„V tomto bode by som rád rozprával o každodennej bezmocnosti, keď vidíte, že do supermarketu vojde nejaký človek, vezme si z tovar regálu, prejde okolo pokladne bez platenia a pokladníčke dá výslovne najavo, čo sa jej stane, keď zavolá políciu. To isté na ulici; keď po chodníku prechádza skupinka piatich takýchto indivíduí, ostatní im musia ustúpiť. Keď čakáte na zelenú, musíte sa pozerať priamo pred seba. Keď sa totiž náhodou na niekoho z nich pozriete, riskujete, že k vám príde a spýta sa: „Hej, máš nejaký problém? Ak áno, môžeme ho hneď teraz vyriešiť!“ píše Buschkowsky.
Ani malé deti podľa Buschkowského neuniknú zneužívaniu a zastrašovaniu. „Miestna prisťahovalecká mládež vyberá od malých detí vstupné, keď sa chcú hrať na preliezačkách v parku. Mladých dievčat sa otvorene pýtajú, či by nechceli podstúpiť proces oplodnenia. Vodič autobusu, ktorý si od nich vyžiada lístok, obvykle nepochodí. Na hlavu mu bez okolkov vylejú kokakolu. V lepšom prípade. Všetky uvedené zážitky môže spôsobiť človeku zlú náladu. Bohužiaľ, taká je realita.“
Buschkowsky konštatuje, že nemecké úrady dali prostredníctvom politiky tolerancie a odpustenia týmto ľuďom signál, že nemajú záujem súčasný nepriaznivý stav vecí meniť. „V podstate sme im odkázali, že kašleme na morálku a že nedodržiavanie akýchkoľvek pravidiel je súčasťou našej kultúrnej identity a otvorenosti voči svetu. Z hľadiska presadzovania úspešnej politiky integrácie tým však nič nezískame,“ tvrdí Buschkowsky, ktorý pôsobí v Neuköllne vo funkcii starostu už od roku 2001. „Starší obyvatelia sa v týchto zlých podmienkach prisťahovaleckých štvrtí trápia, rovnako ako tí najmladší, ktorým dennodenne ukazujú, kto je tam šéf,“ dodal.
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU
„V určitom okamihu sa ľudia začnú pýtať sami seba, kde to vlastne žijú a či je to ešte stále ich mesto a domov. Potom dôjdu k záveru, že tých narušiteľov poriadku nemajú radi a nechcú vedľa nich žiť,“ uviedol dlhoročný člen nemeckej SPD s tým, že rozhodne nepreháňa. „Samozvaní šéfovia daných mestských štvrtí úplne otvorene hovoria, že žiadne pravidlá tých prekliatych Nemcov jednoducho dodržiavať nebudú. Pokiaľ vám to prekáža, tak títo ľudia sú ochotní vyriešiť si to s vami svojím spôsobom. Ak si myslíte, že ako Nemci sa môžete hrať na šéfa, mýlite sa. Onedlho uvidíte, aké je to lízať svojmu súperovi podrážky. Policajné hliadky sú celkom bezmocné,“ kritizuje Buschkowsky neradostné pomery.
Policajti si podľa skúseností starostu berlínskej štvrti dávajú skôr pozor, aby sa do ničoho nezamiešali. „Môžu pritom prísť o čiapku alebo k úrazu. Nasleduje hlučný spor s cieľom dať policajtom najavo, že by mali odísť preč a nič neriešiť. To všetko prebieha vo veľmi agresívnom duchu. Keď sa situácia vyhrotí, privolajú posily. Potom nasleduje skutočný zásah, pri ktorom musia policajti často čeliť aj fyzickej agresii. A nakoniec sa nadriadení týchto policajtov pýtajú, či niekedy počuli o princípe proporcionality. Nie je im azda jasné, že sa od nich očakáva len pasívna rezistencia? Vari netušia, ako podobné policajné akcie hodnotia sudcovia?“ upozorňuje Buschkowsky.
„Pre útočníkov z radov prisťahovalcov zvyčajne skončí všetko oslobodzujúcim rozsudkom a policajt si môže zhlboka vydýchnuť, že sa naopak sám nestal terčom ďalšieho trestného stíhania. Sudcovia väčšinou nie sú ochotní poskytnúť policajtom náležitú právnu podporu. Policajt Gärtner, ktorý v našej štvrti slúži už desiatky rokov, mi nedávno hovoril, že si nemôže spomenúť, kedy naposledy prisťahovalci okradli či napadli moslimskú ženu,“ uviedol Buschkowsky a tvrdí, že nepriateľmi sú pre nich v prvom rade Nemci. „Práve oni sú pre nich jediným mysliteľným terčom násilia. Obyčajní Nemci proti nim nič nezmôžu. Prisťahovalci pri každom incidente zavolajú prostredníctvom SMS svojich príbuzných a známych, ktorí sa okamžite postavia na ich stranu. Nemci sú ľahké obete,“ píše Buschkowsky.
„Terčom útoku zo strany prisťahovalcov sa môže stať ktokoľvek. Auto prisťahovalca narazí zozadu do vášho auta. Hneď na to sa na mieste objaví kopa tzv. svedkov, ktorí celú situáciu perfektne videli a budú vypovedať proti vám. Vinníkom tak zrazu nebude vodič, ktorý do vás pre svoju nepozornú jazdu zozadu narazil, ale vy. Všetci povedia, že ste z ničoho nič začali cúvať. Považujú za svoju povinnosť pomáhať bratom a sestrám vo viere. Keď ide o spor s neveriacimi, tak pravda pre nich nehrá žiadnu úlohu. My vychovávame naše deti tak, aby sa správali mierumilovne. Učíme ich, že agresívne správanie je zlé. Iní však učia svoje deti, aby boli silné, odhodlané a vždy pripravené na boj. Súčasná situácia je v tomto ohľade absolútne nevyrovnaná,“ poukázal Buschkowsky.
autor: pro
