„Pozvánka je prvý z troch krokov. Druhý krok príde na zasadnutí ministrov zahraničných vecí 19. mája, keď sa podpíše tzv. Protokol o vstupe Čiernej Hory do NATO,“ objasnil veľvyslanec. Po tomto kroku nasleduje ratifikácia.
Ako Valášek dodal, 29. členom Aliancie sa tak Čierna Hora môže stať v horizonte jedného roka. „Historické skúsenosti naznačujú zhruba rok a pol až dva roky medzi pozvánkou a samotným vstupom,“ vysvetlil
Okrem Čiernej Hory sú oficiálnymi kandidátmi aj Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko. Práve Gruzínsko je po Čiernej Hore najlepšie pripraveným kandidátskym štátom v otázke vojenských reforiem, politickej stability či demokratickej kontinuity.
„Ale nezabúdajme, že NATO je aj vojenská aliancia, toto nie je len politické rozhodnutie, či nejaká krajina vstúpi alebo nevstúpi do NATO,“ dodal veľvyslanec s tým, že členstvo v NATO je aj o prevzatí zodpovednosti ubrániť krajinu. Ako Valášek pripustil, nie všetky krajiny Aliancie majú rovnaký názor na ďalšie rozširovanie NATO.
