Návšteva detí v koncentračných táboroch je opodstatnená, hovorí Pčolinská. Vydrží Plavčan na svojom poste do konca alebo pohorí?

    0
    Adriana Pčolinská (Autor: Reprofoto/Facebook: Adriana Pčolinská)

    Aktuálny minister školstva Peter Plavčan tvrdí, že sa pod jeho vedením pripravuje najväčšia reforma rezortu za posledných 25 rokov. Čo si o jeho plánovaných krokoch myslíte? Sú dostatočné?

    Uvidí sa. Uvedená reforma, respektíve konkretizácia jej jednotlivých bodov, má byť verejnosti známa v polovici januára tohto roka.

    Minister jedným dychom dodáva, že na reformu nevie dať žiadne záruky, lebo je rozsiahla, štruktúrovaná a týka sa jedného z najväčších mechanizmov v tomto štáte, ktorým je školstvo. O čom svedčí jeho výrok? Dá sa minister považovať za toho, ktorý danú reformu presadí?

    Implementácia uvedenej reformy bude pravdepodobne presahovať funkčné obdobie pána ministra. Ovocie, ktoré táto reforma prinesie, bude istotne presahovať jeho funkčné obdobie, jedine, že by bol vo funkcii 10 rokov (úsmev).

    Vzhľadom na vysokú fluktuáciu ministrov školstva, myslíte si, že Plavčan vydrží na svojom poste počas celého funkčného obdobia?

    Domnievam sa, že áno.

    Bude spomínaná reforma podľa vás úspešná? Je v nej niečo, čo by ste vypustili alebo, naopak, doplnili?

    Reforma výchovy a vzdelávania musí byť jednak komplexná a vnútorne konzistentná naprieč všetkými úrovňami nášho vzdelávacieho systému. V tomto momente je predčasné vyjadrovať sa k jej jednotlivým bodom, pretože boli doposiaľ len rámcovo načrtnuté v súlade s programovým vyhlásením vlády. Počkajme si preto na už spomínanú polovicu januára, keď bude známa konkretizácia jednotlivých cieľov a navrhovaný plán ich plnenia.

    Akademická pôda je vám blízka a ako pedagogička s ňou máte dlhoročné skúsenosti. Aké sú vaše riešenia aktuálnej situácie v školstve? Čo treba spraviť ako prvé?

    Môj postoj k tomu, čo by sa malo prioritne riešiť, je známy. V prvom rade zabezpečiť adekvátne finančné ohodnotenie učiteľov na všetkých stupňoch a typoch škôl. Od toho sa bude následne odvíjať aj ich zvýšenie spoločenského ohodnotenia a motivácia pracovať so žiakmi kreatívne a v plnom nasadení. Samozrejme, učitelia musia podať výkon adekvátny zlepšeniu ich finančnej situácie.

    V neposlednom rade je nevyhnutné odbremeniť školy od prehnanej byrokracie a administratívnej preťaženosti a investovať potrebné finančné prostriedky na materiálno-technické vybavenie škôl. Za zmienku, i keď len veľmi stručne, na tomto mieste stojí i skutočnosť, že je už zúfalo potrebné zrevidovať i charakter výskumu v našich vysokých školách a koncepčne takpovediac prekopať“ charakter vysokoškolského výskumu v súlade so špecifickými potrebami spoločnosti a regiónov Slovenska. Nie je mysliteľné naďalej podporovať súčasný stav, keď dotácie na výskum nemajú charakter alokácie prostriedkov zameraných na výsledky, ale majú skôr charakter sociálnych dávok na prežitie.

    Inštitút pre verejné otázky (IVO) zverejnil začiatkom decembra prieskum, podľa ktorého až tretina mladých vo veku od 18 do 39 rokov sympatizuje s extrémistami. Sú tieto výsledky priamo prepojené so spôsobom vzdelávania v školách?

    Myslím si, že nie. Domnievam sa, že uvedené zistenia výskumu vyplývajú skôr z výchovy v rodine a z vnímania spoločenskej situácie cez médiá. V prípade mladých ľudí sa na formovaní názorov a ich mienky ešte v nemalej miere podieľajú aj sociálne siete. Mladí, bohužiaľ, často žijú vo virtuálnej realite.

    Ako sa s tým dá bojovať? Padli návrhy návštev študentov v koncentračných táboroch či zvýšenie počtu hodín výučby dejepisu. Čo si o týchto návrhoch myslíte? Podporujete ich? Máte nejaký vlastný návrh na danú problematiku?

    Osobne som za to, aby sme sa všetci poučili z histórie, preto uvedené návrhy považujem za opodstatnené.

    Školstvo sa okrem nespokojných pracovníkov pasuje aj s neúspešnými žiakmi. Podľa výsledkov testovania PISA, ktoré porovnávalo čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť 15-ročných študentov vo svete, sme v rámci krajín V4 skončili vo všetkých sledovaných oblastiach najhoršie a boli sme aj pod priemerom EÚ a OECD. Ako výsledky žiakov do budúcnosti zlepšiť?

    Riešenie je veľmi jednoduché a už som ho spomínala v súvislosti s finančným ohodnotením učiteľa. Iba motivovaný učiteľ môže motivovať svojich žiakov alebo inak, ak chcete, iba zapálené srdce dokáže zapáliť ďalšie srdcia.

    V rámci hnutia Sme rodina ste expertom na oblasť školstva, ako sme už spomínali na základe vašich dlhoročných skúseností z akademickej pôdy. Spolupracujete aj s inými poslancami na kreovaní vašich nápadov?

    Spolupracujem s mojím kolegom poslancom, vysokoškolským profesorom, pánom Petrom Štarchoňom. Taktiež predmetnú problematiku konzultujem aj s kolegom, pánom Ľudovítom Gogom, ktorý je členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Prirodzene, som v kontakte aj s učiteľmi a riaditeľmi niekoľkých základných, stredných a vysokých škôl, ktorí sú pre mňa taktiež zdrojom námetov a pripomienok vyplývajúcich z ich každodenného pôsobenia v školstve.

    Keď sa pozriete spätne ako človek pohybujúci sa v školstve, ktorý doterajší minister odviedol v rezorte najlepšiu prácu a čo konkrétne to podľa vás bolo?

    Viacerým ministrom nemožno uprieť snahu o presadenie pozitívnych zmien, ale zároveň mám pocit, že ani jeden z nich neuskutočnil takú významnú reformu školstva, ktorá by ho výrazne posunula dopredu. Možno aj preto, že nemal na to dostatočný priestor.

    - Reklama -