Nebankovky? Štát sa vykašľal na ľudí, tvrdí poslanec Fecko. Fico je vraj zodpovedný za 150 mŕtvych

    0
    Poslanec za hnutie OĽaNO Martin Fecko (Autor: SITA)

    Pred pár dňami zomrel bývalý majiteľ nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia Vladimír Fruni, ktorého firmy fungovali na princípe pyramídovej hry a vylákali od desaťtisícov klientov často celoživotné úspory. Kde sa stala podľa vás chyba?

    Pokiaľ by reklama na investovanie v nebankových subjektoch na konci 90. rokov až do roku 2002 nebola vo verejnoprávnom médiu a bola by iba v komerčnom, tak sa nemáme o čom baviť. Komercia je o niečom inom, ale verejnoprávne médium je predsa platené ľuďmi z koncesionárskych poplatkov. Ľudia tak uverili tomu, že štátne médium ako rozhlas či televízia nemôže klamať. Teda boli podľa môjho názoru oklamaní v prvom rade štátom. Sú tu však aj skutočnosti, keď sa v parlamentne vyjadrovali poprední činitelia, ale aj generálny prokurátor, nech si ľudia dávajú pozor, pretože idú krachovať tieto nebankovky. Bohužiaľ, nikto na to nereagoval, a preto ľudia skončili tak, ako skončili.

    Na politickej úrovni to nevyriešil ani vtedajší pán premiér Mikuláš Dzurinda. V tom čase (2002 – 2006) bol Robert Fico opozičný poslanec a spolu s SMK predložil návrh zákona o odškodnení týchto občanov. Samozrejme, že keď v roku 2006 boli voľby, tak ľudia sa cítili ukrivdení Dzurindom, že situáciu s nebankovkami dobre nevyriešil. Fico to využil a dal si to do volebného programu, čo mu prinieslo patričný úspech. Strana SMER získala ako víťaz volieb v roku 2006 okolo 670-tisíc hlasov. Minimálne 200-tisíc hlasov získal od poškodených občanov, ktorých bolo celkovo na Slovensku okolo 300-tisíc, pričom títo voliči Smeru verili, že Fico krivdu napraví.

    Robert Fico sa však podľa mňa spreneveril záväzku, že týchto občanov odškodní. Všetci vieme, ako to dopadlo. Sme jedenásť rokov odvtedy a stále nikoho neodškodnili. Bola to krivda zo strany štátu a teraz je na pánovi Ficovi, ako sa k tomu postaví.

    Ale v tom čase okolo roku 2000 varovala aj vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová, že činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam a ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné.

    To masírovanie mozgov tam však už bolo také, že sa to veľmi ťažko obmedzovalo. Mnoho občanov sa stále cíti ukrivdených zo strany štátu.

    Podľa vás by mal štát niesť väčšiu zodpovednosť?

    Rozhodne áno, pretože keby to skutočne nebolo vo verejnoprávnom médiu… Veľa občanov si myslelo, že čo je v televízii, je svätá pravda, tak ako pred rokom 1989. To, čo bolo za socializmu v televízii, tak ste na druhý deň mohli vidieť v obchodoch alebo na úrade. Ľudia boli teda zvyknutí, že predsa štátne médium neodvysiela klamstvo. V Čechách zareagovali úplne inak, nastavili systém nebankových subjektov v predstihu a zabránili veľkým životným tragédiám. Podľa mojich informácií tým, že Fico od roku 2006 situáciu nevyriešil, tak je 150 mŕtvych.

    Boli tresty voči majiteľom nebankoviek Vladimírovi Frunimu, Mariánovi Šebeščákovi a Františkovi Matíkovi dostatočné?

    Určite sa mal zmeniť zákon, že pokiaľ máš prepísaný majetok na rodinu či niekoho iného, tak to malo celé prepadnúť. Tam je pes zakopaný, pretože tí ľudia sa tvárili, že nič nemajú, a pritom mali všetko prevedené na osoby v príbuzenskom stave. Adekvátne to určite nebolo riešené.

    Očakávate, že niekedy príde k zadosťučineniu a vyriešeniu situácie s odškodnením občanov?

    Chcem pevne veriť, že raz sa to preklopí. Už štyrikrát som však podával zákon na vyriešenie tejto situácie. V minulom volebnom období ho dokonca podporil aj Most-Híd. Neviem, ako sa k tomu postaví teraz, keďže je vo vláde. Samotní poškodení občania tiež dúfajú, že krivda, ktorú na nich spáchal štát, bude raz odčinená.

    Problém je taktiež to, že okolo 240 miliónov eur vybral na daniach štát a z toho rozhlas a televízia mali okolo 8 miliónov eur. Sú to prakticky peniaze, ktoré štát od ľudí vzal a vykašľal sa na nich. Môj návrh zákona nie je o úplnom odškodnení, ale o čiastočnom do výšky maximálne polovice, ktorú vtedy ľudia do nebankoviek dali. Vychádza to zhruba na 120 miliónov, ktoré by mal štát vrátiť občanom.

    - Reklama -