V situácii, ktorá ovláda Európu už niekoľko týždňov, sa ani v Nemecku často nehovorí o tom, aké obrovské úsilie stojí za udržaním poriadku na hraniciach. Napríklad priechod v Salzburgu sa pre utečencov otvorí z rakúskej strany vždy len vtedy, keď na to dajú pokyn nemeckí colníci. Schengenský priestor je v tomto prípade minulosťou. Davy utečencov na rakúskej strane hranice čakajú len na to, kým ich Nemci príjmu. Hranice však môže vždy prekročiť len malá skupina ľudí, ktorú eskortuje polícia.
Tých, ktorým sa podarí z rakúskeho Salzburgu dostať do Nemecka, dôkladne prehľadá polícia. Utečencov následne prevážajú autobusmi ďalej do utečeneckých táborov v Bavorsku. Takéto presuny sú síce dobre organizované, ale dejú sa 24 hodín denne už niekoľko týždňov a to začína hnevať aj nemeckých regionálnych politikov, ktorí spočiatku vítali utečencov s otvorenou náručou. „Naozaj robíme čo sa dá, aby sme sa postarali o všetkých, ktorí prídu do Nemecka a žiadajú o pomoc, ale nemôže to takto pokračovať ešte niekoľko mesiacov. Musíme obmedziť príchod utečencov,“ tvrdí poslanec bavorského spolkového parlamentu Florian Herrmann.
Vlna odporu silnie
Bavorský parlament sa ako prvý ozval proti politike kancelárky Angely Merkelovej a pohrozil náležitými „legálnymi krokmi v prípade, že vláda pri zvládaní utečeneckej krízy zlyhá“. K bavorským poslancom sa pridáva stále viac ľudí. Napríklad šéf policajných odborov v Nemecku odporučil v nedávnom rozhovore výstavbu hraničného plota, ktorý by podľa neho pomohol zastaviť príliv utečencov. Objavujú sa aj obavy z bezpečnostných rizík vyplývajúcich z integrácie moslimov do spoločnosti. Spolková vláda v Bavorsku už v súvislosti s veľkým počtom utečencov poverila bývalého ústavného sudcu Uda Di Fabia, aby vypracoval posudok, ktorý bude základom pre budúcu žalobu. Bavorsko chce totiž na ústavnom súde žalovať nemeckú vládu za to, že svojimi rozhodnutiami o utečencoch ohrozuje možnosti normálneho fungovania tejto spolkovej krajiny a nerobí nič pre zlepšenie situácie.
Nadšené volanie Nemcov, ktorí vítali utečencov na vlakových staniciach, sa vytráca a prehlušuje ho snaha o zvládnutie celej situácie. Aj pre najsilnejšiu ekonomiku Európy je ťažké postarať sa o státisíce utečencov, ktorí chcú zostať práve v Nemecku. Napriek rastúcemu odporu verejnosti a objavujúcim sa radikálnym protestom je ešte stále väčšina Nemcov za to, aby vláda pomohla utečencom. Možnosti sú však obmedzené a starostlivosť o utečencov si vyžaduje stále väčšie úsilie mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov.
Nemajú ich kde ubytovať
Problémy najnovšie hlási Hamburg, v ktorom už nemajú kam ubytovať utečencov. Denne príde do mesta na severe Nemecka 500 až 600 migrantov a miesta na ich ubytovanie už nie je nazvyš. Úrady pritom využívajú na umiestnenie utečencov aj staré supermarkety a telocvične. V troch stanových mestečkách nájde dočasné ubytovanie ďalších 1 200 ľudí. Hamburská radnica začala pretvárať prepravné kontajnery na ubytovne pre utečencov. Ani to však nemusí stačiť. Počet utečencov, ktorí prídu Nemecka, údajne prekročí koncom roka jeden milión.
Protesty a priznanie
Proti veľkorysej politike nemeckej vlády voči utečencom sa zdvíha vlna protestov. Známe antiislamské hnutie PEGIDA pokračuje v pochodoch, do ktorých sa však nezapájajú len ultrapravičiari, ale aj obyčajní Nemci, ktorí doteraz nemali problém s tým, že chce vláda pomôcť utečencom. „Toto je najväčšia výzva, s ktorou sa stretávame, musíme zabrániť tomu, aby sa situácia zvrhla na extrémizmus,“ uviedla pre portál CBC Christiana Kant, jedna z humanitárnych pracovníčok, ktoré pomáhajú s umiestňovaním utečencov v Hamburgu. Napriek snahám o zmiernenie napätia v otázke prijímania utečencov sa však zdá, že aj medzi zástancami otvoreného prístupu sa začínajú objavovať ľudia, ktorí priznávajú, že Nemecko bolo k utečencom až príliš veľkorysé.
- Reklama -
