Diskusia nabrala akýsi punc výnimočnosti aj z toho dôvodu, že šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková sa nesedela na moderátorskej stoličke jediná a „sparing partnera“ jej robil „kolega“ z Čiech šéfredaktor denníka Mladá Fronta Dnes Jaroslav Plesl. Ministri financií Peter Kažimír a Andrej Babiš z Českej republiky načrtli tému, ako sa brániť proti únikom na daniam a ako zapchať čiernu dieru daniarskych podvodov v strednej Európe.
Debatu smerovali hlavne k dvom opatreniam: kontrolnému výkazu a elektronickej evidencii tržieb. Oba „nástroje“ v boji proti daňovým podvodníkom v dohľadnom čase zavádza Česká republika.
Boli sme ako auto s jedným svetlom
Jedným z hlavným bodov diskusie bolo zavedenie kontrolného výkazu „bratmi Čechmi“, ktorý Slovensko využíva v praxi od začiatku roka 2014. Tento dokument je povinný podať každý platca DPH na konci zdaňovacieho obdobia.
Marcela Šimková, Andrej Babiš, Peter Kažimír a Jaroslav Plesl.
„Zo strany Českej republiky je to vyslovene iniciatíva prevziať si to ako hotový polotovar, samozrejme, s prispôsobením. Považujem to za úplne normálne,“ hovorí Kažimír o českej inšpirácii a dodáva, že o tento systém majú záujem aj ostatné európske krajiny. „Dnes prejavuje záujem aj nová poľská vláda. Nefunguje ešte ani mesiac a už sa ozvalo poľské ministerstvo financií. Nejaké náznaky sú napríklad aj z Maďarskej republiky či z pobaltských krajín. Dúfam, že aj Gréci sa pridajú, oni vždy prejavujú záujem len tak romanticky, no radi by sme im to vyviezli aj do Atén,“ hovorí.
Slovenský minister financií taktiež porovnal obdobie pred zavedením „výkazu“ a po ňom. Podľa neho sa v minulosti daňové kontroly robili veľmi primitívnym systémom, ktorý sa s tým dnešným nedá porovnať. „Ja by som to prirovnal situácii, ako keď idete s autom s jedným predným rozbitým svetlom. To bolo v minulosti… a dnes máme diaľkové svetlá. Vieme si to nasvietiť a vieme využiť ľudí , aby tieto kontroly boli efektívnejšie,“ vysvetľuje Kažimír. Šefredaktor Plesl podotkol, že v Čechách pred zavedením „výkazu“ panuje „ľahké napätie“, zaujímalo ho, ako to bolo na Slovensku. Podľa Kažimíra tento proces „premeny“ nebol nijako kritický a trvalo to len pár mesiacov. Podčiarkuje, že Slovensko má bližšie k zmenám ako naši susedia.
Ďalším zaujímavým a dôležitým faktom bola ministrova poznámka o potenciálnom zneužití nahromadených dát. Tí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, majú prehľad o všetkých finančných operáciách v štáte. Preto treba týchto pracovníkov pozorne vyberať a musia byť pod stálym dohľadom. Významným podľa Kažimíra zostáva, že za dva roky zatiaľ nevypukol žiadny škandál a nebolo evidované žiadne zneužitie.
Český minister sa tiež vyjadril k poznámke moderátorky (kopírovanie Slovenska), že sa za to vôbec nehanbí. „Ja to robím normálne. Chodím po svete a pýtam sa, čo dobre funguje. Škoda, že to nerobil Klaus v roku 1990. Že sa nešiel spýtať, ako to funguje, možno by bola aj iná vízia Česka,“ hovorí český minister. „Keď som nastúpil, tak som povedal, že nechem zvyšovať dane, ale chcem vyberať dane. A práve pre to robíme všetky tieto opatrenia,“ dodal. Práve medzi ďalšími opatreniami Českej republiky proti podvodníkom je aj zavedenie elektronickej evidencie tržieb.
Elektronická evidencia tržieb
„Moderný systém rýchlej komunikácie medzi podnikateľom a finančnou správou,“ takto opisuje Elektronickú evidenciu služieb (EET) text v Babišovom buletine (ktorý ako poznamenal počas diskusie je zaplatený z jeho súkromných financií, nie štátnych), ktorý má ľuďom problematiku priblížiť jednoduchou a ľahkou cestou. Jednou z hlavných tém, ktoré sa u susedov pretriasajú, je práve nová legislatíva, ktorá hovorí o EET.
Zatiaľ sa stretla s vlnou kritiky, hlavne v radoch pravice. „Nie je to len o výbere dane, je to o narovnaní podnikateľského prostredia. Keď niekto platí dane a jeho konkurencia platí dane, tak má v podstate nekalú konkurenciu,“ hovorí Babiš a dodáva: „Je to revolučná zmena.“ Elektronické registračné pokladnice zaviedli na Slovensku v roku 1995 a ich online prepojenie so systémom Finančnej správy v roku 2015.
Kroky proti podvodníkom
A aké kroky chcú ministri urobiť na prevenciu proti únikom na daniach a posvietenia si na podvodníkov? Pre PL to prezradil český minister financií Andrej Babiš: „Samozrejme, sme urobili reštrukturalizáciu správy. Napríklad takú Prahu sme prevzali ako daňový raj, kde chodila kontrola raz za dvesto rokov. Urobili sme to, že sme zmenili kompetencie, že ktorýkoľvek finančný úrad môže kontrolovať pražské firmy, môžeme im nakázať domicil, ak majú prevádzky aj inde v Čechách. A bojujeme proti podvodom na DPH, to je u nás ten hlavný únik, to je asi 80 miliárd. Preto zavádzame kontrolný výkaz, tak ako to je na Slovensku, uplatňujeme „reversch charge“ (prenesenie daňovej povinnosti na posledného v rade), ďalej sme zaviedli Inštitút nespoľahlivého platcu, čo je vlastne zoznam firiem, ktoré neplatia dane. Tým sme znížili limit z desať miliónov na päťstotisíc. Na Slovensku máte registračné pokladnice, u nás to nie je. Je to moderný technologický spôsob ako bojovať proti šedej ekonomike. Zaviedli sme aj Kobru, centrálny register… Takže robíme všetky tieto opatrenia naraz.“
Krokom cielených na daňových podvodníkov musí predchádzať politická podpora. Podľa Kažimíra to je politicky jednofarebná vláda, akou je aj vláda Smeru. A práve ona sa dokázala zhodnúť na dôležitom fakte: Nulovej tolerancii krádeží na daniach.
„Dnes sa bez elektronizácie finančnej správy a bez nástroja, akým je aj kontrolný výkaz nezaobídete,“ hovorí pre PL slovenský minister financií a ďalej dodáva, že dôležitým faktorom je spolupráca polície s prokuratúrou. A dúfa, že raz aj s justíciou. „Pre nás bola unikátnym spôsobom dôležitá aj bločková lotéria, ktorá prinášala popularizáciu tejto témy,“ hovorí a odpovedá na otázku PL či sa práve spomínaná lotéria oplatila a či vykazuje nejaké pozitíva: „Jednoznačne to je krok vpred a vnímame bločkovú lotériu ako edukačný štátny projekt, ktorý sám na seba vie zarobiť.“
