Na Slovensku máme množstvo politikov, ktorí sa panicky boja vystúpiť proti Rusku. Slovanská vzájomnosť z nás robí relatívne mäkký terč, tvrdí analytik

7.12.2018 0:00

Informácia o vyhostení ruského špióna prekvapila slovenskú verejnosť. Ruská strana sa vyjadrila, že budú konať recipročne. Čo tu ale spravodajca sledoval? Môže tento krok zhoršiť naše vzťahy s Ruskom? „Týmto vyhostením sme vlastne dali najavo, že máme prehľad nad ich aktivitami a vieme, čo tu robia. Zrejme si spravodajca myslel, že si naše zložky nedovolia zasiahnuť. Tento postup ale nebude mať nejaký vplyv či negatívne následky na spoluprácu s Ruskou federáciou," tvrdí bezpečnostný analytik Juraj Krúpa.

Na Slovensku máme množstvo politikov, ktorí sa panicky boja vystúpiť proti Rusku. Slovanská vzájomnosť z nás robí relatívne mäkký terč, tvrdí analytik
Foto: SSPI
Popis: Bezpečnostný analytik Juraj Krúpa

Ako reagujete na informáciu, že sme zo Slovenska vyhostili ruského špióna?

Považujem to za správny krok, ktorý sa mal na Slovensku udiať už dávnejšie. Chápem, že dané okolnosti nie sú jednoduché pre naše spravodajské služby, lebo finálne rozhodnutia nakoniec robia politici. Viem o tom, že SIS a Vojenské spravodajstvo má prehľad o veľkom množstve ruských spravodajcov, ktorí sa nachádzajú na území Slovenska. Ide o dôstojníkov najmä z Východu, vo väčšej miere z Ruska, ktorí tu robia svoju záujmovú činnosť a ovplyvňujú tak dianie na Slovensku.

Na ruskom veľvyslanectve na Slovensku je vyše 40 diplomatov. Na rozdiel od neho napríklad Nemecko ich má na veľvyslanectve iba 13. Ide o jednoznačný nepomer, keď si uvedomíme, aké bilaterálne, ale aj multilaterárne vzťahy máme s Nemeckom. Či už ide o vzťahy v rámci Európskej únie a NATO, alebo ekonomické a politické a podobne.

Nemecku stačí, aby mali vo veľvyslanectve iba 13 diplomatov, kým my ich na veľmi obmedzené bilaterálne a obchodné aktivity s Ruskou federáciou máme 40. Myslím si, že ide o jasný dôkaz, že Rusko využíva diplomatické krytie na nasadzovanie špiónov. Treba si uvedomiť, že ide o legalizovaných špiónov, ale máme tu aj takých, ktorí nedisponujú diplomatických krytím a sú tu ilegálne. Čiže, ak by som to zhrnul, spravodajská sieť Ruska na našom území je veľmi veľká.

Aké sú naše bilaterálne vzťahy?

Sme ich nepriateľmi. Na Slovensku máme množstvo politikov, ktorí sa panicky boja vystúpiť proti Rusku. My sme si nevyberali, či Rusko bude náš nepriateľ alebo nie. Svojím agresívnym správaním v medzinárodnom prostredí, či už ide o Gruzínsko, Arménsko, Ukrajinu, Moldavsko a podobne, prekračuje hranice medzinárodného práva.

Ich nepriateľmi sme sa stali pre to, že sme súčasťou západného sveta, s ktorým sa Rusko dostalo do sporu. Sme súčasťou EÚ a NATO, čiže oni si nás vybrali ako nepriateľov, pretože nás tak vnímajú ako celok v rámci týchto projektov. A bilaterálne aktivity využívajú práve na to, aby oslabili tento celok, ktorého sme súčasťou.  

Týmto vyhostením sme vlastne dali najavo, že máme prehľad nad ich aktivitami a vieme, čo tu robia. Ide o proces, kde informácia zo spravodajskej služby putuje k ministrovi, ktorý následne informuje premiéra. Ak sa predseda vlády rozhodne, že je potrebné vyhostenie, tak minister zahraničných vecí spraví taký krok, aby to zariadil.

Samozrejme, existujú aj iné situácie, keď spravodajská služba identifikuje špióna, a tým ho vlastne odkryje. Špión alebo spravodajca sa následne stiahne, prípadne svoje aktivity obmedzí, ale myslím si, že tento krok v danom prípade nestačil. Zrejme si spravodajca myslel, že si naše zložky nedovolia zasiahnuť.

Čo mohol sledovať?

Treba vychádzať z toho, že pridelenci obrany sú bežne otvorení spravodajcovia s tým, že majú na starosť okrem stykových činností aj zbieranie informácií z verejných zdrojov. Z nich následne robia analýzy. Tento človek ale začal robiť aj vplyvovú činnosť, kontaktoval ľudí, ktorých následne získaval na svoju stranu a zisťoval od nich utajované informácie. Tie sa týkali bezpečnosti nielen Slovenska, ale aj Severoatlantickej aliancie ako takej.

A to už je nad rámec Viedenského dohovoru a konvencie spravodajcu. Zaujímavé to pre neho mohlo byť z dôvodu, že sme členom Aliancie a podieľame sa na obrannom plánovaní a obrannej politike. Títo ľudia pri získavaní ďalších cieľových osôb ich následne platia a ovplyvňujú, a snažia sa dostať omnoho vyššie. Čím vyššie sa totiž dostanete, tým máte vyšší vplyv aj na získavanie informácií.

Pri tom, že robia vplyvovú politiku, by som upriamil pozornosť na slovenský parlament. Pozrite sa, čo sa v NR SR deje v kontexte Ruska, hrozby a bezpečnostnej obrannej stratégie.

Ako sa vyvíja trend ruských špiónov na Slovensku?

Počet spravodajcov, najmä z Ruskej federácie, tu bol vždy relatívne veľký. Samozrejme, od zmeny bezpečnostného prostredia a agresie Ruska voči Ukrajine tento trend narástol. Za posledné štyri roky ich počet stúpol, a to v rôznych oblastiach. Títo ľudia, samozrejme, sú na našom území hyperaktívni, pretože sme relatívne mäkký terč vzhľadom na ovplyvniteľnosť obyvateľstva vo vnímaní medzinárodných súvislostí a slovanských vzájomností. Tieto aktivity smerujú k tomu, že rozdeľujú spoločnosť a vytvárajú v nej určité pnutie.  

Rusko sa vyjadrilo, že budú konať recipročne a tvrdia, že išlo o nepriateľskú akciu. Môžeme očakávať, že sa týmto krokom zhoršia vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom?

Ide o úplne bežnú prax, ktorú robia všetci. Ak niektorá krajina vyhostí špióna, tak krajina, z ktorej pochádza, vyhostí nášho diplomata z veľvyslanectva. Tento postup nebude mať nejaký vplyv či negatívne následky na spoluprácu s Ruskou federáciou. Ak si zoberieme, že v apríli sme v okolitých krajinách mali vlnu vyhosťovania ruských diplomatov z územia krajín, napríklad aj z Maďarska, tak ani tento postup nemal zásadný vplyv na ich bilaterálne vzťahy. My sme nezakročili. Takýmto krokom sme si skôr uškodili medzi spojencami, ale na druhej strane, vzťahy s Ruskom sa nám napriek tomu nezlepšili.

Zaznamenali sa podobné prípady aj v minulosti?

Naposledy sme špióna vyhostili pred štrnástimi rokmi. Rovnako ako teraz, konali recipročne, čiže nám vrátili človeka na Slovensko. Vidíte, že ani vtedy sa vzťahy nezhoršili, žiadna ‚raketa‘ nepristála na našom území ani sa nezhoršili bilaterálne vzťahy, čiže sa to nestane ani teraz.  

Vy ste hovorili, že kým Slovensko má na Ruskom veľvyslanectve 40 diplomatov, Nemecko ich má iba 13. Pomohlo by k riešeniu situácie, ak by sme ich počet znížili?

Treba sa zamyslieť aj nad touto možnosťou. Napríklad, keď sa pozrieme na počet slovenských diplomatov v Moskve, tak rovnako ide o omnoho nižšie číslo ako ruských diplomatov na Slovensku. Z toho dôvodu si myslím, že ak by v našej krajine bol rovnaký počet ruských diplomatov, ako máme my u nich, tak by to malo stačiť. Ako je možné, že ak nám stačí pokrývať Ruskú federáciu napríklad štvrtinovým počtom, tak oni potrebujú také vysoké počty diplomatov? A to ide iba o diplomatov, na veľvyslanectve sa nachádzajú ešte aj ďalší pracovníci, napríklad technici či administratívny personál, ktorých si Rusi vozia sami. Naozaj ide o obrovské počty ľudí, ktoré vzhľadom na situáciu nie sú opodstatnené.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Smeráci utekajú z prehnitej lode. Kažimír sa správa arogantne a vypočítavo. Opozícia sa pustila do ministra financií pre jeho ambíciu byť šéfom NBS

15:30 Smeráci utekajú z prehnitej lode. Kažimír sa správa arogantne a vypočítavo. Opozícia sa pustila do ministra financií pre jeho ambíciu byť šéfom NBS

Vláda navrhla za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) súčasného ministra financií Petra K…