Podnikové dlhopisy vydávajú bežné obchodné spoločnosti, teda ich nevydáva štát alebo verejné organizácie. Firma, ktorá tieto cenné papiere vydáva, musí ich majiteľovi splácať dlžnú sumu a aj výnosy z nich k určitému dátumu.
Podnikové dlhopisy však zväčša nie sú zabezpečené.
“Ak aj sú, investori do dlhopisov si v emisných podmienkach musia preveriť, akým spôsobom a v akom rozsahu sú zabezpečené. Mnohé z nich totiž môžu byť rizikové. Riziko závisí od toho, aká úspešná je vo svojom podnikaní firma, ktorá ich vydáva,” priblížila NBS.
Slováci do podnikových dlhopisov investujú čoraz viac. Kým v roku 2014 boli úspory domácností v týchto nástrojoch pod jednou miliardou eur, o dva roky neskôr to bolo viac ako dve miliardy a už v polovici roku 2019 to boli tri miliardy eur. V susednej Českej republike je investovanie do podnikových dlhopisov obľúbené tiež, no tam už zaznamenávajú prvé prípady, keď obchodné spoločnosti nesplácajú emisie.
“Uvážlivý investor by si mal uvedomiť, že kúpou dlhopisu vlastne požičiava svoje peniaze na podnikateľský účel a môže v plnom rozsahu znášať podnikateľské riziko, ktoré je s každým podnikaním spojené. Mal by teda požičiavať tomu, komu dôveruje a na účel, ktorému verí,” odporúča NBS.
Investori by si preto mali o fime vydávajúcej dlhopis zistiť čo najviac informácií, napríklad o jej finančnej situácii, a až potom sa rozhodnúť, či od nej dlhopis kúpia.
“Zverejňované emisné podmienky dlhopisov sú len základnou informáciou, ktorú určuje zákon, a sú určené najmä pre profesionálnych investorov. Ak bežní finanční spotrebitelia týmto informáciám nerozumejú alebo ich nevedia zanalyzovať, nemali by do podnikových dlhopisov investovať,” radí NBS.
Zároveň platí, že čím vyšší ponúkaný výnos, tým väčšie riziko. Najmä ak sa výnos pohybuje v dvojciferných číslach, treba byť mimoriadne obozretný.
“Pozor si treba dať aj na to, že investor bude musieť na navrátenie svojich peňazí čakať až do splatnosti dlhopisu. Skôr sa k nim nedostane, predbežne mu môžu byť vyplácané iba kupóny, ak sa na tom s firmou dohodli. Podnikové dlhopisy pred dátumom splatnosti sa síce dajú predať inej osobe, kupec sa však nájde málokedy, pretože sekundárny trh s dlhopismi je zvyčajne málo likvidný,” upozorňuje NBS.
Národná banka k takýmto dlhopisom, ak sa ponúkajú verejne, schvaľuje tzv. prospekt.
Ten obsahuje nevyhnutné informácie. NBS pri jeho schvaľovaní kontroluje, či spĺňa všetky náležitosti, no nepreveruje vecnú správnosť informácií, ktoré sú v prospekte uvedené, ani za ne nezodpovedá.
Ak sa podnikové dlhopisy predávajú prostredníctvom poskytovateľov investičných služieb, NBS kontroluje pravidlá, ktoré musia dodržiavať.
Národná banka však nedohliada dodržiavanie pravidiel zákona o dlhopisoch vrátane toho, či sa daný dlhopis splatí, alebo nie.
“NBS ani neschvaľuje emisné podmienky. Pokiaľ investori čelia situácii, keď im nie sú vyplácané výnosy alebo istina z dlhopisu, musia si svoje nároky uplatňovať cestou súkromnoprávnych inštitútov,” dodal regulátor.
