„Zrejme sa bojíme hovoriť nahlas a jasne. V politike je to napríklad preto, aby politici neriskovali svoje meno, a v živote si potom nepovieme pravdu, pretože sa klamne domnievame, že keď pomenujeme problém inak, vyrieši sa. A on len rastie a dochádza k napätiu. A to je tá prehnaná politická korektnosť,“ povedal Kňažko na úvod.
Politik vraj dosť často nechce vyvolať v ľuďoch negatívnu reakciu. „Keď sa vyjadríte nekompromisne, určite si získate priateľov aj nepriateľov. Keď politik rozumne mlčí alebo nepovie nič… Tí sú najobľúbenejší,“ dodal.
„Za minulého režimu to bolo iné, pretože už len slovo režim vzbudzuje dojem – a nielen dojem –, že to bola autokracia. A tam to nebolo o kompromisoch, tam to bolo skôr o tom, že to presvedčenie predal za niečo. Alebo bol skutočne presvedčený,“ podotkol k minulosti. „Bolo to založené na lži a na strachu. A preto treba vnímať, aj keď žijeme v demokracii, ako ďaleko sa dostane lož či obava. A potom vzniká ,-izmus‘. U nás sme mali napríklad mečiarizmus,“ povedal s tým, že mečiarizmus bol vlastne pozostatkom minulosti.
„Ak sa štátna moc, aj keď je demokratická, spojí s organizovaným zločinom a s chorobnou túžbou po moci, čiže s erotickým vzťahom k moci, tak nastáva situácia, ktorá vedie k takým hnusným skutkom,“ vyjadril sa k slovenským udalostiam tej doby.
Kňažko hovoril aj o spravodlivosti, ktorá sa dá dnes nájsť len ťažko. „Spravodlivosť je pojem veľmi relatívny. Už samotný život nie je spravodlivý, že?“ podotkol. „Občianska spoločnosť ešte nedospela do takej situácie, aby dominovala. Každý človek by mal poznať svoje práva a mal by ich brániť každý deň, pretože o ne inak príde. Ale naši občania sa o ne príliš nestarajú,“ pokračoval. „Ľudia nepoznajú svoje práva, nevedia sa o seba postarať a čakajú, že to urobí niekto za nich,“ povedal.
Od minulého režimu už síce ubehlo štvrťstoročie, ale to je podľa Kňažka málo. „Nehovorím, že to je tragédia, ale treba o tom hovoriť, treba sa o demokraciu starať, pretože je krehká,“ poznamenal s tým, že zmena zmýšľania si určite vyžaduje jednu celú generáciu.
„Ľudia by mali byť aktivistickejší. Tá pasivita nakoniec pôsobí tak, že politici idú až tam, kam im to ľudia dovolia. Ľudia by sa mali starať o seba aj o svojich najbližších. Myslím si, že by sme mali venovať viac pozornosti tomu, že demokracia sa môže zmeniť na niečo iné,“ vyzval. „Nemali by sme byť ľahostajní,“ dodal.
Na záver potom spomenul najrôznejšie – podľa jeho slov – absurdity. „Istý učiteľ v Anglicku odmietol pustiť svojich žiakov na balet Rómeo a Júlia pre bezostyšné šírenie heterosexuálnych vzťahov. Aj to môže vadiť. Alebo organizácia práv na obranu hrbáčov bude požadovať v prípade Richarda III. jeho napriamenie. Dostávame sa do úplných absurdít,“ povedal.
Rozhovor si môžete pozrieť TU.
