Ako však Ivan Mikloš píše, nie je to ich životný štýl, vďaka ktorému sú obľúbenými cieľmi bulváru či objektom záujmu menej náročných divákov a čitateľov. Naopak, spoločná je pre nich téma budúcnosť kapitalizmu. Poukazuje na to, že Kollár je v súčasnosti úspešným politikom, pričom jeho volebný úspech prekvapil samotného Mikloša. „O to viac, že názov jeho strany v súvislosti s jeho životným štýlom a príbehom evokoval skôr pokus o vtip ako serióznu politiku,“ konštatoval.
Dodáva, že úspech podobných hnutí je pomerne rozšírený fenomén aj v zahraničí, pričom uviedol, že sa vyznačujú antiestamblišmentom, ktorý spolu s hnevom a frustráciou dokážu využiť práve noví nepolitickí politici.
Následne sa pozrel na hviezdu seriálu Baywatch Pamelu Andersonovú, ktorá v súčasnosti žije vo Francúzsku. „Okrem toho, že je bojovníčkou za práva zvierat a legalizáciu marihuany, je aj podporovateľkou nového hnutia žltých viest,“ poukázal Mikloš. Poukázal aj na skutočnosť, že nedávno napísala blog, kde obhajovala protesty, podľa bývalého ministra však používa naivné argumenty. So žartom dodáva, že pri čítaní daných argumentov mal chuť začať veriť vtipom o blondínkach.
Riešenie podľa Pamely? Viac socializmu
Dodáva, že v blogu sa označuje za pacifistku a celý text je obžalobou kapitalizmu, pričom dôvodom násilia počas protestov je zlyhanie štátu. Poukázal aj na úryvok z textu, ktorý napísala. „Čo je to za násilie… a zapálené luxusné autá v porovnaní so štrukturálnym násilím, ktorého sa dopúšťajú francúzske a globálne elity? Protestujúci, ktorí ničia autá a zapaľujú obchody, symbolicky útočia na súkromné vlastníctvo, ktoré je základom kapitalizmu. Keď útočia na policajtov, symbolicky odmietajú a spochybňujú represívne zložky štátu, ktoré primárne chránia kapitál,“ konštatovala herečka s tým, že by sa všetky progresívne sily vo Francúzsku mali spojiť, aby vytvorili rovnostárske spoločnosti.
Podľa istého diskutujúceho, ktorý komentoval jej blog, vlastne ‚obvinila kapitalizmus za problémy spôsobené socializmom a ako riešenie navrhuje ešte viac socializmu‘.
Mikloš poukazuje na skutočnosť, že príkladom demokratického socializmu už nie je Švédsko, ale Francúzsko, pretože v rámci Európy mali najvyššie mieru prerozdeľovania – teda podiel verejných výdavkov na HDP – konkrétne vyše 55 percent. Rovnako uviedol, že moderné trhové ekonomiky sú zmiešané, pričom žiadna nie je čistým kapitalizmom. „Ak by sme ich však chceli porovnať podľa miery ´kapitalizmu´ a ´socializmu´, tak asi najvýstižnejším ukazovateľom je miera ekonomickej slobody. Čím väčšia miera ekonomickej slobody, tým viac kapitalizmu a menej socializmu a naopak,“ vysvetlil. Podľa indexu ekonomickej slobody sa Francúzsko nachádza na 71. mieste, pričom za ním sú z krajín EÚ už len Taliansko (79.) a Grécko (115. miesto).
Nemožné splnenie požiadaviek
„Čo teda chcú žlté vesty, s ktorými stále sympatizuje značná časť Francúzov? To je práve ten problém. Spája ich hnev a frustrácia, vedia, čo nechcú (vraj kapitalizmus), ale nevedia, čo chcú. A ak vedia, tak je to navzájom nezlučiteľné a vylučujúce,“ napísal s tým, že 40 percent z nich volilo krajnú pravicu, 20 percent krajnú ľavicu a ostatní vôbec nevolili. Rovnako konštatoval, že z ich požiadaviek je zrejmé, že chcú nemožné.
„Tu je aj spojitosť žltých viest a Pamely Andersonovej s Borisom Kollárom. Okrem celkového antiestablišmentového charakteru jeho (a ich) politiky je to napríklad aj odmietanie riešenia problémov a prijímanie škodlivých populistických riešení. A ešte sa k tomu aj hrdo hlási, keď napríklad povie, že jeho strana podporí zafixovanie veku odchodu do dôchodku ústavným zákonom a argumenty ekonómov proti tomuto riešeniu ho nezaujímajú,“ dodal.
Na záver napísal, že problém nielen Francúzska je málo kapitalizmu a veľa štátu, pričom Macron sa snaží o to, aby bolo v krajine viac ekonomickej slobody, nie je však jasné, či mu to Francúzi dovolia. A ak áno, tak konštatuje, že jednoduché to určite nebude.
