Pri 30. výročí Bratislavského Veľkého piatku pripomenul, že výzvy, ktoré chceli protestujúci svojím tichým zhromaždením so sviečkou v ruke adresovať vládnúcej komunistickej garnitúre, boli iné, ako tie od výkonného podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS) Mariána Šťastného, ktorý prišiel s myšlienkou uskutočniť v jeden deň takýto protest vo svetových metropolách i na Slovensku. Prvotným cieľom duchovného otca myšlienky Sviečkovej manifestácie bolo, aby manifestujúci vyjadrili nespokojnosť s komunistickým režimom aj vo forme transparentov s motívom mapy Slovenska, na ktorú mala šliapať veľká červená ruská čižma. “My sme nechceli ísť do takejto konfrontácie a nakoniec sme zvolili kompromis. Rozhodli sme sa pre nenásilný pokojný protest s horiacimi sviečkami v ruke a zároveň sme si stanovili tri požiadavky protestu, ktoré boli aj kresťanské a aj všeľudské,” uviedol Mikloško v súvislosti s požiadavkami na občiansku slobodu, náboženskú slobodu a slobodné menovanie biskupov.
Priznal, že symbol sviečky v rukách ticho protestujúcich mal nielen symbolický význam. “Sviečka je nádherný symbol – je to niečo veľmi intímne, krásne a navyše také jednoduché, že sme si povedali, že každý, kto si v ten deň zapáli sviečku, symbolicky podporí naše požiadavky. V ten podvečer sa tisíce sviec rozhoreli nielen priamo na námestí, ale ľudia, ktorí sa naň nedostali, si zapaľovali sviečky v bočných uličkách a mnohí ďalší po celom Slovensku, doma – v kruhu rodiny,” upozornil Mikloško.
Vrátil sa aj k návšteve kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorého organizátori akcie prišli navštíviť so žiadosťou o odobrenie uskutočniť takýto krok. “Bol morálnou autoritou, neskutočne charizmatický a silný v obrane viery. Aj preto bolo podstatné, aby so zámerom zhromaždenia súhlasil práve on, pretože v opačnom prípade by to mohlo vyvolať medzi veriacimi pred zhromaždením istý vnútorný zmätok,” vysvetlil.
Mikloško tiež priznal, že 10.000 ľudí, ktorí sa na Hviezdoslavovom námestí a v jeho okolí na Sviečkovej manifestácii znapokon zišlo, nikto z organizátorov nečakal. Skôr sa hovorilo o pár desiatkach ľudí, ktorých polícia poľahky zadrží. “Uvedomte si, že v čase komunistických represálií a bezprávia bola účasť na takomto zhromaždení osobnou drámou a existenčnou otázkou. Nik nemohol vedieť, či nepríde o prácu, o existenčné istoty, či nebude režimom perzekvovaný on a jeho rodina. Aj preto sú pre mňa všetci, ktorí tam prišli, zapálili si sviečky a modlili sa, neskutoční hrdinovia, morálni víťazi, do ktorých amorálna komunistická moc a jej represívne zložky “rúbali” obuškami, vodnými delami, policajnými psami, či vrážali autami. Zábery z ich besnenia obleteli celý svet a ukázali totalitný režim v jeho nahote,” pripomenul oficiálny hlavný organizátor sviečkovej manifestácie F. Mikloško.
