Pani doktorka, koncom roku 2017 sa realizoval sociologický prieskum o mladých Slovákoch, ktorý ste viedli. Čo vám povedali výsledky?
V prvom rade treba povedať, že výskum sa konal nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a Maďarsku, v každej krajine na vzorke približne 500 respondentov vo veku 16 až 29 rokov. Tematicky bol výskum zameraný na názory mladých ľudí na politiku, demokraciu, zdroje informácií i pohľad na Európsku úniu. Zadávateľom výskumu bol National democratic institute, čo je americká nadácia s finančnou podporou USAID. Výskum mal kvantitatívnu časť, čiže štandardný prieskum verejnej mienky podľa štandardizovaného dotazníka, ale realizovali sme aj štyri diskusné fokusové skupiny, ktoré prebehli v Bratislave, Banskej Bystrici a Trenčíne.
Ako mladí Slováci vnímajú migráciu?
Názory mladých ľudí na túto tému kopírujú názory celej spoločnosti. Veľmi malý počet z nich povedalo, že by imigrácia mohla mať benefity pre našu spoločnosť. Toto je názor, ktorý ide krížom cez krajiny celej strednej Európy. Druhá vec je, že celkovo etnická diverzita je vnímaná ako niečo, čo nie je pozitívne pre spoločnosť, skôr v tom vidia problém. Ak by sme sa pozreli konkrétne na čísla, tak až 52 percent mladých ľudí na Slovensku tvrdí, že migrácia nie je prínosom pre spoločnosť. Ak by sme to mali porovnať s ďalšími krajinami, ktoré sa do projektu zapojili, tak 65 percent mládeže v Maďarsku a 32 percent v Poľsku s daným tvrdením nesúhlasí.
Čo hovoria mladí na LGBTI komunitu? Zdá sa im už normálne, ak na verejnosti vídajú partnerov rovnakého pohlavia, transgender ľudí a podobne?
Táto otázka sa v prieskume zamerala na to, či LGBTI komunita prináša do spoločnosti pozitíva alebo negatíva. Očakávala by som, že mladí ľudia budú v tejto otázke liberálnejší a otvorenejší. No ukázal sa opak. Iba 23 percent si myslí, že akceptácia partnerov rovnakého pohlavia zmenila spoločnosť k lepšiemu, 40 percent to nevie posúdiť a 31 percent si myslí, že ich akceptácia zmenila spoločnosť k horšiemu. Sedem percent sa nevedelo vyjadriť.
Dá sa teda povedať, že by mladí boli konzervatívni?
Na to sa nedá odpovedať na základe jednej otázky. Otázky na problematiku sme celkovo mali len štyri, pričom dve sa týkali rodovej rovnosti, konkrétne reprodukčných práv žien a ich vyššieho zastúpenia v spoločnosti a politike. A práve v týchto otázkach bola podpora omnoho vyššia ako vo vzťahu k homosexuálnym partnerstvám alebo etnickej diverzite. Ťažko preto povedať, či sú mladí na Slovensku liberálnejší, alebo konzervatívnejší. Skôr by som povedala, že liberálna orientácia nie je zásadne presvedčivá, nie je jednoznačná.
Ak by sme chceli hodnotiť konzervatívnosť a liberálnosť mladých Slovákov, tak by bolo dôležité, čo by bolo tým meradlom a či to skôr hodnotíme len na základe deklaratívneho prihlásenia sa k liberálnosti, alebo cez konkrétne postoje a hodnoty. Mám pocit, že veľa mladých ľudí berie mnoho vecí ako samozrejmosť a neriešia, či sú liberálne, alebo konzervatívne.
V roku 2016 sa do parlamentu dostala strana Mariana Kotlebu ĽSNS. Podľa viacerých čísel a prieskumov vyšlo, že ich volili práve mladí Slováci. Čo bolo dôvodom ich rozhodnutia? Ako vôbec vo všeobecnosti vnímajú extrémizmus?
Podľa môjho názoru sa mladí ľudia rozhodli voliť túto stranu zo vzdoru alebo protestu. A to voči iným politickým stranám, ktoré im neponúkli to, čo očakávali. Istá forma radikalizmu môže byť mladým blízka, pretože si veľmi často nevedia domyslieť dôsledky, ktoré môže priniesť. Ďalšia vec, ktorú treba spomenúť, je, že sa extrémizmus a strana ĽSNS stali akoby módnou vlnou alebo až „nákazou“. Nedá sa povedať, že by všetci voliči danej strany vyznávali extrémistické názory. Mnohé body, ktoré mala ĽSNS vo svojom programe, nevedeli domyslieť, ale to, že kotlebovci chceli bojovať proti politickej korupcii či istým menšinám až radikálnym spôsobom, hodnotili ako dobré, zdalo sa im to atraktívne. Kotlebovej strana dalo hlas vyše 20 % prvovoličov, viac túto stranu podporujú mladí muži, menšiu časť tvorili ženy.
Ako sa mladí ľudia pozerajú na situáciu na našej politickej scéne? Sledujú politiku?
Predovšetkým, sú s ňou veľmi nespokojní, konkrétne viac ako dve tretiny z opýtaných vyjadrilo nespokojnosť. Rovnako sú nespokojní so súčasnou vládou (teda s vládou, ktorá bola v čase konania výskumu v decembri 2017). Ako hlavný problém Slovenska vidia korupciu. Tá dokonca dominovala aj nad sociálnymi otázkami, čo je rozdiel medzi Poľskom či Maďarskom. Na jednej strane vidím ako pozitívne, že mladí ľudia vnímajú demokraciu ako dobrý či dokonca najlepší spôsob vládnutia. Na druhej strane v tom, ako momentálne u nás reálna demokracia funguje, vidia mnohé nedostatky. Treba však povedať, že demokracia ako ideál či norma je vysoko podporovaná. Autoritárske alternatívy nemajú u mladých podporu.
Ako by ste zhodnotili mladých Slovákov ako voličov?
Vo všeobecnosti vieme, že mladí ľudia, najmä prvovoliči chodia omnoho menej voliť ako staršie ročníky. Aj tu sa ukázalo ako zaujímavé, že akoby bol vek medzi 22 a 24 rokmi prelomovým. V danom veku mladí ľudia čoraz viac sledujú politiku a majú v nej väčší rozhľad. Politicky a občiansky dozrievajú, sú viac informovaní, ale s tým súvisí aj to, že sú k určitým otázkam kritickejší. Vidíme dve výrazné skupiny – mladí voliči sa buď o politiku nezaujímajú vôbec a voliť nejdú, alebo sú informovaní, voliť chodia a veľmi intenzívne rozmýšľajú a rozhodujú sa o tom, koho zvolia. Tretiu skupinu predstavujú takí, ktorí volia v akomsi afekte, krátkodobom emocionálnom nastavení.
Pred voľbami v roku 2016 vznikla strana Sme rodina – Boris Kollár, ktorá si získala priazeň voličov a dostala sa do parlamentu. Ako podľa vás môžu na slovenskú mládež vplývať nové strany, ktoré vznikli? Povedzme Progresívne Slovensko alebo Spolu Miroslava Beblavého?
Nové strany sú atraktívne svojou novosťou, sú nepopísaný papier, zatiaľ nemohli sklamať, aj v tom je časť ich voličského úspechu. V prípade nových strán Progresívne Slovensko (PS) a Spolu vidím alternatívu pre skupinu mladých, ktorí sú orientovaní proeurópsky, liberálne, otvorene a tie strany, ktoré v roku 2016 výrazne bodovali u mladých ľudí (najmä Sme rodina, ĽSNS), im nič nehovoria, resp. sú v úplnom protiklade s ich hodnotovým nastavením. Progresívne Slovensko a Spolu by mali nájsť kontakt s urbannými, mladými, vzdelanými voličmi. Nemusí ísť o úplne najmladšiu vekovú kategóriu, ale o dvadsiatnikov, tridsiatnikov. Myslím si, že presne tie strany budú kontakty s nimi hľadať, pretože mladí ľudia veľmi ťažko nájdu v stranách, ktoré existujú, niečo, čo by ich zaujalo. A to najmä ak sa pozrieme na zloženie ich poslaneckých klubov alebo agendu, ktorú presadzujú. Treba dodať, že je veľmi ťažké nadviazať kontakt so slovenskou mládežou, pretože táto skupina je veľmi fragmentovaná, atomizovaná a individualizovaná, a najmä jej voličské správanie je často ťažko odhadnuteľné. Na staršiu generáciu voličov sú ľudia, na ktorých sa dá oveľa viac spoľahnúť – v ich voličskom správaní skôr existuje istá zotrvačnosť, mladí ľudia sú oveľa mobilnejší, aj v prenesenom, metaforickom význame.
Množstvo mladých Slovákov prejavuje sympatie k súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Pred časom hovoril o tom, že by nechcel odísť z politiky a rozmýšľa nad novým projektom, v kuloároch sa hovorí o politickej strane. Mohla by prípadná ďalšia strana, ktorú by prezident založil, spôsobiť u mladých Slovákov nejaké zmeny v ich politickej základni, a teda že by volili práve jeho?
Veľmi nerada sa vyjadrujem k otázkam typu „keby bolo keby“, pretože sa toho za ten čas môže veľa udiať. Projekt Andreja Kisku zatiaľ nemá konkrétne kontúry. Je jasné, že ide o človeka, ktorý má veľký politický kapitál, rovnako tak aj dôvery, a to nielen u mladých ľudí, ale práveže vo všetkých vekových kategóriách. Veľmi ťažko sa dá odhadnúť, ako bude vyzerať ponuka, s ktorou pôjde do volieb. Jedným z dôvodov, prečo sa to iba ťažko odhaduje, je, že sa všetko mení v obrovskej rýchlosti aj politický čas plynie rýchlo. Nechcela by som momentálne veštiť z krištáľovej gule.
Vy ste už spomínali, že veľa mladých Slovákov je proeurópsky založených. Čo mladí Slováci hovoria na Európsku úniu a naše členstvo v NATO?
Celkovo, na úrovni verejnej mienky, Slovensko je veľmi proeurópska krajina. Čo sa týka podpory členstva v Únii, tak ide o naozaj vysoké čísla – 60 až 70 percent. Problém je v tom, že nevieme, do akej miery ide o zvnútornenú hodnotu – či máme v sebe európske hodnoty a prihlasujeme sa k Únii v zmysle, že sme jej súčasťou. Stále si uvedomujeme, že veľa ľudí vníma naše členstvo ako niečo vonkajškové, čo je mimo nás a môže na nás vyvíjať istý tlak, voči ktorému sa máme vymedzovať.
Jednou z príčin je komunikačný deficit, a to najmä v tom zmysle, ako o Európskej únii hovoria politici na národnej úrovni – všetky úspechy a zásluhy pripíšu sebe, problémy a neúspechy ma na svedomí „Brusel“. Treba tiež povedať, že naše členstvo vnímame platonicky alebo veľmi pasívne. Ak sa pozrieme napríklad na volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak na Slovensku bola najnižšia. A to vo všetkých troch voľbách, ktoré sme doteraz absolvovali od nášho vstupu do EÚ.
Z prieskumu, ktorý sa robil po voľbách v roku 2014, vyplýva, že kým celková účasť na eurovoľbách bola 13 percent, medzi mladými voličmi dosiahla len šesť percent. Je v tom rozpor, lebo ak vieme užívať benefity členstva, mali by sme sa podieľať aj na možnostiach spolurozhodovať. Európsky parlament je totiž jediná priamo volená inštitúcia EÚ, čiže rezignáciu na možnosť zúčastniť sa týchto voľbách vnímam ako nesplatený dlh voči členstvu.
Z prieskumu, ktorý ste robili, vyšlo, že mladí Slováci sa nezúčastňujú demonštrácií. Čo sa zmenilo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Tieto demonštrácie organizovali práve mladí ľudia. Rovnako aj celá platforma Za slušné Slovensko je dielom angažovaných mladých ľudí. Niekedy však môže ísť o ilúziu, že vidíme niekoľko tisíc ľudí na námestiach, pritom stále ide len o zlomok slovenskej mládeže ako celku. Mladí lídri a líderky sa ukázali ako dôležité „malé veličiny“, ktoré sa chopili iniciatívy a mobilizovali ďalších. Dôležité je, aby táto energia a potenciál, ktoré priniesli námestia, mala trvalejší charakter, keďže politika sa nie vždy robí na námestiach. Verejnosť môže vyvíjať istý tlak, požadovať zmeny, rovnako tak môže mať predstavu o tom, ako má krajina a vládnutie vyzerať, dôležité však je, aby sa tieto predstavy o zmene premietli do trvalejších mechanizmov v dlhodobom horizonte.
Ako na mladých vplýva, že v iniciatíve Za slušné Slovensko sú mladí ľudia? Motivuje ich to, aby aj oni vyjadrili svoj názor?
Azda áno. V tejto chvíli sa zdá, že táto platforma sa snaží nájsť spôsoby, ktorými by mohla vplývať na správu vecí verejných aj v dlhodobejšom horizonte. To by mohlo osloviť aj ďalších mladých ľudí. Ak by som mala byť konkrétnejšia, tak aktuálne podporujú niektorých kandidátov v komunálnych voľbách. Na to, aby sa výsledky ukázali aj v budúcnosti a aby tu fungovala efektívna verejná kontrola moci, po ktorej sa neustále volá, tak to nemôže zostať iba pri tom.
Ktorí politici sú medzi mladými Slovákmi obľúbení?
Ako ste už povedali, Andrej Kiska má u mladých ľudí vo všeobecnosti vysokú podporu, ale jeho dôveryhodnosť je rovnomerne rozložená vo všetkých vekových skupinách, neplatí, že by mu mladí dôverovali viac ako stredná alebo staršia generácia. Medzi politikmi však nevidíme odlišnosti, pretože nikto z nich sa nevyprofiloval ako líder pre mladých voličov. Povedzme si ako príklad nedávne komunálne voľby v Česku. Strana Piráti alebo iniciatíva Praha sobě medzi nimi jasne bodovala, je to alternatíva pre mladých. Na Slovensku takýto typ strany s takým dosahom na voličské preferencie u mladých ľudí zatiaľ nemáme.
V roku 2019 nás čakajú prezidentské voľby, v ktorých už Andrej Kiska nebude kandidovať. Medzi kandidátmi je však napríklad Štefan Harabin, Marian Kotleba, Eduard Chmelár, Zuzana Čaputová či Robert Mistrík. Ktorý z nich by podľa vás mohol mať popularitu u mladých ľudí? Prípadne všeobecne u voličov na Slovensku?
Hlavne ešte stále nevieme, kto bude reálne kandidovať. Nedávno som čítala, že kandidatúru zvažuje aj celebrita z mediálneho biznisu Gabriela Drobová. Túto otázku však neviem zodpovedať, viem však povedať, že v predchádzajúcich voľbách mladí volili najmä Kisku, lebo v ich kruhoch nie je Smer obľúbený. Ide o stranu, ktorá má staršiu volebnú základňu. Aktuálni kandidáti na prezidentský post nie sú zatiaľ jasne vyprofilovaní, ťažko sa dajú robiť nejaké predpovede výsledkov.
V roku 2020 máme zase parlamentné voľby. Ako podľa vás kauzy a záležitosti posledného obdobia budú vplývať na ľudí – mladých aj skúsenejších – v tom, aby išli voliť?
Dovtedy sa ešte môže toľko zmeniť, že je nemožné na to odpovedať. Do roku 2020 budeme mať ešte troje voľby – komunálne, prezidentské a do Európskeho parlamentu. Stále sa môže stať, že budú predčasné parlamentné voľby, nikde nie je napísané, že súčasná koalícia vydrží až do konca svojho funkčného obdobia. Je v tom toľko neznámych a premenných, že robiť akékoľvek predikcie by bolo veľmi neprofesionálne.
