Nechoďte na Roba s bibliou. Línia strachu a hanba na celý svet. Doslova. Takto vyzerá slovenská politika a médiá očami Ľuba Lintnera

    0
    Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik (Autor: Archív ĽL)

    „Pri kvótach už ide iba o ješitnosť“, zachytil mikrofón slová R. Kaliňáka v rámci diskusie v piatok 11. septembra pred poslancami vo Výbore pre európske záležitosti k aktuálnej téme týchto dní – o utečencoch v Európe.

    Týmito slovami začína svoju mediálnu analýzu Ľubomír Lintner. Čo vyplýva z tohto vyjadrenia?  „Z vyslovenej poznámky slovenského ministra vnútra vyplýva jedno poznanie a jedna otázka. To poznanie nie je vôbec radostné. Obnažuje totiž, že kroky politikov sa niekedy neodvíjajú od racionálnych riešení, ktoré by priniesli všeobecný prospech, ale od presadzovania politikovho ega, či zrozumiteľnejšie povedané, od jeho samoľúbosti, čo je správne slovenský termín slova ješitnosť,“ konštatuje mediálny analytik.

    Vláda urobila chybu

    Kladie si však otázku, o čiu samoľúbosť po Kaliňákových slovách ide? „Tých, ktorí navrhujú kvóty na prerozdelenie utečencov, ktorí sú v Grécku, Taliansku a Maďarsku? Alebo tých, ktorí kvóty tvrdošijne odmietajú, čo sú momentálne najmä politici krajín V4 – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska?“ pýta sa.
    Paradoxom je, že povinné kvóty „vôbec nemuseli byť na rokovacom stole, keby politici na Slovensku a v ďalších krajinách naplnili dohodu európskych lídrov spred leta a na dobrovoľnej báze si rozdelili zadministrovanie azylových žiadostí 40-tisíc utečencov“. Podľa názoru Ľubomíra Lintnera, keby boli naše politické elity schopné v máji povedať, že namiesto uvažovaných 785 utečencov prijmeme na Slovensku a budeme azylovo vybavovať tisíc, teraz namiesto uvažovaných 1 500 prijmeme 2 000, tak by žiadne kvóty neboli potrebné.

    Neustále opakujúca sa mantra

    Podľa publicistu sa Slovensko a ďalšie krajiny V4 (aj keď v Poľsku a Česku sú zároveň ústretové postoje k počtu prijatých utečencov) odmietaním kvót stavajú do pozície, akoby lídri Európskej komisie a ďalších krajín EÚ, ktorí kvóty podporujú, problému nerozumeli. akoby si neuvedomovali všetky súvislosti pôvodu a pokračovania utečeneckej vlny. Pokračuje, že ak máme na Slovensku taký zázračný prútik, ktorý by vyriešil azylové konanie pre tisíce aktuálnych utečencov pohybujúcich sa v Európe, tak môže premiér Fico vstať a povedať: V Nemecku, Francúzsku, Británii, Švédsku a v ďalších dvadsiatich krajinách EÚ tomu nerozumiete! Zároveň si kladie otázku, čo ponúka slovenský premiér a ďalší politici na Slovensku? Podľa neho len neustále opakujúcu sa mantru, že treba to riešiť v krajinách, kde je príčina. „Dobre však všetci vedia, že  napríklad v Sýrii nejaké politické rokovania medzi vládou prezidenta Asada, povstalcami a radikálmi Islamského štátu riešenie neprinesú. Vojenský zásah by musela schváliť Bezpečnostná rada OSN, kde má však Rusko právo veta, to znamená, že ho využije,“ uvažuje.  

    Treba konať hneď

    Uvádza názorný príklad. „Aktuálne priznanie Ruska, že vojensky podporuje Asada a postoj USA, že to situáciu v Sýrii iba zhorší, jasne ukazujú, že uplynie ešte veľa mesiacov, kým sa v Sýrii nastolí taký stav, že obyvatelia krajiny nebudú musieť utekať zo strachu o holý život.“ Ochrana vonkajšej hranice schengenského priestoru je podľa neho tiež rozumný argument, ktorý sa dobre počúva. „Je to však aspekt, ktorý sa dá technicky realizovať až v horizonte niekoľkých mesiacov. Ale 400-tisíc utečencov je na území EÚ tu a teraz,“ dodal. Expolitik prirovnáva postoj vlády v otázke utečencov k zápalovej vlne. „To je podobné, ako by sme záplavovú vlnu chceli v prvom kroku riešiť úpravou toku, v ktorom sa náhle zdvihla hladina. Nie, musí sa riešiť situácia dopadu záplavovej vlny. A aj hasiči vám potvrdia, že v takýchto situáciách je dôležité nepodľahnúť panike,“ myslí si.

    Premiér podporuje líniu strachu a obáv

    Analytik tvrdí, že R. Fico argumentujúc, že chce hovoriť ľuďom pravdu, v téme utečencov podporuje líniu strachu a obáv. Uviedol aj konkrétny príklad Ficovej rétoriky. „Od slov, že ´nič o týchto ľuďoch nebudeme vedieť a medzi nimi môže byť podobný blázon, ktorý vystrieľa na Zlatých pieskoch 40 ľudí´, cez ´netvárme sa, že nevidíme strach ľudí, lebo nás v to nútia médiá a mimovládne organizácie´, pokračujúc tým, že ´Slovensko nerozbombardovalo Líbyu, ale Francúzsko, Taliansko a Španielsko´ a končiac tým, že ´neviem si predstaviť začlenenie moslimov do slovenskej spoločnosti´.“

    Nezabudli sme na kresťanský rozmer?

    Lintner poukazuje na fakt, že sčítanie z roku 2011 potvrdilo, že okolo 5- tisíc jednotlivcov vyznávajúcich toto náboženstvo na Slovensku žije. „R. Fica som nepočul vysloviť podobné slová, ako povedala nemecká kancelárka Merkelová: ´Každý, kto uteká z vlasti pre politické prenasledovanie alebo pred občianskou vojnou, musí mať právo na to, aby sa k nemu pristupovalo ľudsky. Nemecko pomôže, kde je pomoc potrebná. To je súčasť našej identity.

    “´Nebudeme tolerovať tých, ktorí spochybňujú dôstojnosť iných ľudí.´“ Lintner v tejto súvislosti pripomína aj vyjadrenia pápeža Františka, ktoré vyslovil v deň, ktorý bol venovaný migrantom a utečencom. „Veľký počet ľudí opúšťa svoj domov a vydáva sa na riskantnú cestu nádeje s batohom plným túžob a strachov, hľadajúc ľudskejšie podmienky na život. Tieto migračné pohyby nezriedka vyvolávajú nepriateľstvo a nedôveru ešte prv, ako poznajú životné príbehy, prenasledovanie a biedu ľudí. Podozrievanie a predsudky protirečia biblickému prikázaniu prijímať núdzneho cudzinca s úctou a solidaritou.“

    Pokračuje Posolstvom Pána: „Lebo som bol hladný a dali ste mi najesť, bol som smädný a dali ste mi napiť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma…“ (Mt 25, 35-36)
    Mediálny analytik poukazuje na (ne)kresťanský rozmer slovenskej politiky. „Politici na Slovensku často zdôrazňujú, že ich činnosť vychádza z kresťanských hodnôt, ale ich koncentrovanie sa na odmietnutie kvót to nepotvrdzuje,“ povedal.

    Slovenským politikom odporúča, že ak sa chcú považovať naďalej za kresťanov, mali povedať, že zabezpečia podmienky pre viac utečencov, ako určuje kvóta. R. Fica Ľubomír Lintner nikdy nepočul vysloviť ústretové slová podobné tým, aké povedal B. Bugár v parlamentnej júnovej rozprave k téme migrácie: „Slovensko je totiž schopné pomôcť podľa mojej mienky aj viac ako 800 utečencom, lebo Slovensko je solidárne a relatívne v dobrej ekonomickej kondícii. Buďme otvorení a aktívni v tejto otázke.“

    Chýba hlas rozumu

    „Zhruba 80-tisíc ľudí opustilo Československo po tom, čo v roku 1968 sovietmi vedená invázia potlačila pokus o reformu socializmu. Dnes je 81 percent Čechov a 77 percent Slovákov proti prijatiu utečencov z krajín mimo EÚ,“ konštatuje analytik. Pokračuje, že v diskusiách o utečeneckej kríze chýba na Slovensku aj hlas rozumu, podiel viny na tejto negatívnej atmosfére majú  aj elektronické médiá, najmä tie televízne. „Média však radšej uprednostňovali populistické vyjadrenia vládnych a iných opozičných politikov, ktoré nadbiehali verejnej mienke a situáciu ešte zhoršovali. Preto sa odvážim tvrdiť, že v tejto téme zlyhala nielen väčšina politikov, ale aj médií,“ konštatoval B. Bugár.

    Premiérov široký priestor

    Televízie podľa neho nedávali príliš priestor ľuďom, ktorí utečeneckou problematikou žijú už roky. „Aj v uplynulom týždni mal v diskusiách široký priestor premiér,“ skonštatoval. „V pondelkovej Téme dňa na TA3 moderátor P. Bielik úplne rezignoval zo svojej úlohy novinára a dával R. Ficovi akože otázky divákov z mailov v počítači. Prirodzene, premiér takúto ponuku naplno využil, aby dokola opakoval: 1. kvóty nič neriešia, 2. utečenci aj tak nechcú u nás zostať, 3. treba odstrániť príčiny migrácie v krajinách, odkiaľ ľudia utekajú, 4. musí sa zabezpečiť vonkajšia schengenská hranica. Chýbali však ústretové slová, že v azylovom procese zúradujeme viac, ako predpokladá kvóta,“ analyzuje.

    Fica biblické citáty neobmäkčili

    „V Sobotných dialógoch vo verejnoprávnom rozhlase mal moderátor B. Dobšinský veľkú snahu citáciou z Biblie a príkladom sýrskeho chlapca Ajlana Kurdiho, ktorého vyplavilo more na breh už mŕtveho, dotlačiť premiéra k tomu, aby aspoň začal uvažovať nad odmietavým postojom ku kvótam. R. Fico však disciplinoval moderátora slovami, že ´toto nie je štýl, ktorým by som ja chcel s vami diskutovať´,“ postrehol Ľubomír Lintner. „Televízna zložka RTVS vo svoje relácii O 5 minút dvanásť ponúkla dialóg premiéra s podpredsedom NR SR J. Figeľom. Líder KDH však v tejto debate len naplno obnažil, že slovenská opozícia je v totálnej defenzíve aj v téme utečenci a dala si vládnymi politikmi vnútiť argumentáciu, ktorá je bližšia svetu postkomunistickému ako tomu západnému, čo u kresťanského demokrata je úplne zarážajúce,“ hovorí.

    Ľ. Lintner si tiež všimol, že moderátor relácie O 5 minút 12 M. Strižinec síce na jej začiatku konštatoval, že ´v RTVS sme presvedčení, že ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny si zaslúžia našu pozornosť aj pomoc. Odmietame nenávistné komentáre, ktoré sa v uplynulých dňoch šírili najmä na sociálnych sieťach,´ ale treba zdôrazniť, že verejnoprávna televízia v utečeneckej kríze absolútne zlyháva.“

    Česko – slovenská komparácia

     A teraz sa presunieme do Českej republiky. Mediálny analytik zhodnotil a porovnal obsahovú štruktúru slovenských a českých verejnoprávnych médií.
    „Pokiaľ napríklad v Čechách verejnoprávna televízia počas celého leta vysielala reláciu Komentáre, tá slovenská naplno využila prázdninový odpočinok. A tento týždeň? V ČT nechýbala téma ani jeden deň, v slovenskej naplno zaznela téma v pondelok a v stredu,“ hovorí Ľ. Lintner. „Ku cti dramaturgie a moderátorky M. Jančkárovej slúži, že priestor popri poslancoch (A. Martvoň zo SMER-SD ešte aj rovnakými slovami ako premiér opakoval známe postoje, M. Poliačik z SaS bol iba v telefonickom spojení, pretože dal prednosť priamej prítomnosti pri utečeneckom tábore v Maďarsku) dostali aj Z. Števulová z Ligy za ľudské práva a J. Bátora z Katedry politológie UK,“ postrehol.

    Pokračuje, že vo štvrtok už dostal prednosť prenos z hokeja a v piatok nie je relácia Komentáre ani v programovej štruktúre. „Ak mal v pondelok mimoriadny hodinový priestor na Dvojke  futbal pred kvalifikačným zápasom o postup na európsky šampionát, tak by som očakával, že programoví pracovníci napríklad v stredu, v deň dôležitého vystúpenia šéfa Európskej komisie J. C. Junckera, dajú minimálne rovnaký časový priestor aj téme utečenci. Nestalo sa. Potom však podobné postoje, ako prezentoval moderátor M. Strižinec, vyznievajú falošne,“ uvažuje.

    Dôležitosť vysvetľujúcej debaty

    Analytik si myslí, že v globálnom vývoji vo svete sú situácie, keď politici nemajú slovami nadbiehať väčšinovej mienke. „Migračná kríza je presne takou a politici by mali konať tak, aby sa väčšinová mienka menila v prospech postoja k utečencom,“ doplnil. Pokračuje, že vysvetľujúca debata s občanmi Gabčíkova, či v ďalších mestách a obciach, kde sú zariadenia, umožňujúce ubytovanie utečencov, by bola oveľa prospešnejšia, ako iba neustále opakujúce sa argumenty ku kvótam.

    Vláda nás zosmiešnila pred celým svetom

    Publicista uvádza vyjadrenie Slováka Mareka Linhu, ktorý ako právnik pôsobí v Nórskej organizácii žiadateľov o azyl, zdôrazňuje: „Rozhodnutie vlády prijať 200 utečencov signalizuje ostatným európskym krajinám, a nielen im, že Slovensko nemožno brať v otázkach medzinárodnej spolupráce globálneho významu za seriózneho partnera. Vyhlásením, že Slovensko prijme len kresťanov, vláda Slovensko zosmiešnila pred celým svetom a utvrdila stereotyp o ňom ako postsocialistickej krajine, kde spoločnosť stále nemá poňatia o základných princípoch právneho štátu.“

    Podľa Lintnera nám téma utečencov ukazuje, že slovenská opozícia je v totálnej defenzíve a dala si vládnymi politikmi vnútiť argumentáciu, ktorá je bližšia svetu postkomunistickému ako tomu západnému. „Pritom Slovensko prispieva k nejednote Európy, ktorá vyhovuje akurát putinovskému Rusku. Tvrdohlavé postoje ku kvótam (alebo ako hovorí minister Kaliňák: pri kvótach už ide iba o ješitnosť) nie sú diplomatickým víťazstvom (ako v júni označil nedohodu na povinných kvótach premiér Fico) , sú postupnými krokmi k tomu, že Európu bez hraníc znovu prestaneme žiť. Ploty sa už stavať začali,“ uzavrel mediálnu analýzu Ľubomír Lintner.


     

    - Reklama -