Minimálna mzda 600 eur? Ide o kupovanie si voličov na náš účet. Je to horšie, ako keď kupovali Rómov za cigarety, upozorňuje Machunka

    0
    Na snímke viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka. (Autor: TASR)

    Od 1. januára 2019 sa zvýšila suma mesačnej minimálnej mzdy zo 480 na 520 eur. Neprebehli ešte ani dva mesiace a už sa hovorí o ďalšom navýšení od roku 2020. Hoci minister práce Ján Richter nechcel predstavu štátu kvantifikovať, poslanec Erik Tomáš prezradil, že sa uvažuje o náraste na 600 eur. Ako tieto návrhy hodnotíte?

    Ešte neprišiel čas na rokovanie o minimálnej mzde na rok 2020, čiže to vnímame ako snahu pána poslanca Tomáša odpútať pozornosť od otázky, na ktorú sa ho pýtala redaktorka, a to boli problémy nezvolenia ústavných sudcov a neplnenie si povinností poslancov parlamentu.

    Čo by takéto skokové navýšenie znamenalo pre podnikateľov, pre firmy? Môže dôjsť k rušeniu výroby, presunu do zahraničia a podobne?

    Určite áno, už sú dnes náznaky, keď práve v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti firmy, ktoré majú vysoký podiel nákladov na prácu, si nedokážu plniť svoje zákazky a vidíme prepúšťanie v segmente textilnej výroby na severovýchode Slovenska a podobne. To sa môže zhoršiť nielen pri vyššej minimálnej mzde, ale už od začiatku mája, keď čakajú zamestnávateľov vyššie výdavky na príplatky za nadčasy a pri zvýšení minimálky ich čaká aj zvýšenie týchto príplatkov. Zvyšovanie o 15  percent (z 520 na 600 eur – poznámka red.) považujeme za bezprecedentné, pretože priemerná mzda rastie na úrovni šesť percent, produktivita práce na úrovni troch percent a tie návrhy sú silne uletené od reality a účelom bolo šokovať verejnosť a nás tak, aby sa to stalo kľúčovou témou pre ďalšie obdobie.

    Čiže paradoxne môže tento návrh zhoršiť situáciu pracujúcich, keďže môže zvýšiť nezamestnanosť?

    Samozrejme, áno. Tam, kde je priestor na zvyšovanie mzdy, tam sa to zvyšuje pre trhové podmienky a nedostatok pracovnej sily. Politici, ktorí si na tom pripisujú zásluhy, nemajú na tom žiaden podiel. Napriek opatreniam politikov, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, my ich zvyšujeme.

    Bolo to Tomášovo vyjadrenie fér? Veď práve na to je tripartita, teda Hospodárska a sociálna rada SR, aby bol časový priestor na vyjednávanie a on to zverejnil ako fakt. Vnímate to ako nejaký nátlak?

    V prvom rade je na to rokovanie medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov, potom príde tripartita a v prípade nedohody vládne nariadenie. A to sa rieši približne v polovici roka, aby boli známe základné čísla, od ktorých sa odvíja. Vzhľadom na nestabilný stav v celosvetovej ekonomike môže byť ale o tri mesiace situácia úplne iná.

    Akú predstavu majú odborári?

    Už ju prezentovali, ostáva na úrovni z minulého roka, a to 635 eur.

    Aký je návrh vás, zamestnávateľov na zvýšenie minimálnej mzdy? Ste vôbec za nejaké navýšenie, keďže už predchádzajúce návrhy z minulosti vám zvyšovali tlak a predbiehali ekonomiku?

    Náš pohľad vychádza z makroekonomických čísiel, ktoré som spomínal. To sú tie čísla, na základe ktorých by mohla minimálna mzda rásť, ale to sú čísla zo súčasnosti, opakujem – o pol roka môže byť situácia a výhľad na ďalšie obdobie iné.

    Ako tento návrh vnímate v kontexte ďalších, predchádzajúcich opatrení, ktoré podľa podnikateľov nezlepšujú podnikateľské prostredie na Slovensku? Myslím teraz príplatky za nočné či za prácu vo sviatok, cez víkendy, dovolenkové poukazy, z pohľadu veľkých potravinárskych reťazcov k tomu môžeme prirátať osobitný odvod a tak ďalej.

    Je to volebná kampaň na účet zamestnávateľov. Ide o kupovanie si voličov na náš účet a morálne si dovolím povedať, že je to horšie, ako keď pred pár rokmi kandidáti na komunálnych poslancov kupovali hlasy v rómskych osadách za cigarety, pretože oni to robili za vlastné a zdanené peniaze. V našom prípade to robia politici za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze, s ktorými majú spravovať štát a nie rozdávať ich na rôzne populistické účely.

    Má naša ekonomika vôbec na takéto zvýšenie? Navyše v čase, keď sa ekonomický rast spomaľuje? Bývalý predseda vlády Robert Fico dokonca hovoril už pred rokom a pol, že by si vedel predstaviť minimálnu mzdu na úrovni 750 eur a štát vraj na to má.

    Záleží na tom, o čo nám ide. Samozrejme, že každý chce vyššie mzdy a cieľom je mať sa lepšie, ale na to potrebujeme zmeniť štruktúru priemyslu, urobiť zásadné zmeny v školstve tak, aby sme sa z čisto montážnej krajiny stali krajinou, kde sa robí výskum, kde sa realizujú nové patenty, vynálezy, čo sú všetko veci s vyššou pridanou hodnotou a tie potom generujú aj prácu, ktorá je lepšie zaplatená. Sme orientovaní na výrobu do Európy a tá je platená horšie ako takéto činnosti v iných krajinách.

    Myslíte si, že sa nakoniec na tripartite dohodnete? Lebo ak nedôjde k dohode, aj tak má záverečné slovo ministerstvo, ktoré môže rozhodnúť aj bez takejto dohody.

    Je to hypotetická otázka, zatiaľ sme sa takmer nikdy nedohodli. Raz sme sa dohodli na tripartitnej úrovni niekedy pred 15 rokmi. Ten rozdiel medzi 635 eurami a našimi návrhmi, ktoré vychádzajú z makroekonomiky, je značný a tak ten priestor na dohodu je veľmi malý.

    Má tripartita v tomto bode vôbec zmysel – nikdy ste sa nedohodli, na konci aj tak môže rozhodnúť nariadením štát.

    My predovšetkým chceme, aby bolo zadefinované, od čoho sa minimálna mzda odvíja, aby bola predvídateľná. Ten index by mal vychádzať z produktivity práce, z priemernej mzdy, možno inflácie, určite nie od predstáv odborárov a už vôbec nie od politikov. Politici radi využívajú túto diskusiu, je zaujímavá pre občanov, používajú ju ako nástroj politického marketingu a to nechceme a nechceme byť toho súčasťou.  Nie je však vôľa politikov niečo meniť.

    Autor: Ľudovít Kusal

    - Reklama -