Podľa Páneka treba príchod nových obyvateľov usporiadať. A poskytovať pomoc v miere, ktorá je únosná pre hostiteľské krajiny. „Toto sa v minulom roku nedialo, a preto došlo k takému znepokojeniu obyvateľstva,“ uviedol. Ak dnes niekto hovorí, že sa netreba báť utečencov, tak je to v podstate nerozumné. „Treba veciam porozumieť a dať im usporiadanie, ktoré zodpovedá krajinám, do ktorých migranti prichádzajú,“ upozornil s tým, že migračná kríza ukázala skôr slabosť než silu EÚ.
Ak to bude takto pokračovať ďalej, EÚ sa dlho neudrží
Poukázal na to, že pozitívne stránky EÚ sme si uvedomovali v uplynulých 25 rokoch, a preto sme sa do EÚ tešili a chceli do nej vstúpiť. Ak sa teraz hovorí, že by sme mali z EÚ vystúpiť, tak ide o unáhlenú reakciu. Podľa Páneka by sme sa mali vymaniť zo súčasnej situácie, keď jeden veľký štát riadi EÚ bez toho, aby s ním tie ostatné solidarizovali a aby on bral do úvahy ich vôľu. Ak by to takto pokračovalo ďalej, tak by sa EÚ zrejme dlho neudržala. „EÚ je historický jav, nič v Európe ani na svete nie je večné. Ale ak si želáme udržať EÚ do budúcnosti, potom treba zvládať migračnú krízu úplne inak, než sa to deje doteraz,“ uviedol.
Vznikajú situácie, s ktorými sa Európa nedokáže vyrovnať
Myslí si ďalej, že je zbytočné sa obávať islamu ako jedného zo svetových náboženstiev. „Ak je vyznávané v prostredí jemu vlastnému, je jedným z usporiadateľských princípov ľudstva, ktorý treba rešpektovať,“ uviedol Pánek na adresu islamu.
Na druhej strane vo chvíli, keď sa presúvajú veľké masy obyvateľov a vytvárajú sa komunity, vo chvíli, keď v sociálnom zmysle stroskotal multikulturalizmus, keď sa nedarí integrovať veľké skupiny obyvateľstva, potom vznikajú úplne nové situácie, s ktorými sa Európa nedokáže vyrovnať.
Ak prichádzajú veľké komunity, ktoré sa nemienia prispôsobiť väčšinovému obyvateľstvu a snažia sa vytvoriť si enklávy, tak to nevyhnutne vedie k tomu, že sa vytvára napätie, potenciálne strety a do budúcnosti aj možné konflikty.
Nebezpečné tendencie z Nemecka
Pánek potom kritizoval niektoré prehnané tendencie, ktoré sa prejavujú v Nemecku, kde existujú snahy niektorých Nemcov naučiť sa po arabsky len preto, aby rozumeli svojim novým obyvateľom. „Prosím, to je taká absurdná myšlienka – nie preto, že by nebolo dobré rozširovať si jazykové znalosti –, potom sa však treba naučiť po turecky, po paštsky, naučiť sa ďalšie a ďalšie jazyky, lebo neprichádza rovnorodá, ale etnicky veľmi diferencovaná časť obyvateľstva. To je, myslím, jedna zo zásad, ktorá prelamuje európsku civilizáciu a je svojím spôsobom veľmi nebezpečná,“ varoval historik.
Politická korektnosť sa prežila
Jedným z pozitívnych prínosov migračnej krízy je podľa neho poznanie, že svojím spôsobom pred desaťročiami účinná politická korektnosť sa úplne prežila a že dnes zakrýva realitu. To vedie k tomu, že ľudia v Európe sú trochu vystrašení, lebo nie sú dostatočne informovaní. „Myslím si, že je to významné poučenie pre európske vlády a hádam sa z toho niekedy poučí aj Európska komisia, že musí informovať, aj keď o nepríjemnej pravde, ale takým spôsobom, že bude súčasne navrhovať realistické riešenie. Predstavy, že treba rešpektovať to, čo sa deje, a nevedieť, čo to je, a nepoznať riziká, to je, myslím, jedna z veľkých chýb, ktorým doposiaľ Európa čelí,“ dodal historik Jaroslav Pánek.
