Môžu africkí zabijaci zanechať svoju krvavú stopu aj v Európe? Dokážem si taký scenár predstaviť, upozorňuje expert

19.2.2017 7:00

Sú síce chudobnejší ako ich ´bratia´ z Islamského štátu, no v krutosti im, bohužiaľ, zdatne konkurujú, čo už v minulosti aj neraz potvrdili. A hoci je africký kontinent v Európe akosi automaticky vnímaný ako epicentrum násilia a utrpenia, ľahostajní pred hrozbami terorizmu by sme nemali byť ani vtedy, keď je reč o „čiernej“, nearabskej Afrike. Kto sú fundamentalisti z hnutia Boko Haram a za čo bojujú, respektíve proti komu vedú svoj krvavý boj?

Môžu africkí zabijaci zanechať svoju krvavú stopu aj v Európe? Dokážem si taký scenár predstaviť, upozorňuje expert
Foto: Facebook, BBC Africa
Popis: Bojovníci z Boko Haram

Pri zmienke o Nigérii asi len máloktorému našincovi napadnú pozitívne myšlienkové asociácie. Skôr chudoba, násilie, kriminalita... A k nedobrej reputácii najľudnatejšej africkej krajiny, respektíve celého regiónu, prispieva aj teroristická organizácia Boko Haram.

Tá vznikla už v roku 2002 a hoci sa pred pár rokmi zdalo, že islamskí fundamentalisti sú porazení, faktom je, že Boko Haram je životaschopné aj v roku 2017. A to je zlá správa nielen pre Afriku, ale prakticky pre celý demokratický a civilizovaný svet. Veď ozbrojenci z radov tejto teroristickej skupiny majú na svedomí nespočetné množstvo bombových útokov, vrážd či znásilnení, pričom ich cieľom je zvrhnutie vlády a vytvorenie vlastného islamského štátu.

 Názov hnutia sa dá voľne preložiť ako „západná výchova je hriešna (zakázaná)“ a  jeho vznik sa datuje k začiatku tisícročia. Konkrétne do roku 2002 na severovýchode krajiny v meste Maiduguri.

Zakladateľom ´haramistov´ bol charizmatický a krutý líder Mohammed Yusuf, ktorého však nigérijské ozbrojené sily zajali a popravili v roku 2009. 

Mohammed Yusuf. Zdroj: Facebook, News Wire NGR

To však neznamenalo koniec teroristickej hrozby. Preživší bojovníci sa znovu zjednotili a postupne začali opäť naberať na sile. Častokrát sa tak za ´naozajstný´ začiatok Boko Haram môže považovať aj rok 2009.

„Od roku 2011 začali používať samovražedné útoky. Treba však poznamenať, že skupina Boko Haram (podobe ako Islamský štát) v súčasnosti presahuje rozmery teroristickej a guerillovej organizácie, pretože v niektorých oblastiach fakticky zriadila vlastnú samosprávu,“ napísal v jednej zo svojich štúdií český vojenský analytik Lukáš Visingr.  

Na čo však netreba podľa Visingra zabúdať, je aj iný netradičný jav. 

„Tú nálepku Boko Haram tam používajú, respektíve si občas prisvojujú, aj bojové lokálne skupiny, ktoré sledujú svoje miestne partikulárne záujmy a nejde im o nejaký globálny džihád. No značka Boko Haram má v regióne svoje renomé. Všimnite si, že aj v roku 2014 vyhlásila Boko Haram lojalitu Islamskému štátu a začala používať jeho vlajku. V minulosti to bola Al-Káida. Silná ´obchodná´ značka, ktorá lákala a z radov teroristov sa k nim pridával kadekto. No postupne jej vplyv slabol a Nigérijci sa im otočili chrbtom. Teraz ťahá meno Islamský štát a veľa skupín tak prehodnotilo svoju lojalitu k Al-Káide,“ povedal Parlamentným Listom Visingr.

Vojenský analytik Lukáš Visingr. Zdroj: jdipracovat.cz

V apríli 2014 otriasol svetom únos vyše 200 školáčok z mesta Chibok, ktoré leží v provincii Borno a o niekoľko mesiacov neskôr vyhlásil nový vodca organizácie Abubakar Shekau kalifát na všetkých územiách pod kontrolou Boko Haram, pričom hlavným strediskom fundamentalistov sa stalo mesto Gwoza.

Na vplyv a materiálno-technické vybavenie Islamského štátu sa však nigérijskí džihádisti „nechytajú“.    

„V porovnaní s ISIS sú to žobráci. No oproti ISIS sú žobráci aj taká Al-Káida, ktorá bola v minulosti považovaná za veľmi bohatú, keď mala k dispozícii milióny. No o Islamskom štáte sa hovorí, že má k dispozícii miliardy. Avšak, aby som neodbočil, Boko Haram nejaké zdroje financií, samozrejme, má. S Islamským štátom sa to však nedá porovnať. Oproti nim sú však chudáci prakticky všetci. Na druhej strane, záujmy Boko Haram neboli v začiatkoch nijako globálne. Naopak, zaujímali ich regionálne záležitosti a okolité krajiny. Pri Islamskom štáte sú tie ambície ďaleko vyššie. Aj preto sa obe organizácie dobre dopĺňajú,“ ponúka svoj pohľad Visingr.

Keďže sú obe organizácie v súčasnosti relatívne úzko prepojené, nehrozí aj Európe útok vykonaný ´haramistami´? 

„To je hypotetická otázka. Dokážem si predstaviť, že migranti z Afriky spôsobia v Európe teroristický útok a prehlásia sa za súčasť Boko Haram. Keďže je to však ´voľná sieť´ a niekto sa prihlási k uskutočneniu útoku pod vlajkou Boko Haram, ešte to automaticky neznamená, že to aj bolo naozaj naplánované od Boko Haram. Rovnako tak môžu uskutočniť útok jednak pod spomínaným Boko Haram, no takisto sú lojálni aj k Islamskému štátu. To sa nevylučuje. Práve naopak. Takýto útok v Európe teda určite nastať môže. Veď nezabudnime, že aj v minulosti, keď boli zrealizované útoky na ambasády v Afrike, tak akciu vykonali miestni. Tým myslím čiernych Afričanov. Boli to islamisti, ale nie Arabi. Do Európy pritom prúdi veľa prisťahovalcov aj z čiernej Afriky. Preto takúto možnosť určite vylúčiť nemožno," dodal na záver známy vojenský analytik. 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

15:00 Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

Situácia okolo Miroslava Lajčáka a jeho demisie stále neutícha. V pondelok 10. decembra sa v Marraké…