Čo hovoríte na to, že sa ukazuje, že Ukrajina prestala byť v hľadáčiku záujmu novej americkej administratívy?
Je fakt, že o kríze na Ukrajine je v našich médiách minimum správ. To má celý rad dôvodov. Jeden z tých hlavných je, že sú oveľa významnejšie udalosti vo svete a tie budú určovať budúcnosť ukrajinskej krízy a hlavne jej ďalší vývoj. To je predovšetkým, samozrejme, aj voľba prezidenta USA a výhra republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorý predstavuje názorovo veľmi odlišnú skupinu oproti Clintonovej, ktorá razí medzinárodnú úlohu amerického svetového policajta, aby mohla z tejto roly ťažiť ekonomicky. Kým Trump sám deklaruje inú politiku, navyše podľa očakávania ju bude plniť rôznymi spôsobmi. Doterajšia Obamova politika, ktorú naštartoval bývalý prezident USA Clinton, je politika celosvetovej sféry vplyvu, ale tá má za následok, že Amerika nestačí sama seba efektívne obhospodarovať a ani to do značnej miery nebolo jej cieľom, lebo sa predpokladalo, že politické, sociálne a ďalšie nepokoje v USA sa metodicky zvládajú, teda význam tohto sa znižoval.
Vytvárala finančnú závislosť určitých vládnucich štruktúr vo svete, aby ich mohla prostredníctvom spravodajských služieb a ekonomických nástrojov ovládať. Naproti tomu Trump to chce zamedziť z prostého dôvodu – chce zachovať stálosť USA ako rovnocennej politickohospodárskej veľmoci, jednak zamedzením neefektívnemu odlivu finančných zdrojov, znížením inflácie a podpore amerického kapitálu. A Trumpovi je jasné, že keď by to takto išlo ďalej, tak by sa USA mohli dostať až do fatálnych ekonomických, politických, ekologických i kultúrnych problémov. Vzniká tak boj medzi vládou a nadnárodnou mocenskou štruktúrou a americkou globálnou štruktúrou, ktorú zastupuje dlho pripravovaný Trump. A ide doslova o elementárnu existenciu súčasného mechanizmu. Víťazstvom Trumpa sa začalo s odrezávaním týchto osobitných mnohokrát agresívnych a korupčných mechanizmov po celom svete. Nie že by bol založený na rúchu baránka, to v žiadnom prípade, naopak, akonáhle sa stabilizuje nový efektívnejší „Trump“ systém, rozbehnú sa procesy, ktoré budú pokračovať v strategických cieľoch, a tým je akýmkoľvek spôsobom destabilizovať Ruskú federáciu a čerpať z jej zdrojov a priamo alebo nepriamo ovládnuť Čínu. Príkladom je stanovisko Trumpa, keď sa nechal počuť, že zvažuje vystúpenie z OSN, lebo jej prostredníctvom platí niektoré krajiny, ktoré tak hlasujú lojálne s USA. To sa všeobecne vie, to nie je medzi diplomatmi žiadne tajomstvo. Toto je signál všetkým tým, ktorí čerpajú americké finančné zdroje, rôznym spôsobom dať najavo, že s peniazmi nemajú počítať, ak ich služby nezvýšia objem a nestanú sa efektívnym partnerom a nebudú plniť, čo majú a sľúbili. Bude teda dochádzať k nielen politickej, ale hlavne hospodárskej reštrukturalizácii.
Takže Ukrajina je teraz také „nechcené neposlušné decko“, ktoré si ako horúci zemiak prehadzuje Európska únia a Spojené štáty?
Tieto strety, ktoré som uviedol v prvej odpovedi, v ktorých sa nie úplne všetci orientujú a myslím si, že sa v tom moc neorientuje ani súčasná vláda v Kyjeve… Je v takom očakávaní, čo bude. Taká prechodná patová situácia. Na Ukrajine sa v skutočnosti v pravom slova zmysle nevládne a neriadi, to funguje len z akejsi zotrvačnosti vďaka exekutíve. Ak sa niečo riadi, tak vyjednávanie peňazí zo západných zdrojov, ktoré sa stávajú neefektívne a predovšetkým v prospech vládnucích oligarchov a tých, čo sú „pri koryte“. Keď vezmeme, akú činnosť vyvíja prezident Porošenko, tak posledný príspevok na jeho Facebooku je o nutnosti renovovať ukrajinskú armádu, konkrétne pozemné vojská. Je to ako by inovovali nákupom nových lopát v závode, kto vykope prvý jamu, keď súper má vlastný bager. Jednoducho zárobok je z vlastného obchodu pre Ukrajinu nielen bez významu, ale naopak vlastne prehĺbenie krízy. Z toho vyplýva to, na čo upozorňujem dlhodobo – nekompetentnosť a neschopnosť a to nehovorím o spáchaných nezákonnostiach. Mne sa skôr zdá, že prezident Porošenko je na tom ekonomicky zainteresovaný. A potom, samozrejme, jeho návšteva Fínska a Litvy. To nebudem ani komentovať, pozrite sa, komu uctil pamiatku vo Fínsku.
Ukrajina je na tom ďalej ekonomicky katastrofálne, stratila výhody ceny plynu, transportu v produktovodoch aj dodávok z Ruska. A to tým, že odmietla vyjednávať s Ruskom ako s partnerom o svojich značných záväzkoch voči Ruskej federácii. Ukrajina dnes trpí opäť zimou. Na úradoch sa aj naďalej nekúri, v školách a v bytoch sa len temperuje. Samozrejme to závisí od lokality a štvrte. Ekonomika je na Ukrajine týmto stále strmo padajúca a to je tiež dôvod, prečo médiá na to neupozorňujú, prečo sa na tieto problémy neukazuje. Odpovede na otázky by totiž boli veľmi katastrofické a zúfalé. Oni sami nevedia, ako sa k nim Trump zachová, či po nich bude chcieť späť pôžičky, alebo im zase navyše prispeje, čo by, samozrejme, radi. Trump sa nechal počuť o akomsi audite. Ak k tomu dôjde, tí, čo z tých pôžičiek čerpali, sa rozpŕchnu do všetkých kútov sveta. A tak sa len čaká, či zostane ich priateľom. Myslím, že Trump bude na Ukrajine udržiavať len akúsi „prevádzkovú teplotu“, aby vzápätí mohol niektoré potrebné procesy aktívne rozvinúť. Celkovo z toho územia Trump, teda USA, vycúva a nechá ho EÚ. Keď to poviem zjednodušene, sférou vplyvu bolo zvolené, že sa Trump sústredí na západnú pologuľu a Áziu nechá Číne a Rusku. A Európa je akýmsi prelnutým bodom. Nie že by tam nemal záujmy a vplyvy, že tam nebude pôsobiť, ale skôr bude snaha o efektívnejšie vplyvy. Z tohto prechodného obdobia sú teda Ukrajinci značne nervózni. Kým sa drali k moci, tak mali tendenciu urobiť dojem predovšetkým smerom na Západ, aj keď im to ani nebolo možné veľmi často veriť, ale teraz už, keď sú pri moci a blíži sa ich potenciálny odchod, tak sa stanú viac agresívnymi. Ak sa nemýlim, ukrajinskí poslanci nedostali pozvanie ani na inauguráciu Trumpa. To naznačuje postoj novej americkej administratívy voči Ukrajine. Zatiaľ. Takže záverom hodnotím, že celá Ukrajina nakoniec zostane pod vplyvom Ruskej federácie. A je to len otázka času a formy
Už sme sa dotkli ukrajinskej zimy, keď predstavitelia krajiny bývajú v priaznivejších miestach, ako napríklad bývalý premiér Jaceňuk, ktorý sa zdržiava v USA alebo kyjevský primátor a boxer Kličko, ktorý prebýva chvíľu vo Viedni, chvíľu vo svojej vile v Hamburgu. Na Ukrajine to teda určite nebude nijako ružové…
Situácia je pomerne zúfalá, ale je to miesto od miesta. Sú lokality, kde sa ľudia starajú a snažia, ale to je na schopnostiach jednotlivých gubernátorov a ďalších inštitúcií. A je to aj otázka, čo môžu a nemôžu, čo chcú a čo nechcú spravovať. Prosto otázka priorít. Podotýkam to preto, že napríklad v Krivom Rogu taká situácia je, keď je mesto v rámci možného a krajne neľahkého riadené správne. Iná situácia je na Donbase. Tam zo strany Kyjeva, v tej vojnovej zóne, nefunguje poriadne pošta, dodávky energie. Čím bližšie k tej bojovej línii, tým je to horšie s kúrením a podobne. Zima na oboch stranách frontu je rovnako krutá. Najhoršie je to na strane Doneckej a Luhanskej republiky, kde ľudia ani nemôžu poriadne vyjsť z krytov, lebo tam sú stále boje a ostreľovanie civilných cieľov. V ich záujme je stále naivná predstava zhodiť zo stola prvú i druhú Minskú dohodu. Dokonca sa dostávajú do Česka prosby o pomoc.
Pretože dochádzajú financie a sily, je situácia na Ukrajine patová. Prepukajú korupčné škandály. Potvrdzuje sa, čo sa predtým deklarovalo, že vedúca samozvaná mocenská skupina dosadená USA sa vie biť len o pozemky, peniaze, moc či výhody štýlom padni komu padni. Oligarchovia už nechcú ani financovať súkromné armády, aspoň teda nie v takom meradle ako v minulosti, stále by radi zmietli zo stola Minské dohody. A to sa dá urobiť tak, že sa sporné územia dobijú, čo sa Kyjevu a ukrajinskej armáde dnes rozhodne už nepodarí. Takisto som zaznamenal správu Kyjeva, že Donbas sú tri milióny veľmi nelojálnych občanov, ktorí by mohli výrazne nabúrať politickú mapu na Ukrajine. Z toho vyplýva, že súčasná „elita“ sa pripravuje na to, že sa bude znova usilovať o moc. Pripravujú sa teda na ďalšie voľby a tie iste budú veľmi kruté, s vysokou pravdepodobnosťou aj krvavé, lebo pôjde o holé životy – byť pri moci, mať peniaze. To však neznamená, že ak bude politická vôľa tomuto zamedziť, tak sa to za určitých podmienok dá. Rad z tých ľudí má podivný pôvod, či už kriminálny, alebo nie sú ani praví Ukrajinci, hoci sa za nich vyhlasujú alebo vyhlasovali, viď Saakašvili. Ako som spomenul, keď sa drali k moci a mali byť pochválení zo Západu, tvárili sa bezkonfliktne ako anjelici, tak sa museli trochu „krotiť“, aby tie negatíva nevyšli príliš najavo a napriek tomu tam boli tragické excesy.
Prejdime z východu Ukrajiny na západ krajiny, na hranicu s EÚ, respektíve s Pobaltím. Ako Ukrajina sleduje to, čo sa deje na poľsko-ruskej alebo pobaltsko-ruskej hranici, kde už dnes sú vojská NATO, USA a na druhej strane Ruska od seba na dostrel, ale nie rakiet, ale, bohužiaľ, delami a tankami?
Je to taká psychologická záležitosť. Obsadiť Pobaltie vojskami NATO a správať sa tak, že veľký kamarát ochraňuje malých kamarátov a pritom veľký kamarát sleduje svoje vlastné ciele. Je to v podstate ukážka toho, že Pobaltie ovládlo NATO, de facto Amerika. Ukrajinci to kvitujú s vďakou, lebo z toho prefíkane ťažia. Sám Porošenko toto uviedol na zasadnutí NATO vo Varšave. Stále sa drží zúfalého a falošného stanoviska, že Rusko je nepriateľ a agresor sveta číslo jeden. Prosto zlodej kričí – chyťte zlodeja. Myslím, že Ruská federácia to akceptuje, ale určite má plán, akým spôsobom toto územie dostane pod svoju sféru vplyvu. Kým ukrajinskej strane zostáva len jediný koncepčný plán a to je plán úteku so schovávačkou.
A na záver je asi dobré sa zmieniť aj o Kryme, kde okrem iného pokračuje stavba mosta z ruskej pevniny za mimoriadneho záujmu ruských médií…
Obyvatelia Krymu teraz ukazujú ľuďom z Ukrajiny a konfrontujú ich s tým, kto mal pravdu. Ako vyzerá ekonomika na Ukrajine, akú hodnotu má hrivna a v podstate obyvatelia Krymu majú vyššie dôchodky, vyššie platy. Samozrejme sa tam zvýšili aj ceny, aby boli porovnateľné s Ruskom. Ale to prostredie je ekonomicky oveľa stabilizovanejšie. Napríklad majú zákon o vzdelaní v troch jazykoch – ukrajinskom, ruskom a tatárskom. Má niečo podobné Ukrajina? A tak miestni sú vcelku spokojní. Ak po zvolení Trumpa pripadne Ukrajina pod vplyv európskych a ruských politikov, tak je otázka času, kedy bude Krym uznaný ako súčasť Ruskej federácie.
Je niečo nové s bývalým odeským gubernátorom Saakašvilim?
Len som začul, že sa pri inaugurácii Trumpa nechal niekde za plotom vyfotiť a potom sa akoby rozčuľoval, lebo stál niekde bokom, ale neviem, čo je na tom pravdy. Značí to, že Saakašvili je chorobný populista a je v Amerike, nie je v Gruzínsku, kde napokon nemôže byť, lebo je tam na neho vydaný zatykač. A že nie je ani na Ukrajine. Jeho misia bola úplne scestná a neefektívna.
- Reklama -
