„NATO prechádza pre Turecko nebývalou krízou,“ uviedol František Šulc, bezpečnostný analytik a niekdajší šéf kancelárie českého ministra obrany pre server Aktuálně.cz. Bohužiaľ, nešlo o jediné varovné slová, ktoré padli na adresu Turecka vo vzťahu k NATO.
„Recep Tayyip Erdogan, prezident jedného z vplyvných členov NATO, zrazu nachádza blízkeho spojenca v Rusku. A to už je vzhľadom na okupáciu Krymu a vojnu na Ukrajine za hranicou prijateľného,“ dodal bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý. Erdogan by mal teraz partnerov v NATO presvedčiť, že aj napriek vnútropolitickým turbulenciám a zbližovaniu sa s Ruskom zostáva Turecko strategickým spojencom ďalších členov Aliancie.
„Zelenáči“ predstavujú problém
Bývalý šéf českej vojenskej rozviedky a dlhoročný generálny konzul v Turecku František Štěpánek v urovnanie vzťahov neverí. V Turecku sa dnes dejú veci, ktoré sú natoľko v rozpore s princípmi, na ktorých stoja západné štáty, že prakticky nebude možné udržať potrebnú vzájomnú hladinu dôvery. Nedá sa preto vylúčiť, že Turecko z NATO odíde alebo bude vylúčené. „Takže si dokážem celkom dobre predstaviť, že táto zmluva bude Turecku vypovedaná – aj keby to bolo neviem ako zložité a s podobným procesom nepočíta ani tento zakladajúci dokument NATO,“ dopĺňa Štěpánek.
Bezpečnostný analytik Lukáš Visingr upozornil, že elita tureckej armády študovala na Západe, čo bola výhoda v čase normálnych vzťahov s USA a ďalšími partnermi, ale dnes robí toto vzdelanie z armádnej elity v očiach prezidenta Erdogana podozrivú skupinu. Do vedenia armády sa tak dostávajú nové tváre – k Erdoganovi lojálne – a to môže byť problém. Mladší dôstojníci totiž nemajú dostatok skúseností, a preto môžu vo vypätých okamihoch zareagovať neuvážene. Či už ide o operácie proti Kurdom, alebo ďalším jednotkám v Sýrii, „neostrieľanosť“ rozhodne nepomáha znížiť napätie.
Jiří Šedivý ponúka recept na vyriešenie dnešnej zložitej situácie. Členské štáty NATO by mali jasne povedať, čo si o situácii v Turecku myslia, čo by mala táto krajina urobiť, ak chce aj naďalej zostať členom Aliancie, a čo sa stane, keď Turecko nebude postupovať v zhode so svojimi doterajšími spojencami. V časoch prezidentovania Ronalda Reagana to fungovalo.
„Zato dnes si spojenci v NATO klamú navzájom a bežne už aj sami sebe, akí sú úspešní a ako všetko funguje presne tak, ako má. Ak nejaký štát nechce dávať na spoločnú obranu potrebné prostriedky, ale, paradoxne, bazíruje na tom, aby ho spojenci v núdzi chránili, nemá tento čierny pasažier v Aliancii čo hľadať,“ upozorňuje Šedivý.
Celý text si môžete prečítať TU.
