Miliardár Soros radí: Tu je 7 krokov, ktoré musí EÚ urobiť, ak chce prežiť. Po prvé prijať 300-tisíc utečencov ročne

    0
    George Soros (Autor: SITA)
    Európska utečenecká kríza pomaly prispievala k postupnému rozkladu Európskej únie. Potom prišiel ďalší šok, keď si Briti na konci júna zvolili vystúpenie z EÚ. Následky oboch týchto incidentov posilnili xenofóbne a nacionalistické hnutia naprieč celým kontinentom. Práve zástupcovia politických strán s týmto typom voličskej základne sa v budúcom roku pokúsia prevziať politickú kontrolu vo Francúzsku, Holandsku a Nemecku. Navyše nás čaká maďarské referendum týkajúce sa migračnej politiky EÚ, opakovanie rakúskych prezidentských volieb a ústavné referendum v Taliansku.

    Neochota členských štátov riešiť problémy spoločne je badateľná stále viac . Štáty sa riadia skôr vlastnými záujmami a často tak robia na úkor svojich vlastných susedov. V týchto podmienkach funkčná spoločná azylová politika nie je z krátkodobého hľadiska možná. Chýba dôvera, ktorá je pre spoluprácu taká dôležitá. Je ju potrebné obnoviť, bude si to však žiadať veľa práce.

    Práca je to ale nevyhnutná – bez poriadnej politiky Európska únia skrátka a dobre nemôže prežiť. Navyše utečenecká kríza, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, nie je žiadnou jednorazovou udalosťou, naopak, je len predzvesťou, čo Európu v budúcich rokoch čaká. Je teda jasné, že výstavba nejakých provizórnych bariér medzi štátmi nie je žiadnym riešením.

    Čo by Európania mali teda robiť? Domnievam sa, že by sa mal stanoviť minimálny počet aspoň 300-tisíc utečencov, ktorých bude Európa každoročne prijímať. Títo ľudia by boli bezpečne prepravovaní z Blízkeho východu do Európy. To by malo utvrdiť všetkých žiadateľov o azyl, že riskovanie života pri nelegálnom pokuse o prekročenie hraníc nie je tým najjednoduchším variantom.

    To by, prirodzene, muselo ísť ruka v ruke s poskytnutím dostatočnej finančnej pomoci hlavným “vysielajúcim” krajinám a zriadením prijímacích centier v Európe. Ďalej by bolo potrebné vytvoriť schopnú pohraničnú a pobrežnú stráž EÚ, zaviesť spoločné štandardy pre spracovanie žiadostí a integráciu žiadateľov o azyl a opätovné vyjednanie pravidiel tretích Dublinských regulácií pre spravodlivejšie rozdelenie azylového bremena naprieč EÚ.

    Dohoda s Tureckom je nedostačujúca

    Narýchlo “spichnutá” dohoda s Tureckom trpí zásadnými nedostatkami. Hlavný problém tkvie v tom, že v skutočnosti nejde o európske riešenie; dohoda s Tureckom bola prerokovaná s nemeckou kancelárkou Merkelovou a Európa ju iba prijala. Druhý problém sa týka financií – celková reakcia je závažne podfinancovaná. Po tretie dohoda premenila Grécko na akési zariadenie na zadržiavanie utečencov, navyše s úplne neadekvátnymi kapacitami.

    Dohoda s Tureckom bola teda problematická už pred pokusom o puč z minulého piatku, teraz tá problematickosť nabrala úplne nové rozmery. Z jednej strany sa zdá, že všetko funguje; balkánska trasa je z veľkej časti zablokovaná a prílev utečencov do Grécka sa značne zredukoval. O to viac sa však navýšil počet migrantov, ktorí sa do Európy snažia dostať po ďaleko nebezpečnejších stredomorských cestách. Navyše základný bod celej dohody, teda že žiadatelia o azyl môžu byť legálne vrátení do Turecka, nefunguje. Grécke súdy jeden za druhým vynášajú rozsudky, že Turecko pre väčšinu sýrskych žiadateľov o azyl nie je “bezpečnou treťou krajinou”, čo je názor, ktorý pokusom o puč výrazne nabral na relevantnosti.

    Konkrétny plán na riešenie problému

    Skutočne funkčná alternatíva existujúcemu prístupu Európskej únie by mala byť postavená na siedmich pilieroch.

    Po prvé ako už bolo povedané, EÚ musí prijať každý rok aspoň 300-tisíc utečencov. Potom by mohla nasledovať iniciatíva ostatných krajín mimo EÚ. Ak by tých príležitostí pre utečencov bol dostatok, žiadatelia o azyl by si dobre spočítali, že ich šance na pridelenie azylu a legálne cesty do vysnívanej krajiny sú dosť vysoké, aby si rozmysleli podnikať nebezpečnú stredozemnú cestu do Európy.

    Po druhé EÚ musí získať späť kontrolu nad svojimi hranicami. Súčasná situácia je skutočne žalostná. Navyše to všetko sledujú Európania na svojich televíznych obrazovkách a čudujú sa, ako je možné, že mocná Európska únia nedokáže poskytnúť základnú starostlivosť ľuďom utekajúcim pred vojnou. Riešenie spočíva v poskytnutí dostatku financií na starostlivosť o žiadateľov o azyl Grécku a Taliansku. Námorníctva oboch krajín potom musia urobiť svojou prioritou misiu zameranú na vyhľadávanie a záchranu utečencov.

    Tretí bod spočíva vo vyvinutí potrebných finančných nástrojov zo strany EÚ. Únia je už roky nútená financovať neustále rastúci počet aktivít zo zmenšujúcich sa zdrojov. V roku 2014 bolo rozhodnuté o maximálnom možnom rozpočte do roku 2020 vo výške 1,23 % HDP členských štátov. To bol tragický omyl. Európska únia s takým rozpočtom jednoducho nemôže prežiť.

    Pre novú azylovú schému bude potrebné uvoľniť aspoň ďalších 30 miliárd eur ročne. Peniaze budú potrebné v rámci EÚ na prerozdelenie medzi rôzne agentúry a prijímacie zariadenia, rovnako tak sa však budú musieť investovať aj za hranicami EÚ – na podporu krajín, na ktorých území sa utečenci nachádzajú, a na vytváranie pracovných miest v Afrike a na Blízkom východe. Len samotné pohraničné a azylové agentúry by potrebovali investíciu aspoň 15 miliárd eur.

    To sa môže zdať ako vysoká suma, ale v porovnaní s možnými stratami v prípade nečinnosti to nie je až také hrozné. Bertelsmannova nadácia odhadla, že rozpad Schengenu by každoročne stál EÚ niečo medzi 47 a 140 miliardami eur.

    Finančné investície do všetkých týchto nástrojov Európskej únie by mohli predísť niektorým z najhorších dôsledkov utečeneckej krízy. Najmä je tu reč o protiprisťahovaleckom sentimente v členských štátoch, ktorý zvyšuje podporu xenofóbnym politickým  stranám a vedie k zvyšovaniu frustrácie medzi tými, ktorí v Európe hľadajú bezpečné útočisko.

    Skôr či neskôr bude potrebné zaviesť novú európsku daň

    Na to, aby bola Európska únia takú finančnú záťaž schopná ustáť, skôr či neskôr bude potrebné zaviesť európske dane. Medzitým by finančné potreby EÚ mohli byť pokryté alokáciou nevyužitého úveru z už existujúcich finančných nástrojov EÚ. V súčte majú existujúce nástroje kapacitu vyše 50 miliárd eur.

    Takýto krok, prirodzene, narazí na nesúhlas množstva členských štátov. Jedinou cestou by tak teda bolo vytváranie “koalícií ochotných”, ktorí by obišli potrebu jednohlasnosti. Iba takéto iniciatívy by mohli prispieť na vykonávanie hlbších reforiem rozpočtovej politiky EÚ.

    Po štvrté krízu využiť na to, aby došlo k vybudovaniu jednotných európskych mechanizmov na ochranu spoločných hraníc, rozhodovaniu o udeľovaní azylu a relokácii utečencov. V tomto ohľade je možné pozorovať určitý pokrok: Európsky parlament v júli schválil zákon, ktorý zriaďuje Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž. Zatiaľ je však princíp solidarity narušený tým, že najťažšie bremeno nesie tá krajina, kde po prvýkrát došlo k vstupu na územie EÚ, to je potrebné zmeniť, náklady musia znášať všetci spoločne.

    Za piate, akonáhle je utečencom priznaný azyl, musí byť uplatnený mechanizmus pre ich relokáciu vnútri Európy podľa vopred jasne stanovených pravidiel. Tu je možné vziať si príklad z Kanady, ktorá len za štyri mesiace prijala 25 000 Sýrčanov a okamžite ich začala integrovať prostredníctvom spolupráce medzi verejnými a súkromnými inštitúciami.

    Po šieste Európska únia musí poskytovať oveľa väčšiu pomoc krajinám, ktoré prijímajú utečencov, ako to robila doteraz. Malo by ísť čiastočne o finančnú podporu, aby krajiny typu Jordánska mohli novoprijatým poskytovať adekvátne vzdelávanie, výcvik a zdravotnú starostlivosť. Ďalší spôsob pomoci by mal byť vo forme obchodných preferencií, aby tieto krajiny mali možnosť utečencom, ale aj vlastnému obyvateľstvu poskytovať zamestnanie.

    Posledný bod sa týka rozvoja celého afrického kontinentu. Nedáva príliš zmysel vynakladať medzi rokmi 2015 až 2020 prostriedky až 200 miliárd eur na riešenie krízy na vlastnom území v situácii, keď jej príčina leží niekde úplne inde. EÚ sa musí zamerať na skutočný rozvoj afrického kontinentu. Je potrebné ustanoviť voľný obchod, masívne v tomto regióne investovať a pomôcť bojovať s korupciou.

    Ak sa bude Európa riadiť týmito princípmi, má veľkú šancu, že dôjde k upokojeniu obáv verejnosti, zníženiu chaotického prílevu migrantov a zabezpečeniu, aby novoprichádzajúci boli do európskych spoločností plne integrovaní. Všetci, ktorí si želajú, aby Európska únia existovala aj v budúcnosti, by tento plán mali podporiť.

    Celý text v originálnom znení TU.

    - Reklama -