S oznámením kandidatúry váhate, pritom voľby sú o rok, teda nie je už veľa času. Prečo s ňou čakáte? Kedy ju oznámite?
Viacerí ľudia ma oslovili s tým, aby som kandidoval na funkciu predsedu Bratislavského kraja. Stále túto možnosť zvažujem, pričom s rovnakou vážnosťou, ako sa pozerám na župné voľby, vnímam aj komunálne voľby, ktoré budú o rok neskôr. Mesto Bratislava tvorí 70 % Bratislavského kraja, čiže nie je jedno ani pre fungovanie kraja, kto stojí na jeho čele. Som presvedčený, že súčasný primátor Ivo Nesrovnal sklamal aj mnohých tých, ktorí ho podporovali. Nedodržiava svoje volebné sľuby, nedokáže komunikovať s poslancami, vymenil takmer polovicu ľudí na magistráte, kritizujú ho všetci starostovia mestských častí a nevidno za ním žiadne výsledky, okrem zbúrania PKO, ktoré chcel zachrániť. To moje zvažovanie je o tom, ako ja osobne môžem najlepšie prispieť k tomu, aby sa situácia na čele mesta zmenila, lebo mesto potrebuje iného primátora. Keď dospejem k rozhodnutiu, určite to verejne oznámim.
Kto vám prisľúbil podporu? Spoliehate sa na Smer? Kandidovať chcete ako nezávislý, ale o koho podporu sa budete uchádzať?
Z politických strán ma neoslovil ani mi nesľúbil podporu nikto. Povedal som, že ak budem kandidovať, tak ako nezávislý a nebudem sa uchádzať o podporu žiadnej politickej strany. Podporu budem hľadať u voličov, u tých, ktorí mi dali hlas v posledných primátorských voľbách a ktorí vyjadrujú pripravenosť pomôcť mi s kandidatúrou aj teraz, či na post predsedu kraja, alebo primátora.
Ako hodnotíte mená známych protikandidátov? Za opozíciu je to zrejme hlavne pán Droba, ktorý zbiera aj podporu od občianskych aktivistov, medializovaný je ale hlavne pán Kollár, teda ak bude naozaj kandidovať. Ktorého z nich sa viac obávate?
Priznám sa, že protikandidátov som nikdy nehodnotil a neurobím to ani teraz. Máme slobodnú politickú súťaž, v ktorej sa voliči rozhodujú podľa toho, ako vnímajú toho- ktorého kandidáta oni. Až tak sa nepozerajú na to, aké zoskupenie má napísané za menom, ale rozhoduje skôr to, či veria kandidátovi, že kandiduje preto, aby zlepšil ich život v kraji alebo v meste. Keby som mal obavy, že nemám čo ponúknuť, tak do toho nepôjdem.
Boli ste učiteľom, potom politikom, kde ste presviedčali o svojej politickej zručnosti, v súčasnosti ste zase učiteľom a hovoríte, že vždy ste sa ním cítili a opäť chcete byť politikom. Prečo?
Je pravda, že v učiteľskom povolaní sa cítim doma a vždy sa k nemu vraciam. Na mojej kandidatúre vždy nájdete v kolónke povolanie slová „vysokoškolský učiteľ“. Ale pravdou je aj to, že politika je svojím spôsobom droga. Ak zistíte, že dokážete pozitívne ovplyvňovať veci verejné, ak máte dôveru ľudí, ak ich dokážete získať na svoju stranu, ak viete zvládať bez veľkých káuz to náročné politické remeslo rozhodovať v menej svojich voličov, tak vás to láka skúsiť si to znovu. Ja som si už politiku vyskúšal na najvyššej úrovni, aj na miestnej a regionálnej úrovni, takže viem, do čoho by som išiel. Keď sa rozhodnem skúsiť to znovu, tak to bude po zrelej úvahe, ale s veľkým zápalom v srdci. Ak budem kandidovať, tak aj preto, aby bolo medzi politikmi čo najviac čestných ľudí.
Venujete sa spracovaniu obrazu, počítačom, matematike. Nie je tento svet trošku férovejší?
Svet matematiky a informatiky, ktorej sa venujem viac, má svoje jasné pravidlá. Je to fascinujúci svet, ktorý ovplyvňuje čoraz viac náš každodenný život aj fungovanie celej spoločnosti. Autá bez vodiča by neboli možné bez počítačového videnia, teda bez toho, aby počítače nevideli to, čo je okolo nich a nedokázali tomu porozumieť. Dnes dokážeme počítačom rozpoznávať tváre, dokážeme naučiť stroj hrať hru Go, ktorú sa naučil len tým, že pozoroval, ako to robí človek, napodobňujeme aj v inom ľudskú inteligenciu.
Dúfam, že to povedie k tomu, že nahradíme ťažkú a mechanickú prácu ľudí rozumnými strojmi a my sa ako ľudia budeme venovať tvorivej činnosti a viac aj svojim blízkym. Aby sme neskončili tým, že na stretnutí každý pozerá do svojho mobilu, lebo človek je tvor sociálny. Vidíte, až kam vedú úvahy o informatike a jej vplyve na spoločnosť. Pred rokom a pol som prijal ponuku stať sa predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti, občianskeho združenia, ktoré sa zaoberá práve problémami spojenými s informatizáciou spoločnosti a vyjadruje sa k nim z pohľadu odborníkov-informatikov.
Ako hodnotíte súčasný politický vývoj, ako ste vnímali kauzu Bašternák, občianske protesty pred Bonaparte? Pred tohtoročným voľbami ste netajili, že budete voliť Smer. Čo hovoríte na rastúce turbulencie v tejto strane?
Vnímam, že ľudia sú sklamaní z tradičných politických strán a dávajú prednosť rôznym exotickým ponukám, ako je Matovič, Kollár a dokonca aj Kotleba. Možno ani neveria, že im tieto strany prinesú zlepšenie životných podmienok a riešenie problémov spoločnosti, ale už nevedia, komu dať svoj hlas. Keď som sa rozhodol voliť v posledných voľbách Smer-SD, urobil som to s podmienkou, že očakávam, že strana dokáže vnímať výhrady, ktoré sa objavili v súvislosti s rôznymi jej kauzami pred voľbami a reagovať na ne. Pretože, ak to nedokáže, tak jej hrozí osud Dzurindovej SDKÚ-DS, že sa sama odsúdi na voľný pád.
Keď sa po voľbách objavila kauza Bašternák, bolo to len ďalšie potvrdenie o prepojení sveta vládnej politiky s biznisom, ktorý nemá žiadne škrupule. Chápal som občianske protesty ako reakciu na túto kauzu, ale veľmi negatívne vnímam snahu opozičných politikov privlastniť si tieto protesty vo svoj prospech. Keďže inú agendu veľmi nemajú, tak sa snažia robiť negatívnu politiku, ale tá im žiadne pozitívne body neprináša.
Potrebuje ľavé politické spektrum novú stranu? Ak áno, kto by mal byť jej lídrom?
Dominantnou politickou stranu naľavo je Smer-SD, ale už nie je taký silný, ako býval. Zišla by sa mu strana, s ktorou by mohol prirodzene vstúpiť do koalície, strana, ktorá možno raz preberie rozhodujúcu úlohu ľavicovej strany zastupovať záujmy obyčajných ľudí a najrôznejších menšinových prúdov. Zatiaľ takú stranu na obzore nevidím, ale v diskusiách sa už takáto možnosť objavuje. Týka sa to aj pravej časti politického spektra, kde je zúfalý nedostatok lídrov a politických strán, ktorým by človek mohol s pokojným svedomím zveriť krajinu, aby ju riadili.
Tiež ste vo februári nemali problém povedať, že Pavol Paška by mal v politike skončiť. Čo hovoríte na Roberta Kaliňáka – nemal by aj on skončiť pre Bašternáka – minimálne ako minister vnútra?
To je práve o tom spôsobe, ako strana reaguje na kauzy, ktoré sa objavia. Smer-SD by určite pomohlo, keby našiel spôsob, ako dôveryhodne vyšetriť túto kauzu. To sa dá ťažko urobiť vtedy, ak jeden z jej aktérov je ministrom vnútra a vyšetrovatelia sú jeho podriadení. Robert Kaliňák je dostatočne silným mužom, aby našiel spôsob, ako zabezpečiť dôveryhodné vyšetrenie. Ak sa preukážu daňové podvody, mal by zvážiť aj dôsledky voči sebe samému. Nie preto, že si to želajú opoziční politici, ale preto, že to je postup, ktorý by sa mal stať štandardným aj u nás. Inak to môže mať ďalšie dôsledky na vnímanie Smeru jeho voličmi.
V Smere sa už otvorene hovorí o “budúcnosti bez Roberta Fica”. Kto podľa vás ma potenciál nahradiť súčasného predsedu?
Zatiaľ tam nikoho jeho formátu nevidím. Aj keď sa ukazujú nové nádeje, ktoré sa môžu stať tvárou Smer-SD, ale myslím, že takéto otázky sú v tejto chvíli predčasné.
Plánujete kampaň? A za koľko? V akom type médií? Alebo dáte dôraz na stretnutia s občanmi?
Ak sa rozhodnem kandidovať, tak moja kampaň bude zameraná na to, čo chcem priniesť občanom kraja alebo občanom mesta. Mám výhodu, že ľudia ma poznajú, takže sa im nemusím detailne predstavovať. Dôležité bude vysvetliť im, prečo kandidujem a čo im chcem ponúknuť.
Úprimne, už ste prehltli ten šok, keď vás pred dvoma rokmi porazil v primátorských voľbách Ivo Nesroval?
Víťazstvo vás posunie ďalej, ale prehra vás môže posilniť. Núti zamyslieť sa nad tým, kde som urobil chybu, že mi voliči nedali dostatočnú podporu. Mnohí hovorili, že Ftáčnik nič za štyri roky neurobil. Mojou chybou bolo, že som nedokázal voličom ukázať ten zúfalý stav zadlženého mesta, ktoré pravicoví primátori spolu so zastupiteľstvom doviedli za 20 rokov až tam, že si už nemohlo požičať ani jedno euro. Že sme ho za štyri roky oddlžili a dali sme mu finančnú perspektívu, to sa ľuďom nedá ukázať, ale to bol hlavný výsledok môjho volebného obdobia.
Spolu s druhým výsledkom, že sa mi do mesta podarilo dostať 300 mil. eur z európskych fondov, ktoré dnes využívame v podobe nových električiek a trolejbusov, rekonštruovaného Starého mosta a mnohých ďalších menších investícií. Ale pri voľbách ich ľudia nevideli, lebo ešte neboli dokončené alebo dodané. Tretím výsledkom bolo otvorenejšie a transparentnejšie mesto, aké nikdy predtým nebolo. Ale to sa tiež nedá vidieť, ani sa po tom prejsť.
Komunálna politika je konkrétna, mojou chybou bolo, že som viac hovoril o veľkých veciach, ktoré sa podarilo urobiť a menej o tom, prečo sa nedarí zvýšiť čistotu mesta či opraviť chodník pred vaším domom. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Po ôsmich rokoch starostovania a primátorovania som sa vrátil do školy. Pri tejto práci mám omnoho viac času na rozmýšľanie, čítam knihy a premýšľam, ako veci fungujú. Aj viac športujem a behám na dlhé trate. Myslím, že sa mi to zíde aj pre politiku.
Ako hodnotíte jeho prácu? Konkrétne veci, príprava predsedníctva SR v EÚ…
Ivo Nesrovnal je ako primátor obrovským sklamaním. Ja som ho poznal štyri roky zo zastupiteľstva, kde mi sústavne robil zle, takže ja prekvapený nie som. Prekvapení a sklamaní sú ale tí, ktorí ho volili a podporovali. Sľuboval manažérsky prístup, ale on, bohužiaľ, neriadi mesto. Jeden z poslancov mu povedal, že mesto riadi jeho poradca Ježovica, akási sivá eminencia v pozadí, ktorú si priviedol z Dzurindovho ministerstva zahraničných vecí. Toho pána nikto nevolil a predsa má v niektorých veciach väčšie slovo ako primátor.
Primátor Nesrovnal riadi mesto takým úbohým spôsobom, že spojil proti sebe všetkých 17 starostov bez ohľadu na to, za akú politickú stranu kandidovali. Vyčítajú mu, že magistrát nefunguje, že nerieši to, čo mestské časti potrebujú a dohodnú s primátorom, že primátor nepodpisuje spisy, niekedy uňho stoje celé mesiace. V takomto rozsahu sa ešte nikdy starostovia nepostavili proti primátorovi.
Je takým manažérom, že povyhadzoval z magistrátu takmer polovicu ľudí, mnohých len preto, lebo ich podozrieval, že majú niečo spoločné so mnou. Vo všeobecnosti nikomu neverí, nedokáže normálne komunikovať, a to ani s poslancami, s ktorými musí ako primátor hľadať spoločnú reč. Neplní ani svoje volebné sľuby, sľuboval, že vyrieši hlavnú stanicu, zachráni PKO, sľuboval mnoho iných vecí, v ktorých zatiaľ o/sklamal svojich voličov.
Má jedno veľké šťastie. Odovzdal som mu mesto, ktoré bolo výrazne oddlžené, s výrazne nižšími nákladmi na dlhovú službu, ktoré má každý rok o 10 mil. eur viac, ako sme mali my, a to vďaka zvýšeniu výnosu daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy, ktoré sme sa dohodli ako ZMOS ešte s druhou vládou Roberta Fica. K tomu sa pridalo predsedníctvo, vďaka ktorému Bratislava získala jednorazové peniaze na opravu ciest. Vyzerá to tak, že to všetko zariadil primátor Nesrovnal, ale pravda je zložitejšia. Napriek priaznivej finančnej situácii mesta sa nedokázal s poslancami dohodnúť na prioritách tohto volebného obdobia, nepredložil Bratislavskú deklaráciu, ktorá mala riešiť dlhodobé finančné zabezpečenie mesta a mohol by som ďalej pokračovať.
V minulosti ste boli ministrom školstva, nedávno som čítal rozhovor s profesorom z Trnavskej univerzity, ktorý povedal, že si práve na vás spomína ako na jediného za posledných 20 rokov, s ktorým sa dalo diskutovať. Prečo sa neprofilujete viac v tomto odbore?
Prijal som ponuku ministra Plavčana stať sa členom tímu jeho poradcov, ktorých úlohou je napísať návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Stretol sa tím vynikajúcich ľudí, ktorí majú predpoklady ponúknuť víziu vzdelávania na dlhšie obdobie, čo naša spoločnosť nevyhnutne potrebuje. Takže politika nie je vôbec to jediné, čomu venujem pozornosť. Ale po očku ju stále sledujem a nenecháva ma chladným.
