V rozhovore pre TASR uviedol, že ide o problém, na ktorý na Slovensku upozornili samotní spotrebitelia. Podľa Bíreša tento problém narastá a národné inštitúcie sa ním nemôžu účinne zaoberať bez spolupráce na širšej európskej úrovni. Pripomenul, že najskôr svoje úsilie skoordinovali krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) a postupne sa k ich iniciatíve pridali aj Chorváti, Slovinci, Bulhari a Rumuni. V súčasnosti sa už táto problematika dostala na úroveň Rady EÚ a Európskeho parlamentu.
Význam, aký Slovensko prikladá tejto záležitosti, vidieť podľa Bíreša aj v tom, že 30. mája bude na Slovensku rokovať pracovná skupina zástupcov členských štátov EÚ na úrovni generálnych riaditeľov pre potraviny, ktorej zámerom je túto tému hlbšie analyzovať a poskytnúť potrebné podklady pre rokovanie Európskeho parlamentu.
“Čím viac informácií bude o rozdielnych kvalitách výrobkov, ktoré sa predávajú na európskom trhu, hlavne v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, tak sa aj Európska komisia bude musieť tým vážnejšie zaoberať,” konštatoval Bíreš.
Pri dvojakej kvalite potravín ide v prvom rade o zavádzanie spotrebiteľa. Možno to vnímať ako morálny a etický problém, pretože vznikajú dve kategórie konzumentov. Je tu zrejme aj právny aspekt, pretože ak sa niektoré parametre v potravinách neuvádzajú na obale a analýzou sa ich prítomnosť zistí, ide o porušenie platnej legislatívy.
Podľa Bíreša je snaha venovať sa tejto otázke správna, lebo keď jeho úrad zverejnil výsledky analýzy 22 potravín uskutočnených na Slovensku, dvaja výrobcovia hneď zareagovali a zmenili buď obal so zložením produktov, alebo dali vec do poriadku.
“Ak ide o výrobok s inými parametrami, nech je označený a je na spotrebiteľovi, či si ho kúpi. Ale nemôže sa stať, že pôjde o rovnaký výrobok od rovnakého výrobcu a výrobok bude rozdielny,” povedal Bíreš.
Na otázku TASR, či postačí tlak európskych inštitúcií na to, aby výrobcovia prestali s praktikami dvojakej kvality výrobkov, Bíreš odpovedal, že musí byť citeľná najmä spolupráca, spoločný front tých krajín, ktoré sú týmto fenoménom zasiahnuté, aby vola lepšia informovanosť medzi spotrebiteľmi a kompetentnými orgánmi a následne sa budú musieť aj výrobcovia prispôsobiť tomuto tlaku.
Bíreš zopakoval, že kontroly potravinových produktov zo Slovenska a Rakúska (ten istý produkt, ten istý výrobca) potvrdili dvojakú kvalitu pri nápojoch (používanie náhrad z hľadiska cukru a aróm), mäsových (iný obsah mäsa) a mliečnych výrobkoch (obsah mliečnej bielkoviny a mliečneho tuku), prekvapila však dvojaká kvalita aj pri čajoch (rozdielna veľkosť lístkov) alebo škorici. Po zverejnení výsledkov pre skúmané potraviny začali chodiť žiadosti a upozornenia od spotrebiteľov, že dvojakú kvalitu treba overiť aj pri pracích práškoch alebo v krmivách pre psov a vôbec potrave pre zvieratá.
