Dijsselbloem považuje rozhodnutie Atén o referende za veľmi smutné
Rozhodnutie gréckej vlády usporiadať 5. júla referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov je veľmi smutné, povedal pri príchode na dnešné rokovanie ministrov financií krajín platiacich eurom šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem z Holandska. Podľa jeho názoru tento krok zavrel dvere, ktoré boli doposiaľ otvorené pre rokovania, a Euroskupina sa teraz musí poradiť o následkoch. Podobne sa vyjadrovali aj ďalší ministri, zástupca Grécka Yanis Varoufakis s novinármi hovoriť nechcel. Podľa nemeckého ministra Wolfganga Schäubleho Gréci teraz jednostranne ukončili rozhovory a nie je o čom rokovať.
Rozhodnutie o referende ohľadne návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie gréckej dlhovej krízy oznámil v noci na dnes grécky premiér Alexis Tsipras. Uviedol zároveň, že Atény kvôli tomu požiadajú o niekoľkodňové predĺženie záchranného programu, ktorý má vypršať 30. júna.
Podľa Dijsselbloema znamená vyhlásenie referenda faktické odmietnutie posledných návrhov troch veriteľských inštitúcií, to jest Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie. „To je veľmi smutná situácia. Potrebujeme od gréckeho ministra počuť, či je to skutočne tak, či im dobre rozumieme. A potom budeme musieť hovoriť o dôsledkoch,“ dodal šéf Euroskupiny.
Fínsky minister Andreas Stubb si nemyslí, že by sa eurozóna priklonila po gréckom rozhodnutí k predĺženiu programu. „V Euroskupine si podľa mňa jasná väčšina myslí, že predĺženie programu je vylúčené… Oznámenie o referende bolo nepríjemným prekvapením,“ uviedol. „Plán B sa rýchlo rozvíja a stáva sa plánom A,“ pripustil Stubb napríklad možnosť spustenia kapitálových kontrol v Grécku a ďalších krízových opatrení. Podobne sa vyjadril aj jeho španielsky kolega Luis de Guindos.
Belgický minister financií Johan Van Overtveldt označil celý nápad s referendom za bizarný. „Pýtate sa občanov, čo si o niečom myslia, a zároveň hovoríte, že ako vláda rovnakú vec odmietate. Je to podľa mňa protirečenie,“ poznamenal.
Skôr než o referende však budú ministri financií podľa jeho slov hovoriť o programe ako takom a celom vývoji za posledné dni a týždne. Aj on pripomenul, že do konca existujúceho programu zostávajú len tri dni. „Budeme musieť dnes rozhodnúť,“ podotkol.
Slovenský minister Peter Kažimír pripomenul, že Gréci si svoju vládu zvolili, aby činila rozhodnutia.
Šéfka MMF Christine Lagardeová zdôraznila, že inštitúcie sa vždy voči Grécku snažili o pružný prístup s cieľom obnoviť grécku ekonomiku. K tomu sú podľa jej názoru potrebné reformy. Lagardeová však naznačila tiež možnosť „práce s dlhom“ zo strany veriteľov.
Eurokomisár pre hospodárske a finančné otázky Pierre Moscovici zopakoval, že cieľom komisie bolo vždy udržanie Grécka v eurozóne. Rozdiely medzi inštitúciami a Aténami sú podľa jeho slov obmedzené a jednoznačne definované. „Rozhovory sú od Tsiprasovho oznámenia samozrejme prerušené, vidíme, aká je situácia,“ pripustil eurokomisár.
Grécko sa v piatok s veriteľmi nezhodlo na otázke predĺženia záchranného programu o päť mesiacov do novembra. Možnosť, že by eurozóna mohla behom tejto doby Grécku pomáhať so splátkami dlhu, Atény odmietajú s tým, že suma 16,3 miliardy eur by im nestačila. Grécko súčasne tvrdí, že požiadavky veriteľov na ekonomické reštrikcie by neviedli k hospodárskej obnove krajiny.
autor: ČTK, mp
