Chmelár: Mudrlanti sa prerátali
„Nie som prekvapený. Aj v médiách som minulý týždeň – aj v Markíze, aj na TA3 – povedal, že nikto by nemal byť prekvapený z víťazstva Donalda Trumpa,“ rozhovoril sa politológ Eduard Chmelár.
Podľa Chmelára Trumpovo víťazstvo znamená pre svet, že „dnes ráno zomrel monopolárny svetový poriadok“, čo môže mať, paradoxne, aj pozitívny dosah. „V tom, že vydesení európski lídri sa budú musieť zomknúť, dištancovať sa od takého typu Ameriky. Európa sa môže politicky zjednotiť jednoduchšie ako v minulosti, nebude musieť natoľko podliehať militaristickým tlakom zo Spojených štátov aj čo sa týka nevýhodných obchodných dohôd atď.
Chmelár vidí za Trumpovým úspechom rastúcu nespokojnosť s existujúcim systémom. „To, čo všetci mudrlanti označovali za výhodu pre Hillary Clintonovú, že je skúsená, bol práveže jej klinec do rakvy. Všetci ju poznali. Všetci vedeli, čo môžu od nej očakávať, a báli sa jej ako militantnej a skorumpovanej političky. Donald Trump podchytil nespokojnosť, dokonca aj časti demokratických voličov, ktorí uprednostňovali Bernieho Sandersa, a začal hovoriť síce dosť populisticky a demagogicky, ale ich jazykom. A v neposlednom rade, čo je dôležité, rastie nám antisystémový volič, ktorého agentúry nedokážu zachytiť. Preto sa tie prieskumy pravidelne líšia, lebo tento volič nie je ochotný podeliť sa so svojimi politickými preferenciami a prieskumy nedokážu pracovať s fenoménom tzv. skrytého voliča.“
Politický analytik v tejto súvislosti poukázal na pomýlenie sa agentúr v prognózach v súvislosti s brexitom, spolkovými voľbami v Nemecku, župnými voľbami v Banskej Bystrici či výrazným počtom hlasov pre kotlebovcov v predošlých parlamentných voľbách na Slovensku. „To je rastúci trend. Už je to smiešne, keď sú všetci prekvapení. To je trend, ktorý stále mnohí nedokážu zachytiť a sú natoľko odtrhnutí od reality, že ani nevnímajú rastúcu nespokojnosť ľudí a namiesto toho masírujú mozgy mediálnou propagandou.“
Chmelár tvrdí, že Donald Trump nie je žiadna mierová holubica a je problémový v tom, že vždy hovorí niečo iné a je nevyspytateľný.
„Raz hovorí, že sa chce s Ruskom dohodnúť, potom, že Rusko je vojnychtivá krajina a je za prehĺbenie sankcií. Hovorí, že mali by sme skončiť s intervenciami na Blízkom východe, potom povie, že mali by sme odtiaľ vyťažiť čo najviac ropy. Raz povie, že nie je za vojnu v Sýrii, potom povie, že najlepším riešením by to bolo poriadne zbombardovať. Sú to protichodné veci a snažiť sa identifikovať jeho zahraničnú politiku je ako veštiť z krištáľovej gule.“
„My môžeme identifikovať niečo len skôr na základe programu republikánskej strany a z tímu jeho poradcov, a z toho vyplýva, že Trump nie je o nič menej militantný, ako by bola Clintonová, že sa zasadzuje za väčší dôraz na jadrové zbrane, odmieta jadrové odzbrojenie. Jeho viceprezident je jeden z najagresívnejších žiakov bývalého Bushovho viceprezidenta Dicka Cheneyho (Mike Pence, pozn. red.), veľmi tvrdo podporoval vojnu v Iraku, je proti zatvoreniu väznice v Guantáname, podporoval Clintonovej vojnu v Líbyi. To sú všetko znaky, ktoré nesvedčia o tom, že by sa mali veci k lepšiemu. Skôr je isté, že zahraničná politika bude agresívnejšia, ale ako som povedal, Európa pri šikovnej politike by z toho mohla ešte vyťažiť niečo pozitívne,“ dodal Eduard Chmelár.
Samson: Rusko od Trumpa možno čaká zrušenie sankcií
Americkí voliči odkázali, že po dvoch volebných obdobiach prezidentovania z Demokratickej strany si želajú zmenu. Tvrdí to bezpečnostný analytik Ivo Samson, ktorý hovorí o prezidentských voľbách v USA, že: „Prekvapení sú asi všetci vrátane mňa, lebo som s tým nerátal.“
Samson spomína vzburu bieleho muža či politickú revolúciu. „Hovorí sa o tom, že niektoré skupiny, s ktorými Clintonová mohla rátať, sklamali. Napríklad bola rekordne nízka účasť Afroameričanov a Clintonovú nepodporili v takej miere, ako sa očakávalo, ani ženy.“
Podľa Samsona Trump sa odlišuje od predchádzajúcich prezidentov v tom, že nehovoril o hodnotách, skôr o záujmoch. „Tento nový prezident hovoril o tom, že opäť urobí Ameriku veľkou, to robil kedysi aj Ronald Reagan, na ktorého sa Trump často odvolával ako na svoj vzor.“
Pre Európu nie je zvolenie tohto republikánskeho kandidáta dobrá správa, ako si myslí Samson, keďže v tomto prípade chýba kontinuita. „S týmto človekom nemajú európski politici veľa skúseností. Otázne je, či Trump splní jednak svoje sľuby a jednak svoje vyhrážky, ktoré smerovali čiastočne k Európe, ktorú pokarhal, že si neplní svoje záväzky k USA, čím narážal na NATO. V Rusku asi prijmú jeho víťazstvo s určitými sympatiami. Jeden z kontroverzných výrokov Donalda Trumpa bolo naznačenie toho, že by Spojené štáty nakoniec mohli uznať ruskú anexiu Krymu, čo je pre Rusov veľmi dôležité, pretože po tejto anexii sa začali sankcie voči Ruskej federácii. Rusko si možno sľubuje od zvolenia Donalda Trumpa aj zmiernenie alebo zrušenie sankcií.“
Podobne ako Chmelár aj Samson vidí za mylnými prieskumami tzv. skrytého voliča. „Mnohí ľudia sa hanbili priznať, že budú voliť Donalda Trumpa. Už len preto, že pôsobil v predvolebnej kampani skôr ako neokrôchanec, ako akýsi enfant terrible. Trump dobyl niekoľko tradičný bášt, v ktorých jasne dominovali demokrati. Toto je prelom. Hovorí sa aj o tom, že Trump rozštiepi spoločnosť, s jeho víťazstvom sa veľmi nerátalo aj preto, lebo aj vo vlastnom tábore mal dosť dezertérov, významných politikov, významných kongresmanov, ktorí verejne vyhlásili, že ho pre jeho kontroverzné výroky nebudú voliť.“
Samson považuje za Trumpov problém to, že je bez politickej skúsenosti. Jeho politika teda bude závisieť od toho, akými poradcami sa obklopí a koho dosadí do kabinetu. „Podobne vstupoval do politiky aj Ronald Reagan ako guvernér Kalifornie a stal sa z neho úspešný politik. Uvidíme, či Trump dokáže splniť to, čo deklaroval vo svojom prejave po víťazstve, sľúbil prácu, rozkvet, budovanie Ameriky, výstavbu tunelov, nemocníc, mostov, diaľnic a súčasne sľúbil nadšenému davu, že sa nájdu pracovné miesta pre tých, ktorí pracovné miesta nemajú. Niektoré sľuby sú nesplniteľné, napríklad zahraničnopolitický sľub, čo je už tradícia u amerických prezidentov s výnimkou Obamu, ktorý sa týka prenesenia amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. To sľúbil aj George Bush mladší a nesplnil to, lebo je orientovaný na židovskú menšinu, ktorá má obrovský mediálny vplyv.“
„Je tu ale viac vecí, už spomenutý vzťah s Ruskom, je tu vzťah k EÚ, NATO, otázka jeho zahraničnej politiky pacifickým smerom. Donald Trump je otvorená kniha, u Clintonovej by to nebolo ťažké, je známa. Vie rokovať aj s európskymi politikmi, je čitateľná, aj keď trocha militaristická, bola klasifikovaná ako jastrabka, ako kandidátka, ktorá bude raziť skôr tvrdú líniu, najmä v zahraničnej politike.“
Naď: Washingtonská administratíva ho uprace
Odborník na obranu a bezpečnosť Jaroslav Naď očakával, že Američania síce tesnou väčšinou, ale predsa zvolia za šéfa Bieleho domu Hillary Clintonovú. Víťazstvo jej súpera považuje za dôkaz toho, že politika sa dnes robí inak. „Vidím v kampani veľa extrémizmu, nenávisti, bojovnosti, až nevraživosti. To je niečo, s čím sa ja neviem stotožniť, ale je to štýl, s ktorým niektorí politici vyhrávajú voľby.“
Naď si nemyslí, že z krátkodobého hľadiska prinesie Trumpovo víťazstvo zmenu v smerovaní USA – v zahraničnej ani vo vnútornej politike. „Aj keď tento politik je nevyspytateľný, bude dôležité, ako ho dokáže washingtonská administratíva upratať do koľají, aby nenarobil veľa škody. Ja si myslím, že prejde hlbšou prípravou a uvedomí si, aký dôležitý post zastáva.“
Podobne ako Naďovi kolegovia aj on vraví, že k Trumpovmu víťazstvu prispel hlas skrytého voliča. „Sú to ľudia, ktorí sú proti establišmentu, proti existujúcim pravidlám. Keď prebieha sociologický prieskum a oni podporujú niekoho, kto nie je štandardným riešením, radšej zamlčia, že ho budú voliť, ale nakoniec mu vo voľbách hlas odovzdajú,“ uviedol Naď a doplnil, že následne môže dochádzať ku sklamaniam. Ako príklad spomenul Nigela Faragea, ktorý sa neskôr priznal, že klamal Britov v súvislosti s brexitom.
Známy analytik tvrdí, že veľa môžu naznačiť o Trumpovej politike už jeho prvé kroky vo funkcii prezidenta USA. „Je dôležité si počkať pár týždňov a mesiacov, aby sme videli, akých ľudí si vyberie na pozície ministra obrany, ministra zahraničných vecí a ministra financií.“
Zároveň doplnil, že pokiaľ by mal za súpera menej kontroverzného politika ako Hillary Clintonová, bolo by preňho náročnejšie uspieť vo finálnej voľbe. „Ale toto je teraz už irelevantné, keďže Hillary si vybrali v primárkach samotní demokrati. Pre amerického voliča bola táto voľba, nazvem to stredoeurópskou, keď si vyberali medzi dvomi zlami, ktoré je menšie,“ dodal Naď.
