Jedným z najvážnejších momentov bola nehoda v líbyjských vodách, počas ktorej zomrelo približne osemsto ľudí. Práve vďaka tomuto incidentu, ktorý sa odohral 180 kilometrov od talianskeho ostrova Lampedusa a zvolaniu medzinárodného samitu predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom sa z utečencov stala európska téma číslo jeden.
O tom, ako sa utečenecká kríza dotýka aj Slovenska, sa začalo detailnejšie hovoriť potom, ako bol počas augusta v Rakúsku (neďaleko slovenských hraníc) objavený nákladiak s telami 71 mŕtvych utečencov.
Incident, ktorý zasiahol v celosvetovom meradle a pôsobil tak hlavne na ľudské emócie, bol prípad trojročného sýrskeho chlapca Ajlana Kurdího, ktorého more vyplavilo na turecký breh. V septembri sa fotka s telom chlapca dostala na množstvo tituliek svetových médií a vyvolala tak rozruch a debatu morálnosti uverejňovania určitých fotografií v médiách.
Jedným z najslávnejších a najkontroverznejších výrokov, ktorý sa zapísal do „análov“ krízy, bola „hláška“ Angely Merkelovej, že Nemecko sa postará o všetkých ľudí utekajúcich pred vojnou zo Sýrie.
Ďalším míľnikom sa stala kritická situácia na maďarských hraniciach, ktoré pod tlakom rizikovej situácie prúdenia imigrantov oplotili. Maďarsko voči utečencom sprísnilo zákony a množstvo z nich končilo vo väzení.
Odpoveďou Európskej únie na krízu bolo schválenie povinných kvót, podľa ktorých by sa malo prerozdeliť 160-tisíc utečencov. Tento systém sa v súčasnosti rozbieha veľmi pomaly. Tiež sa podali návrhy na vybudovanie záchytných táborov, tzv. hotspotov na území Talianska a Grécka. O vývoji krízy informoval denník SME.
