Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) oznámil, že odteraz bude stranu AfD posudzovať ako tzv. prüffall, čo je posledný stupeň pred nasadením agentov a vyšetrovacích nástrojov. BfV mieni sledovať aj Mladú alternatívu (JA), mládežnícku organizáciu AfD, a združenie Der Flügel (Krídla).
Lídri AfD Alexander Gauland a Alice Weidelová uviedli, že so svojimi právnymi zástupcami preberali spôsoby, ako sa takémuto dohľadu nemeckej kontrarozviedky vyhnúť. Weidelová pritom označila rozhodnutie BfV za “narušenie politickej súťaže”.
AfD je momentálne najväčšou opozičnou stranou v Spolkovom sneme (Bundestag) a treťou najsilnejšou v Nemecku. Všetky ostatné strany s ňou však odmietajú spolupracovať. Vo voľbách v roku 2013, ktoré sa konali len sedem mesiacov po vzniku AfD, zostala so ziskom 4,7 percenta tesne pod päťpercentnou hranicou, uspela však vo voľbách do EP v roku 2014 so ziskom siedmich mandátov.
AfD vznikla v roku 2013 ako euroskeptická strana, avšak v reakcii na rozhodnutie nemeckej vlády otvoriť v roku 2015 hranice utečencom prijala protimigrančné a protiestablišmentové postoje. Viacerých jej členov kritizovali za tvrdenia vnímané ako chvála niekdajšieho nacistického Nemecka či podnecovanie násilia voči menšinám. Otázka, ktorou sa teraz bude kontrarozviedka zaoberať je, či táto strana podporuje extrémistické tendencie, ktoré by mohli narušiť ústavný poriadok v Nemecku.
Úrady už pritom monitorujú organizáciu AfD v spolkovej krajine Durínsko pre extrémistické vyjadrenia jej členov. Rozhodnutie BfV už v utorok privítali viacerí poprední nemeckí politici, medzi nimi šéfka Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Andrea Nahlesová či nemecký minister vnútra Horst Seehofer. Nahlesová uviedla, že “udržateľná demokracia je zakotvená v našej ústave… a to zahŕňa aj umiestňovanie nepriateľov demokracie pod dohľad”. Seehofer taktiež prejavil podporu rozhodnutiu BfV. Dodal však, že preverovanie AfD tajnou službou by sa malo uskutočňovať spôsobom zbaveným politického vplyvu.
