S informáciou prišiel Denník N. Podľa nich sa o tejto možnosti hovorí už týždne, pričom informáciu im mali potvrdiť viacerí ľudia zo Smeru aj koalície. Z toho vyplýva, že s takouto alternatívou sa začali zaoberať ešte pred tým, ako Lajčák v prípade nepodpísania Globálneho paktu OSN o migrácii pohrozil vlastnou demisiou. Údajne to riešili v súvislosti s prezidentskými voľbami v prípade, ak by sa Miroslav Lajčák rozhodol bojovať o kreslo hlavy štátu za Smer, a voľby by vyhral.
Podľa portálu by Fico v prípade, že by sa stal šéfom rezortu diplomacie, mal väčší dohľad nad prácou svojich ministrov, pričom konštatujú, že by sa mohol pokúsiť zatieniť súčasného premiéra Petra Pellegriniho, ktorý je v súčasnosti medzi ľuďmi obľúbený. „Tiež by mohol osobne riadiť zahraničnú politiku, ktorú sa pokúša prevziať jeho koaličný partner a zároveň najväčší konkurent SNS,“ polemizujú.
Kríza pre pakt
V súčasnosti má Miroslav Lajčák napäté vzťahy medzi vlastnými kolegami, ktorí ho nepodporujú vo vízii zúčastniť sa stretnutia v Marrákeši, kde sa bude začiatkom decembra podpisovať Globálny pakt OSN o migrácii. Na jeho znení sa podieľal.
„Mám nejakú víziu Slovenskej republiky a chcem takú Slovenskú republiku reprezentovať v zahraničí. Pokiaľ si zvolí cestu xenofóbie, netolerancie, musí si nájsť iného ministra zahraničných vecí,“ uviedol v utorok 20. novembra pred rokovaním vlády. Vtedy sa prvýkrát začalo riešiť, že v hre je aj jeho demisia z postu šéfa diplomacie.
V stredu 21. novembra sa proti paktu postavili aj členovia zahraničného výboru, Lajčáka podržala iba šéfka výboru Katarína Cséfalvayová. O osude paktu bude ešte rozhodovať parlament a ak sa v hlasovaní postavia proti tomu, aby ho Slovensko podpísalo, hrozí, že Lajčák demisiu podá a miesto ministra zahraničných vecí sa tak uvoľní.
Informácie poslancov
Starosta Starej Bystrice a člen predsedníctva Smeru Ján Podmanický takýmito informáciami údajne nedisponuje. „Nezaregistroval zatiaľ informáciu, že by Slovenská republika mala voľné miesto ministra zahraničia,“ uviedol.
Rovnako informáciu pre médium nepotvrdil ani Ľubomír Petrák. „Nepočul som o tom. Posledné predsedníctvo strany bolo v utorok a na ňom ani v náznakoch takéto témy nezazneli. Aj z mediálnych vyjadrení, ktoré mal pán premiér, vyplývalo, že ideme hľadať konsenzus s pánom Lajčákom.“
Podpredseda SNS Jaroslav Paška tiež o takejto informácii nevie, vysvetľuje to však tým, že ide o vec Smeru, keďže rezort patrí pod nich. „Ak sa pán Fico chce orientovať viac smerom na pôsobenie do zahraničia, čo je možné, je to cesta, ako sa dostať do kontaktu s reprezentantmi iných štátov a venovať sa zahraničnej politike miesto domácej,“ konštatoval.
Rovnaká situácia ako v minulosti
Robert Fico je v súčasnosti radový poslanec v parlamente po tom, čo v marci toho roku musel pre zachovanie vládnej koalície odísť z funkcie premiéra. Most-Híd totiž hrozil odchodom z vlády. Na poste ho nahradil vtedajší vicepremiér pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Medzičasom na ministerstvo zahraničných vecí prešla aj dlhoročná hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. „Odchádzam od 1. novembra pracovať na ministerstvo zahraničných vecí, keďže sa už dlhodobejšie chcem kariérne posunúť smerom k zahraničným vzťahom,“ uviedla po zverejnení informácií. Je možné, že dôvodom jej odchodu bola aj táto alternatíva.
To, že predseda víťaznej strany v parlamentných voľbách nebol predsedom vlády, ale ministrom, sa stalo v roku 2010, keď vznikla koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd. V tom čase bol Mikuláš Dzurinda ako šéf SDKÚ ministrom zahraničných vecí a vládu viedla Iveta Radičová.
