Turecko je vnútorne hlboko rozdelená krajina, krátko pred predčasnými voľbami a nachádza sa na hraniciach s azda najturbulentnejším regiónom súčasného sveta, vysvetľuje Javůrek vo svojom komentári na webovom portáli denníka Pravda.
Kurdská stopa?
Podľa Javůrka sa začal rúcať sen tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana o ďalšom posilňovaní jeho autokratickej vlády a prezidentského systému. Bolo to po júnových voľbách, keď sa do parlamentu dostali štyri strany. „Začiatok cesty ku skutočnej politickej pluralite sa však nekonal. Strany nedokázali zostaviť koalíciu, ktorá by prevzala moc, a Turecko bolo namiesto toho poslané opäť k volebným urnám. Ďalšie voľby plánujú na začiatok novembra,“ približuje politické pomery v krajine Javůrek.
V deň, ktorý sa premenil na krvavý kúpeľ, sa konalo zhromaždenie za mier a ukončene násilia vládnych jednotiek proti Kurdom. Zišli sa tu viacerí. Okrem Ľudovej demokratickej strany prišli tisíce odborárov, aktivistov, ľavičiarov a liberálov, ale aj feministické či zdravotnícke organizácie. Potom sa však odpálili samovražední atentátnici a zhromaždenie sa razom premenilo na horor. „Turecko-kurdské vzťahy boli v histórii nepochybne krvavé aj vinou kurdských bojovníkov v úlohe teroristov. Už len vzhľadom na ciele zhromaždenia a zloženie jeho účastníkov sa však zdá krajne nepravdepodobné, že by mala tentoraz viesť z Ankary kurdská stopa,“ zamýšľa sa komentátor.
Stupňovanie násilia a zastrašovanie
Nepravdepodobné je aj podozrenie týkajúce sa krajných ľavičiarov. Tieto skupiny spolu s Islamským štátom spomínal premiér Ahmet Davotuglu. Javůrek si však myslí, že len pokračuje v predvolebnej politike. Jej súčasťou má byť aj stupňovanie násilia voči Kurdom či zastrašovanie opozície a novinárov.
Mohla byť z toho jednota. Namiesto toho sa len prehĺbila vzájomná nedôvera a riziko násilia v tureckej réžii. „Hovorí sa, že teror si nevyberá. Tentoraz si však vybral veľmi efektívne: krajinu aj miesto a čas úderu,“ myslí si Javůrek.
Celý komentár Petra Javůrka si môžete prečítať TU.
