Rozbroje v prístupe k utečeneckej kríze sú v nemeckej vláde na dennom poriadku. Len čo sa Merkelová, šéf sesterskej CSU Horst Seehofer a šéf sociálnych demokratov Sigmar Gabriel dohodli na zavedení tranzitných zón na nemeckých hraniciach, nastal ďalší rozkol.
Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière totiž oznámil, že úrady zavedú zmeny práv utečencov a Sýrčania už nebudú braní, ako utečenci podľa Ženevských konvencií, ale získajú špeciálny status tzv. „pomocnej ochrany“, čím by sa ich povolenia na pobyt skrátili len na rok, namiesto štandardných troch rokov. Znamenalo by to zároveň obmedzenie ich práv a nemožnosť získania azylu. Zároveň by utečenci nemohli do Nemecka priviesť svoje rodiny.
K obmedzeniam však nedošlo, keďže sa minister vnútra vyjadril bez predchádzajúcej konzultácie s Merkelovou. Napriek tomu to viedlo k ďalším rozporom medzi jednotlivými nemeckými politickými stranami a Maizière si svojím mediálnym výstupom získal podporu napríklad aj ministra financií Schäubleho.
„Samozrejme že musíme obmedziť zjednocovanie rodín, naše kapacity nie sú neobmedzené,“ pritakával Maizièrovmu rozhodnutiu Schäuble, podľa ktorého ide o „potrebné rozhodnutie“. Maizièrových slov sa chytil aj Seehofer, ktorý s ním hneď súhlasil. „Thomas de Maizière má pravdu,“ uviedol pre Süddeutsche Zeitung. „Musíme začať aplikovať právo a dôkladne kontrolovať stav každého sýrskeho utečenca,“ dodal Seehofer.
Merkelová tak bola pod tlakom okolností nútená ustúpiť od svojej doterajšej cesty a včera oznámila, že sa Nemecko bude opäť držať dublinských dohovorov a vracať tak utečencov do prvej krajiny EÚ, do ktorej vstúpili. Výnimkou je samozrejme Grécko. V tomto prípade panuje presvedčenie, že tamojšie podmienky nie sú pre uplatnenie návratovej azylovej politiky vhodné.
Došlo však aj k niekoľkým ďalším závratným zmenám v nemeckej politike. Tou zrejme najdôležitejšiou je neoficiálny koniec tzv. doktríny Merkelovej. Nemecko dospelo k záveru, že už nemôže ďalej len posielať do sveta zbrane a dúfať, že si jednotlivé krajiny vyriešia svoje konflikty len s materiálnou pomocou. Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová v súčasnosti lieta po svete a snaží sa prísť na vojenské riešenie situácie a v Berlíne sa už plánujú konkrétne misie, ktoré by mali pomôcť stabilizovať situáciu na Blízkom východe.
Nemecká verejnosť už totiž nie je zďaleka taká odmietavá voči vojenským intervenciám v rámci zahraničnej politiky. Nedávno došlo napríklad na predĺženie nemeckej misie v Afganistane. Tam je totiž potrebné vytvoriť bezpečné zóny, do ktorých je možné vracať afganských utečencov.
K tomu sa vyjadril vicekancelár a šéf sociálnych demokratov Sigmar Gabriel, ktorý je toho názoru, že v budúcnosti príde do Nemecka viac Afgancov, než Sýrčanov, a pokračovanie vojenskej misie je preto otvorené. Jeho názor zdieľa čoraz viac politikov aj zo samotnej CDU. Má dôjsť k rozšíreniu vojenskej misie aj v Iraku. V súčasnosti sú na mieste nemecké jednotky, ktoré cvičia kurdských ozbrojencov. Vláda by tam však najradšej poslala päťdesiat ďalších vojakov a spolu s nimi aj ďalšie vybavenie.
autor: spa
- Reklama -
