Protestná akcia sa odohrala na rozdiel od tej pondelkovej bez akýchkoľvek problémov a násilia. „Polícia sa však už pripravila lepšie ako v minulých dňoch, dostavili sa aj posily z ďalších spolkových krajín. Nekonali sa ani žiadne protidemonštrácie,“ uviedol Černohorský.
Zaujímavý bol podľa spravodajcu pokus miestnych a saských politikov získať späť dôveru verejnosti v útrobách tamojšieho štadióna formou dlho plánovanej diskusie, ktorá však po nedávnych udalostiach dostala úplne iný náboj. Bolo vraj zrejmé, že politici rozhodne nemajú ľahkú úlohu. „Čelili kritike a čelili tiež kriku, pískaniu, najmä teda miestna primátorka,“ spresnil reportér s tým, že v rozhovoroch hrali hlavnú rolu témy ako bezpečnosť, migrácia, sociálne témy a ďalšie.
Do akej miery sa politikom podarilo emócie upokojiť a získať späť stratenú dôveru, o ktorú prišli v minulých dňoch, sa teraz uvidí. Ďalšie demonštrácie sa budú v Chemnitzi konať aj v nasledujúcich dňoch. „Všetko má vyvrcholiť v pondelok, keď sa na koncerte čaká účasť viac ako 10-tisíc ľudí,“ doplnil reportér.
Politológ Vladimír Handl dianie v Nemecku sleduje dlhodobo a to, čo sa aktuálne deje v Sasku, je podľa neho veľmi zásadné v tom zmysle, že celé Nemecko zažíva určitý posun doprava, čiže aktivizáciu pravicových skupín a extrémnej pravice. „Naďalej sú to však len okrajové skupiny, tie sa nedostávajú do parlamentu. Ale sú celkom dobre organizované a snažia sa preraziť do verejného diania. A práve tu sa im to, zdá sa, podarilo, pri použití tej nešťastnej vraždy,“ myslí si politológ s tým, že sa toho jednoducho chytili a boli schopní zorganizovať také rozsiahle demonštrácie.
Druhý problém podľa Handla je, že sa k nim v rámci demonštrácií pripojili aj normálni ľudia. „Tí sa skutočne cítia zneistení, jednak kultúrne, jednak spoločensky, a to je práve to nebezpečné, čo sa tu otvára,“ zdôraznil Handl.
Radní v Chemnitzi pri debate poukazovali na to, že podľa štatistík kriminalita klesá. Napriek tomu im ľudia hovorili, že sa cítia menej bezpečne. Handl to vysvetľuje tým, že ľudia cítia kultúrne ohrozenie, čo je niečo trochu iné. „Majú kultúrny strach, spoločnosť sa mení, je tam oveľa viac farebných ľudí na uliciach, čo na východe Nemecka nebolo vôbec zvykom. Bola to biela spoločnosť,“ povedal a dodal, že skúsenosť s multietnicitou, ktorú zažívalo západné Nemecko, vo východnom Nemecku skutočne chýba a kultúrna obava je tam preto oveľa silnejšia.
To celé má podľa politológa zároveň sociálno-ekonomický aspekt. Najnovšie výskumy ukazujú, že najviac voličov AfD a najviac prívržencov pravicových skupín je v tých oblastiach, ktoré sú sociálne slabšie a ktoré sú najmä štrukturálne slabšie. „Znamená to, že ľudia tam majú zamestnanie a slušné zárobky, ale nemajú perspektívu, že to zamestnanie bude trvalé,“ poznamenal politológ s tým, že sa to však netýka len východnej časti krajiny, ale také ostrovy sú aj v západnom Nemecku. „A len čo sa v západnom Nemecku taký sociálno-ekonomický ostrov ukazuje, tak má úplne rovnaké reflexy na utečeneckú krízu a podporu pravicových skupín,“ uviedol.
Účastníci demonštrácií sa tiež sťažovali, že na uliciach stále vidia tmavých mladých mužov, ale že práve tí nemusia chodiť do práce. Podľa Handla sa však do práce len tak nedostanú, pretože sa najprv musia naučiť jazyk a potom ich musia podniky vziať. „Skrátka neexistuje žiadny štátny program, ktorý by ich naraz všetkých integroval do nejakého zamestnania,“ uzavrel s tým, že v zásade treba povedať, že ich správanie je však podľa štatistík porovnateľné so správaním nemeckého obyvateľstva a za uplynulé dva roky sa vraj podarilo zamestnať až tristotisíc prisťahovalcov.
Video nájdete na webe ČT.
autor: nab
