Oproti tomuto roku má minimálna mzda v roku 2019 vzrásť o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda má dosiahnuť 2,989 eur. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eur mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 v sume 403,18 eur o 27,17 eur mesačne. Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani tento rok k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti súčasnosti zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala.
Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 miliónov eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 miliónov eur ročne. „V dotknutej skupine zamestnancov tak dôjde v priemere ku zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eur ročne,” vypočítal rezort práce.
Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb.
Rezort práce pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie môže byť motivačné pre nezamestnaných.
SaS: Potemkinovská ekonomika
Schválený rast minimálnej mzdy o 8,33 % je rýchlejší ako rast priemernej mzdy a vláda Petra Pellegriniho podľa strany Sloboda a Solidarita len potvrdzuje, že Smer-SD pretvoril minimálnu mzdu na politickú agitku, ktorou predstiera záujem o pracujúceho človeka. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka pritom v súčasnosti štát niektorým zamestnancom neplatí ani minimálnu mzdu.
„Schválená minimálna mzda 520 eur na rok 2019 zvýši mzdové náklady zamestnávateľov na práce, ktorých hodnota tejto sume nezodpovedá a takisto odvody zamestnancov. To sú ideálne podmienky na to, aby na trhu chýbali niektoré služby alebo sa zabezpečovali načierno, čo je ten pravdepodobnejší scenár,“ vyhlásila podpredsedníčka SaS a tímlíderka strany pre podnikateľské prostredie Jana Kiššová.
Podľa liberálov je príznačné, že rokovania o minimálnej mzde medzi zamestnávateľmi a odbormi tradične stroskotajú na maximalistických požiadavkách Konfederácie odborových zväzov SR, čo vedie k tomu, že minimálnumzdu určí vláda v takej výške, ktorá viac vyhovuje odborom.
„Inak to nie je ani s minimálnou mzdou na rok 2019, keď k dohode medzi zamestnávateľskými zväzmi a odbormi nedošlo, lebo KOZ SR požadovala až jej 32-percentný rast, čím sa otvára otázka ekonomickej príčetnosti tejto najväčšej odborovej centrály a odnože Smeru-SD. Ak však výška minimálnej mzdy nemá byť výsledkom dohody zamestnávateľov a odborov, potom by o nej nemali rozhodovať populistické záujmy vládnych politikov, ale ekonomické dáta – napríklad index rastu priemernej mesačnej mzdy, od ktorého by sa odvíjal rast tej minimálnej,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Miesto toho vláda Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd aj výškou minimálnej mzdy buduje potemkinovskú ekonomiku, pričom reálny ekonomický život sa odohráva mimo nej – na čiernom trhu.
Jarjabek: Vyrokovalo sa z minima maximum
Poslanec za Smer Dušan Jarjabek je spokojný so sumou minimálnej mzdy na budúci rok a konštatuje, že sa vyrokovalo maximum z minima. „Perspektíva je taká, že minimálna aj priemerná mzda musí iba rásť. O tom ekonomika hovorí jasne,“ uviedol. Dodal, že informácia o vyrovnanom rozpočte na rok 2020 a rovnako aj zvyšovanie minimálnej mzdy sú dobrou správou pre Slovensko.
Vyjadril sa aj na adresu SaS a k ich stanovisku na zvýšenie budúcoročnej minimálnej mzdy a nezmrazovanie platov poslancov. „Poprosil by som, aby konečne vznikla debata o práci poslancov, pretože sa stále rozprávame iba o ich platoch. A to bez toho, aby verejnosť vedela, čo tie platy týkajúce sa práce poslanca obsahujú. Veľmi rád budem o tejto téme diskutovať, pretože to, čo sa v súčasnosti deje, je zavádzanie občanov,“ vysvetlil.
Matovič: S minimálnou mzdou nemám problém
„Osobne so schválenou minimálnou mzdou nemám problém. Myslím si, že pri tom, ako ľuďom rastú platy v inej súkromnej sfére, tak by mal existovať aj Inštitút minimálnej mzdy. Nemám tak problém s tým, že sa postupne dvíha,“ povedal. Dodal, že pre najchudobnejších Slovákov ide o užitočné opatrenie, aj keď uznáva, že niektorí podnikatelia môžu mať so zdvíhaním minimálnej mzdy a jej budúcoročnej hodnoty problém. Konštatoval, že nemôžeme dopustiť, aby sa ľuďom zdvihli platy o napríklad 60 eur, ale najchudobnejším by nevzrástli.
Nedávno sme čitateľov informovali aj o konflikte medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom k zmrazovaniu platov. Kým šéf OĽaNO je za to, aby sa platy zákonodarcov znovu zmrazili a chcú do parlamentu predložiť návrh na jeho obnovenie, Richard Sulík je proti tomu.
Podľa Matoviča sú SaS a OĽaNO úplne rozdielne strany. „SaS je skôr pre stredných a veľkých podnikateľov, kým my sme skorej pre malých živnostníkov a zamestnancov. Sociálne cítenie v SaS je výrazne menšie ako u nás. Je to ich politika,“ konštatoval.
Kollár: Budeme žiadať viac
Šéf Sme rodina Boris Kollár uviedol, že podľa nich je budúcoročná minimálna mzda nedostatočná. „Ak by sa spravodlivo prerozdeľovali financie z HDP medzi zamestnancov, štát a kapitál, tak by to malo byť podstatne viac. Za nás budeme tlačiť na rast minimálnej mzdy,“ dodal.
Autor: PH / TASR
