Nesmieme dovoliť, aby na náhrobku Západu stálo: Humanisti. Tvrdá imigračná politika nestačí. Žiadne ústupky, tých už bolo viac než dosť, burcuje expert

27.3.2017 16:00

ROZHOVOR Tvrdá migračná politika? To nestačí. Zložiť rukavičky! „Na to, čo sa deje, je nutné uplatniť komplexné bezpečnostné opatrenia, v ktorých by nám mal byť základným vzorom štát Izrael,“ hovorí v rozhovore pre české Parlamentné listy vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr s tým, že „nesmieme dovoliť, aby na náhrobku Západu bolo napísané, že sme boli humanisti“. K vzťahom medzi EÚ a Tureckom jednoznačne oznamuje: „Situácia je vážna a čakám, že bude ešte oveľa horšie.“ K pozícii kancelárky Angely Merkelovej Visingr uviedol: „Nemyslím si, že je politická mŕtvola, nepodceňoval by som ju a neprekvapilo by ma, keby sa kancelárkou stala znova.“

Nesmieme dovoliť, aby na náhrobku Západu stálo: Humanisti. Tvrdá imigračná politika nestačí. Žiadne ústupky, tých už bolo viac než dosť, burcuje expert
Foto: jdipracovat.cz
Popis: Lukáš Visingr

Aká je vaša reakcia na teroristické útoky v západnej Európe z uplynulých dní?

Bohužiaľ, ma nijako neprekvapili a počítam, že frekvencia útokov porastie. Západ je skrátka vo vojne, len si to stále nechce priznať. Islamský štát je v Sýrii a Iraku pod tlakom a pravdepodobne tam bude čoskoro vojensky porazený, lenže sa dá čakať, že jeho bojovníci sa potom skryjú medzi imigrantmi a budú sa chcieť dostať do Európy. Mnohí už to iste robia, ale aj keby sme kompletne zavreli hranice, už je neskoro, pretože už dnes sú v Európe milióny islamských radikálov. Teroristické útoky z posledných rokov ukazujú, že málokedy útočia čerství prisťahovalci, najčastejšie sú to už dlho usadení prisťahovalci a ich potomkovia, takže tvrdá imigračná politika zďaleka nestačí. Na to, čo sa deje, je nutné uplatniť komplexné bezpečnostné opatrenia, v ktorých by nám mal byť základným vzorom štát Izrael. Výkonné spravodajské služby, policajné a armádne sily, ktoré nielen účinne strážia hranice, ale aj sledujú rizikové komunity, hľadajú hrozby doma aj v zahraničí a rýchlo ich zneškodňujú. Okrem toho ozbrojení občania, ktorí pôsobia ako súčasť bezpečnostného systému a pomáhajú pri hľadaní či zastavovaní hrozieb. Ale hlavne si konečne musíme dať dole rukavičky a začať odpovedať jazykom, ktorému nepriateľ rozumie. Mierové pochody alebo prejavy o tolerancii sú islamistom akurát tak na smiech. Používajú proti nám buď brutálnu silu, alebo lesť a klam, a preto nesmieme mať žiadne zábrany im to oplácať úplne rovnakým spôsobom. Nesmieme dovoliť, aby na náhrobku Západu bolo napísané, že sme boli humanisti.

Možno situáciu vnímať tak, že sme na pokraji novej vlny bezpečnostných problémov v Európe teraz aj pre tureckého prezidenta Erdogana? Dal najavo, že vie pohnúť svojimi krajanmi v západnej Európe a prinútiť ich brojiť proti väčšinovej populácii. Dáva tiež najavo chuť pustiť utečencov z Turecka k nám. A má v zásade najväčšiu armádu v Európe, s dosahom na Blízky východ. Čo povedať ku krízovým scenárom v zmysle: Erdogan proti Západu poštve Turkov žijúcich na Západe, zaplaví EÚ utečencami a využije proti Európe aj svoju armádu? Alebo situácia nie je až taká vážna?

Situácia vážna je a čakám, že bude ešte oveľa horšie. Zo všetkých štátov sveta predstavuje najväčšiu hrozbu pre Európu práve Turecko. Keď v lete 2014 dorazila správa, že USA začali letecké údery na Islamský štát, tak sa hneď objavili sarkastické komentáre: A na ktorý islamský štát? Na Turecko alebo na Saudskú Arábiu?“ Je úplne zrejmé, že Turecko s vládou islamistickej strany AKP vedie sunnitskú internacionálu, ktorej nejde o nič iné než o globálnu expanziu despotickej nenávistnej totalitnej diktatúry v mene islamu. Začalo sa to v roku 2002, keď Erdogan prvýkrát vyhral voľby, ten trend pokračuje a stále sa zrýchľuje. Svoj diel viny na tom však nesie aj Západ, ktorý dlho tlačil Turecko k demokracii a obmedzeniu vplyvu armády v politike, hoci mnoho odborníkov varovalo, že jedinou garanciou sekulárneho vývoja v Turecku je práve armáda a jej schopnosť zasiahnuť v krajnom prípade do politiky a odstaviť islamistov od moci. Turecká generalita to urobila niekoľkokrát, avšak na Erdogana už nestačila. Teraz je jasné, že sa Turecko stalo nepriateľom, s ktorým sa má podľa toho zaobchádzať. Ak by na niektorý z tých krízových scenárov došlo, je potrebné zareagovať s maximálnou tvrdosťou, aj keby to malo znamenať nasadenie ozbrojených síl. Pre imigrantov z Turecka by sa mali jednoducho zavrieť hranice a tí, ktorí už sa tu ilegálne zdržiavajú, by mali byť deportovaní do Turecka.

Možno povedať, že spor eskaluje pre zakázané mítingy tureckých politikov v Nemecku a Holandsku, pri ktorých chceli tureckí ministri apelovať na Turkov žijúcich v týchto krajinách, aby v aprílovom referende podporili zmeny ústavy, ktoré rozšíria právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana? Alebo má problém širší presah? Mimochodom, v kontexte sily súčasných vyhrážok nebolo teda lepšie pre Európu radšej vo veci mítingov ustúpiť? Aj keď sa možno spoliehať na to, že sa spory nevyhrotia a po referende sa situácia upokojí...

Nie, žiadne ústupky. Tých už bolo viac než dosť. Západ stále nechápe, že ústupky absolútne nič neriešia, len to zhoršujú. Snaha dohovoriť kompromis s islamistami je to isté ako snaha dohovoriť kompromis s Hitlerom. Akýkoľvek ústupok považujú islamisti za známku slabosti a reagujú na to ďalším zvýšením požiadaviek. Európske krajiny už dávno mali moslimským imigrantom a ich potomkom stanoviť úplne jasné hranice toho, čo je vo verejnom priestore prípustné. Tu je Európa s antickými, židovskými a kresťanskými koreňmi. Imigranti tu môžu žiť a pracovať, ak budú dodržiavať písané aj nepísané pravidlá a zvyklosti, ktoré z oných koreňov vychádzajú, a budú lojálnymi občanmi západných krajín. O tom sa jednoducho nediskutuje. Ak sa to niekomu nepáči, má plné právo sa odsťahovať, a ak sa odsťahovať nechce, a pravidlá taktiež dodržiavať nechce, potom by mal byť deportovaný. Podobne tvrdo sa má zaobchádzať s Tureckom, ktoré na Európu stále tlačí a vymýšľa si kadečo. Západ by konečne mal zahodiť cukor a vziať do ruky bič, pretože na Erdogana nič iné neplatí. Putin ho dokázal pritlačiť k múru s podstatne menšími prostriedkami, než aké má Európa. Keď chce Erdogan tvrdú hru, tak nech ju má. Keď básni o tom, že Mosul bol kedysi turecký, tak by mu niekto mohol pripomenúť, že Izmir a Istanbul sa kedysi volali Smyrna a Konštantínopol, boli kresťanské a patrili Grécku. Jedného krásneho dňa by sa mohol Erdogan prebudiť a zistiť, že robí akurát tak starostu Ankary.

Verbálnym terčom Erdogana je aj kancelárka Angela Merkelová. Vyzerá to, že kancelárka má v súčasnosti problémy azda na všetkých frontoch. Stretnutie s Donaldom Trumpom nezakrylo evidentne rozdielne názorové postoje, je kritizovaná od krajín Vyšehradu za utečeneckú politiku a od Martina Schulza z ľavicových pozícií, a teraz ešte problémy s tureckým prezidentom. Je Merkelová politicky mŕtva? A do akej miery vznikla táto situácia jej vinou? Alebo ide o súhru nepriaznivých okolností?

Hoci hlboko nesúhlasím s migračnou politikou Angely Merkelovej, musím zdôrazniť, že je to stále silná politická osobnosť. V čase gréckej dlhovej krízy som ju veľmi podporoval, vtedy malo Nemecko so svojím postojom absolútnu pravdu, lenže potom prišlo niečo, s čím si Merkelová nevedela poradiť. Urobila niekoľko chýb, ktoré nechce alebo nemôže priznať, ale napriek tomu má stále silu, podporu a odhodlanie bojovať. Nemyslím si, že je politická mŕtvola, nepodceňoval by som ju a neprekvapilo by ma, keby sa kancelárkou stala znova, hoci by som sám volil niekoho iného. Najsilnejšou a súčasne najslabšou stránkou Merkelovej je, že je kariérna politička. Presne to na nej nemecká tlač chválila, keď po jej stretnutí s Donaldom Trumpom napísali, že Merkelová dobre váži slová. Merkelová ako faktický líder politického establishmentu Európskej únie už stratila tú schopnosť vybočiť zo zabehnutých koľají, uvedomiť si, že veľa vecí už je inak, napríklad aj riskovať a konať naozaj rázne a ostro. Podobne ako ďalší európski politici si neuvedomuje či nechce uvedomiť, že ľudia už začínajú mať toho váženia slov“ dosť. Teraz je, samozrejme, otázka, či u nemeckých voličov prevládne tá rastúca nespokojnosť, a preto podporia niekoho iného, alebo či zvíťazí konzervativizmus a dajú znovu šancu Merkelovej. Úprimne povedané, Nemecko sa ale asi ocitne vo veľkých problémoch tak či onak, pretože to, čo sa bude asi už čoskoro diať okolo islamizmu v Európe, bude tvrdým orieškom pre každého.

 Nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezident USA Donald Trump. Autor: TASR

Šéf SPD a ich kandidát na kancelára Martin Schulz podľa komentátorov mobilizuje v Nemcoch úspešne populistické tendencie na základe ľavicových ekonomických myšlienok a na základe vymedzovania sa voči Trumpovi apeluje v zásade na nemeckú hrdosť a silu nemeckých záujmov proti prezidentovi USA. Čím to je, že zrazu Nemci idú za ním a ani nechcú antiutečenecký program?

Myslím, že podpora Schulza zákonite odráža tú rastúcu nespokojnosť Nemcov s Merkelovou a tiež syndróm nová metla dobre metie, hoci podpora kancelárky je stále veľká. Ak je možné veriť prieskumom, voľby budú asi tesné, ale výrazná väčšina Nemcov stále preferuje súčasnú veľkú koalíciu CDU/CSU a SPD. Zdá sa, že Schulz by radšej vytvoril ľavicovú koalíciu s Die Linke a Zelenými, čo ale u voličov moc veľkú podporu nemá. Inou vecou však je, či skutočne možno veriť prieskumom, pretože v poslednom čase už sa niekoľkokrát škaredo pomýlili, takže by som bol predsa len veľmi opatrný. Navyše v Nemecku asi viac ako kdekoľvek inde funguje ten efekt, ktorý fungoval v prezidentských voľbách USA, kde prieskumy zlyhali skrátka preto, že mnoho voličov nevypovedalo v prieskumoch úprimne a nehlásilo sa otvorene k Trumpovi. Nemci jednoducho chcú byť slušní“ a nechcú vzbudzovať dojem, že oni sú zase tí zlí, ktorí ubližujú menšinám. Je teda dosť možné, že podpora Alternatívy pre Nemecko je vyššia, než napovedajú prieskumy, ale to je, samozrejme, len špekulácia. Je však komické, keď Schulz apeluje na akúsi ľavicovú verziu nemeckého vlastenectva a súčasne odsudzuje to Trumpovo. Je to zrejme akési groteskné vyústenie Schulzovho hlboko skrývaného presvedčenia, že Nemci sú nejako lepší a z toho titulu asi majú nárok na to správne“ vlastenectvo.

Ako vnímate fakt, že keď Schulz vymenoval čosi ako svoj variant osi zla, teda krajiny, ktoré škodia demokracii, menoval USA, Poľsko, Maďarsko, Turecko... A nemenoval Rusko? Je Schulz ako kancelár možným posunom vo vzťahoch s Ruskom, ktoré by uvítal Putin? Ostatne aj pravicový bavorský premiér Seehofer vyzval v Moskve na zrušenie sankcií...

Vzhľadom na vzdelanie Martina Schulza, resp. jeho absenciu, ma neprekvapuje, že hovorí také bláboly, ktoré sa ani nedajú brať vážne. Dávať do jedného radu konzervatívne a kresťansky ladené vlastenectvo Ameriky a Poľska s fašistickým islamizmom v Turecku je groteskný konštrukt, ale od niekoho takého sa to asi dá čakať, pretože ten človek nemá o zahraničnej politike najmenšie tušenie. Rovnako tak pochybujem, že by sa taký ľavicový nadšenec, ako je Schulz, príliš hlásil k Putinovmu pragmatickému vlasteneckému konzervativizmu, ktorý je takmer dokonalým opakom toho, čo hlása Schulz. V tomto zmysle teda súdim, že by sa s Putinom oveľa skôr dohodol realistický pravicový konzervatívec typu Seehofer, pretože sankcie naozaj nemajú výsledky, v ktoré sa dúfalo. Áno, Rusko určitým spôsobom poškodili, ale súčasne veľmi poškodili aj Západ, navyše v Rusku vyvolali nepriateľstvo a donútili Rusov, aby si začali rad vecí zabezpečovať vo vlastnej réžii. Predstava, že sankciami možno Rusko donútiť k poslušnosti, je podľa mňa absurdná. Rusko nie je nejaká špinavá diera v treťom svete, je to svetová veľmoc, a hoci má svoje problémy a slabiny, ktoré má koniec koncov každý, je potrebné rešpektovať, že má nejaké svoje záujmy, že ich bude obhajovať a presadzovať a že bude niekedy dochádzať k nejakým treniciam či konfliktom. Tak to na medzinárodnej scéne chodilo, chodí a chodiť bude. Uvalenie sankcií je podľa mňa dôkaz toho, že väčšina európskych politikov tieto zákonitosti nechápe.

A čo Schulzove vyhrážky mierené proti stredoeurópskym krajinám v zmysle, keď nebudete prijímať utečencov, jednoducho vám odoberieme dotácie?

Toto je možno zase prejav tej skrytej povýšenosti niektorých politikov z Nemecka i ďalších krajín západnej Európy, že oni sú niečo viac, a teda majú nejaké právo nám nariaďovať, čo je pre nás správne. Nie, to v žiadnom prípade nemajú! Ak zanedbám to, že je to absolútne proti pôvodným princípom Európskej únie, ktorá už je rovnako klinicky mŕtva, je zrejmé, že títo politici akosi nedoceňujú to, v čom musela stredná a východná Európa štyridsať rokov žiť. Ak sa do nás niekto snaží takmer násilne pchať niečo, o čom nám stále opakuje, že je to pre naše dobro, začneme byť opatrní, podozrievaví, a nakoniec nepriateľskí. S Poľskom a Maďarskom sa koniec koncov práve toto západným politikom podarilo a ak sa budú ešte chvíľu snažiť, podarí sa im to aj s ďalšími krajinami. Európa a Európska únia nie sú to isté, paradoxne, je to dnes EÚ, ktorá je najviac protieurópska, pretože smeruje jednoznačne proti skutočným európskym hodnotám, ktoré teraz, naopak, najviac obhajujú štáty V4. Preto Benjamin Kuras nazval svoju novú knihu Posledná nádej civilizácie, pretože stredná Európa je teraz presne tým. Čo sa týka tých vyhrážok v oblasti dotácií, existuje na to len jediná správna odpoveď: Dobre, tak to skúste, ale v tom prípade prestávame odvádzať peniaze do rozpočtu EÚ. Keď nedostaneme dotácie, tak predsa bude logicky lepšie, keď tie peniaze pre Úniu nejako zužitkujeme sami doma, nie?

Na Ukrajine varoval prezident Porošenko pred vplyvom pravicových radikálov, ktorí vraj zbytočne zhoršujú situáciu blokádami Donbasu. Nie je vidieť posun v minských dohodách, ekonomická situácia zostáva zložitá. Kam sa v najbližších mesiacoch preleje ukrajinský problém? Donald J. Trump o vzťahoch s Ruskom a Ukrajinou v prejavoch zásadne a zaryto nehovorí, čo to znamená? Nezaujíma ho to alebo jednoducho rezignoval a prijal názor ľudí, ako je John McCain? Budú aktivisti, obdivovatelia Putina, ktorí si od Trumpa toľko sľubovali, sklamaní z jeho praktickej politiky voči Rusku?

Pokiaľ ide o samotnú Ukrajinu, som stále veľmi skeptický. Dajú sa pozorovať nejaké posuny k lepšiemu, ale celková situácia je stále mizerná. A naozaj sa obávam, že radikálni ukrajinskí nacionalisti spôsobia ešte veľa problémov. Vláda ich angažovala, vyzbrojila a poslala do boja proti separatistom v Donbase, ale teraz je prekvapená, že za to žiadajú politickú moc, aby mali možnosť uskutočniť svoje plány. Vypustila džina z fľaše a nevie, ako ho dostať späť. A pokiaľ ide o Trumpa a jeho vzťahy k Rusku a Ukrajine, podľa mňa sa pomýlili všetci, kto na neho hľadeli nejakým ideologickým filtrom, či už pravicovým, či ľavicovým, proruským, alebo protiruským. Trump predsa nie je ideologicky zaslepený politík establishmentu, je realista a biznismen. Jeho plány tomu zodpovedajú. V niečom sa môžu s republikánskym mainstreamom zhodovať, zatiaľ čo v niečom môžu byť v príkrom rozpore, avšak Trump tiež vie, že o tom všetkom možno rokovať. Bude chcieť presadiť v zahraničnej a bezpečnostnej politike USA maximum toho, o čom je presvedčený, že je to správne. Predpokladám, že sa rýdzo pragmaticky a nesentimentálne bude chcieť dohovoriť s Moskvou na nejakom rozdelení sfér vplyvu, možno s tým, že Ukrajine bude slúžiť ako akýsi nárazníkový štát“ medzi NATO a Ruskom, čo by zrejme vyhovovalo aj Putinovi. Lenže Trump ani Putin nie sú neobmedzení diktátori, takže možno zákonite očakávať, že protiruské sily v USA či protiamerické sily v Rusku môžu chcieť dohodu prekaziť.

Pokiaľ ide o Trumpa, ako sledujete úvahy, že by sa politicky nemusel dožiť svojho prezidentovania? Útočí na médiá, obvinil Obamu z odpočúvania svojich kancelárií (čo poprel šéf CIA Comey) a FBI jeho ľudí vyšetruje z napojenia na Rusko. Zároveň ďalej bojuje proti imigrácii a začal škrtať zdravotné a sociálne výdavky. Skrátka: naštve on nakoniec toľko ľudí, že bude odstránený?

Samozrejme, som také špekulácie zaznamenal, ale myslím, že je to veľmi prehnané, pretože to už zaváňa nejakými teóriami o sprisahaní. Nie, neverím na žiadny vnútorný štát v USA, ktorý ovláda absolútne všetko a bude chcieť Trumpa odstrániť. Áno, Trump je bezpochyby výnimočný fenomén, ktorý neprišiel z politického establishmentu, ale s establishmentom ekonomickým je, naopak, úzko spojený. To je napokon vidieť na tom, akú sformoval vládu. Ronald Reagan patril k pravému krídlu Republikánskej strany, tam patril tiež George W. Bush, obaja však vytvorili vlády skôr centristické, zatiaľ čo ideovo nie veľmi zakotvený Trump zostavil jednoznačne najviac pravicový a konzervatívny kabinet v dejinách USA. Trump si pozval mnoho ľudí z politického, ekonomického a vojenského establishmentu, nezriedka síce osoby kontroverzné alebo s názormi, ktoré nie sú úplne prevažujúcimi, zďaleka však nezostavil akúsi protivládnu vládu, pretože figúry ako Stephen Bannon sú v jasnej menšine. Koniec koncov sivou eminenciou Trumpovho tímu je Henry Kissinger, zaiste jedna z najväčších osobností americkej politiky 20. storočia. Dá sa očakávať, že Trumpovo vládnutie bude dosť turbulentné, bude sprevádzané konfliktami s opozíciou, aktivistami a médiami, Trump to s radom položiek svojej agendy rozhodne nebude mať jednoduché, ale prinajmenšom, kým majú republikáni väčšinu v Kongrese, naozaj veľmi nečakám, že by to v USA dospelo až do štádia nejakej vážnejšej ústavnej krízy.

Ako hodnotiť výsledky volieb v Holandsku? A na čo sa posúvajú voľby vo Francúzsku, kde zrejme vyhrá stredový kandidát Emmanuel Macron? Znamená to, že pravicovo-populistické hnutia sú na ústupe, budú eliminované stredom, alebo ešte neprišiel ich čas? Mimochodom, ako podľa vás asi budú vyzerať bezpečnostné, sociálne a politické aspekty spolužitia moslimských komunít s väčšinovou spoločnosťou v Európe? Na jednej strane sa hovorí o úspešnej integrácii, tolerancii a pozitívnych príkladoch spolužitia, iní varujú pred rozmachom tvrdšieho islamu, kriminality (napr. vo Francúzsku) a potenciálnej možnosti menšín vyvolať masové nepokoje.

Pobavilo ma, ako mediálny a politický mainstream všade hovorí o fiasku Wildersovej strany. Áno, PVV síce zaostala za prieskumami, ktoré jej veštili víťazstvo, lenže oproti minulým voľbám si polepšila, zatiaľ čo vládni liberáli bodíky stratili. A vyhrali asi len preto, že premiér Rutte prevzal časť Wildersovej agendy, keď začal dôrazne vystupovať proti neprispôsobivým imigrantom, a vo finále proti aktivitám Turecka. Každopádne by som to ale zase tak moc nezovšeobecňoval, pretože tie tzv. krajne pravicové strany v Európe sa od seba dosť líšia, vyrastajú z rôznych základov, majú odlišné histórie a pod. Zhodujú sa v niektorých témach bezpečnostnej a zahraničnej politiky, ale sociálne a ekonomicky sa pohybujú od faktického socializmu francúzskeho Národného frontu po voľný liberalizmus holandskej PVV. Voliča však, samozrejme, najviac oslovujú práve tým, čo majú spoločné, teda odporom voči masovej imigrácii, islamizácii a byrokracii EÚ, ale to sa v rôznych krajinách opäť prejavuje rôzne. Problémy s moslimskými komunitami nepochybne existujú, rastú a vyvolávajú nespokojnosť. Každý ďalší útok či incident dokazuje, že sa tu vytvorila paralelná spoločnosť s inými pravidlami a hodnotami. To je dlhodobo neudržateľný stav, takže je len otázka času, kým nejaká tzv. krajne pravicová strana vyhrá voľby a ujme sa vlády. Potom bude stáť pred veľkou úlohou, pretože bude musieť svojim voličom dokázať, že nemá len krásne heslá a že dokáže uskutočniť nejaké konkrétne pozitívne kroky.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Štát by si mal pohľadávky vymáhať sám. Súkromní exekútori si z toho urobili mega biznis. Danko hovorí, že vôľa na exekučnú amnestiu existuje

18:30 Štát by si mal pohľadávky vymáhať sám. Súkromní exekútori si z toho urobili mega biznis. Danko hovorí, že vôľa na exekučnú amnestiu existuje

Vláda SR má vôľu vykonať voči dlžníkom Sociálnej poisťovne (SP) generálny pardon. Na pôde Národnej r…