Nie je tajomstvom, že príslušníci židovskej populácie sa v Nemecku necítia veľmi bezpečne. Svoj podiel na tom má extrémna ľavica, ktorá sa svojím antisemitizmom nijako netají. Ale väčšiu hrozbu podľa samotných nemeckých židov predstavujú moslimovia. Predovšetkým tí, ktorí prišli do Nemecka nedávno. Nosia v sebe minimálne podozrievavý vzťah k židom, ktorý je v ich rodných krajinách považovaný za normu.
Počet moslimov v Nemecku neustále stúpa a už pred mnohými rokmi početne prevýšili židovskú populáciu. Zatiaľ čo rodení Nemci sa v drvivej väčšine prípadov zo svojej histórie poučili, v prípade moslimov to, bohužiaľ, neplatí. Alarmujúca je situácia najmä vo väčších mestách, kde tvoria prisťahovalci s moslimskými koreňmi v niektorých štvrtiach významný podiel na tamojšej populácii. Typickým príkladom je Berlín.
Ako referuje magazín Focus, práve v Berlíne sa antisemitizmus objavuje už na základných školách. Otec židovského dievčaťa sa podľa reportáže Berliner Zeitung sťažoval, že moslimskí žiaci jeho dcéru šikanujú, pretože neverí v Alaha. V minulosti sa jej dokonca vyhrážali smrťou. „Niečo také nemôžeme akceptovať. Moslimská komunita by sa mala oveľa viac zapojiť do boja proti antisemitizmu, pretože to je spoločný cieľ nás všetkých,“ hovorí popredná členka berlínskej SPD Sawsan Chebliová.
Narastajúci antisemitizmus a násilie na školách pripúšťa aj šéf Asociácie nemeckých učiteľov Heinz-Peter Meidinger, ktorý hovorí o „amerikanizácii pomerov“. „Chvalabohu sa tento problém zatiaľ nerozšíril plošne na všetky školy. Na druhej strane, slovné a fyzické útoky na učiteľov a žiakov sú čoraz častejšie. A týka sa to najmä škôl s triedami, v ktorých je sedemdesiat až sto percent prisťahovalcov. Študenti si dokonca nosia do triedy slzný sprej či nože.“
Podľa Meidingera dospela situácia na niektorých školách až tak ďaleko, že hrozí úplná strata kontroly. „Problémy pôsobia predovšetkým študenti, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa postavenie ženy úplne líši od našich zvyklostí. Títo študenti potom učiteľkám otvorene nadávajú a vyhrážajú sa im. Na niektorých školách k tomu, bohužiaľ, dochádza na dennom poriadku. Školy sú ponechané napospas svojmu osudu a nikto sa im nesnaží pomôcť,“ sťažuje sa Meidinger.
