Migranti z Afriky? Máme tu iný, vážnejší problém. Náš región sa vyprázdňuje, píše Respekt

    0
    Migranti na lodi mimovládky Lifeline. (Autor: TASR)

    Niektoré zahraničné médiá, ako napríklad švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ), túto masovú migráciu nazývajú „vytesnenou európskou revolúciou“, píše server Respekt.cz. Od roku 1989 sa z východnej a stredovýchodnej Európy presťahovalo na Západ dvanásť až pätnásť miliónov ľudí. Z toho 700-tisíc Poliakov odišlo napríklad do Nemecka, 800-tisíc do Británie.

    Západná Európa je pre ľudí z Východu oveľa lákavejšia, a to predovšetkým z ekonomického hľadiska. Pre porovnanie, mediánový hodinový príjem v Dánsku je viac ako 25 eur, zato v Bulharsku nižší ako dve eurá, uvádza štúdia Vienna Institute of Demography.

    Z logiky veci vyplýva, že táto migrácia má na svedomí aj dramatické demografické dôsledky. Počet obyvateľov v západoeurópskych krajinách preto od roku 1990 stúpa. V Rakúsku vzrástol o 15 percent, vo Švajčiarsku o celú štvrtinu. Naopak na Balkáne a v bývalých sovietskych satelitoch obyvateľstva rýchlo ubúda. Výnimkou sú Česko, Slovensko a Slovinsko. Populácia v Rumunsku sa od roku 1990 znížila z 23 na 19,5 milióna, populácia Bulharska klesla o 19 percent z 8,7 na 7,1 milióna, Lotyšov ubudlo dokonca o 27 percent. Aj tu je hlavnou príčinou emigrácia mladých ľudí, až za ňou nasleduje nízka pôrodnosť.

    Pre štáty východnej a stredovýchodnej Európy znamená odchod mladých ľudí obrovskú stratu a spory o utečencov vo východnej Európe odvracajú pozornosť od hlavného problému, teda od sťahovania mladých do západnej Európy, upozorňuje Ivo Mijnssen vo svojom texte v NZZ. „Odchádzajú predovšetkým kreatívni, mladí, vzdelaní, dochádza tak k masívnemu odlivu mozgov. Vo výsledku sa preto narodí aj menej detí, pretože sú potenciálni mladí rodičia v zahraničí,“ dodal Mijnssen s tým, že vidiecke oblasti vymierajú alebo sú ich obyvatelia príliš starí.

    Vo vidieckych oblastiach, ale aj v niektorých postkomunistických štátoch panuje strach z vymierania národa.

    V západnej Európe príchod ambicióznych a pracovitých ľudí z Východu zase posilnil obavy zo straty identity, z konkurencie na pracovnom trhu, z úbytku blahobytu. Neistoty sú potom znateľné aj v politickej sfére. Na východe Európy sú v kurze tzv. silní muži, ktorí profitujú z pesimizmu vidieckych voličov. Na Západe obavy z Východoeurópanov a odmietanie migrácie z postkomunistickej Európy zásadne prispeli k brexitu a patria k dlhodobým témam euroskeptikov a nacionalistov, napríklad Slobodnej strany Rakúska alebo talianskej Ligy severu.

    „V posledných rokoch sme svedkami fenoménu, ktorý médiá nazývajú ,utečenecká kríza‘. Osobne som zástancom názvu ,migračná vlna‘,“ píše komentátor Petr Mareš na blogu servera Respekt.cz a zároveň pripomína, že cieľovou destináciou pre týchto neeurópskych migrantov, väčšinou pôvodom z Blízkeho východu, Ázie, subsaharskej Afriky či južného Balkánu, spravidla bývajú krajiny západnej a severnej Európy ako Nemecko, krajiny Beneluxu, Nórsko, Švédsko, Rakúsko alebo Francúzsko a Veľká Británia.

    Podľa Marešových slov sa to deje za pomoci dômyselnej propagandy prevádzačov utečencov, ktorí na migračnej vlne zdarne profitujú. „Živia v migrujúcich jedincoch nereálne predstavy či nádeje na bezstarostný život v ,dokonalom novom svete‘. O to hlbšie býva sklamanie, keď sa po strastiplnej (často ilegálnej) ceste na korbách nákladných kamiónov alebo preplnených lodí ,vysnívaný‘ cieľ nenaplní a utečenci sú zaradení do zdĺhavého migračného konania s možnosťou vrátenia späť,“ dodal.

    Migračná vlna tak rozdúchava nacionálne nálady v krajinách, kde sa občania boja (čiastočne oprávnene) prívalu utečencov z „iných“ krajín s „neznámou“ kultúrou, ktorí im môžu uberať životný priestor, prácu, ale aj podiel na verejnom blahobyte, pripomenul Mareš. „Paradoxne, k najväčším xenofóbnym štátom, ktorých sa utečenecká vlna zatiaľ ani veľmi nedotýka, patria štáty východnej Európy ako Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko alebo Srbsko, ktoré sú skôr tranzitnými krajinami alebo ležia mimo hlavných migračných prúdov,“ spresnil s tým, že ide o iracionálnu xenofóbiu, ktorá skôr súvisí so strachom z príchodu migrantov z islamských krajín, ktorý sa v posledných rokoch rozbujnel aj v Európe a všetkých médiách.

    „To, že väčšina týchto skôr kultúrnych než náboženských moslimov práve pred terorizmom uteká, už mnohým starousadlíkom akosi uniká. Strach často zatemňuje myseľ,“ uviedol Mareš s tým, že z tohto dôvodu vzniká dnes mnoho nacionálno-populistických strán, ktoré xenofóbiu obratne využívajú vo svoj prospech a tento strach a nenávisť ešte priživujú.

    Medzi utečencami, samozrejme, môže byť podľa komentátora aj potenciálna hrozba. Je pravda, že väčšina utečencov už nemá čo stratiť, a tak sa môžu niektorí z nich ľahko stať „potravou“ pre rôznych „náborárov“ do rozličných džihádistických buniek v priebehu svojej cesty alebo po sklamaní z nenaplnenia svojich predstáv. „Kolízie s majoritou vznikajú aj na miestach, kde je príliš veľká koncentrácia migrantov žijúcich ,nadivoko‘ svojím vlastným spôsobom života, ktorí príliš nerešpektujú zákony hostiteľskej krajiny,“ pripomenul Mareš.

    Preto je podľa jeho názoru pre hostiteľskú krajinu určite výhodnejšie utečencov hneď na začiatku rozmiestniť rovnomerne a snažiť sa ich čo najskôr zapojiť do spoločnej komunity, nie ich separovať a držať ich v izolácii, ktorá vedie k vzniku get.

    Migračná vlna by sa dala riešiť napríklad cielenou antipropagandou. Informovať týchto ľudí na úteku o pravdivej spoločenskej situácii v cieľových krajinách, ich možnostiach na pracovnom trhu či o možnosti získania občianstva alebo sociálnych dávok, ale aj nedostatkoch týchto krajín. „Bohužiaľ, mnoho utečencov podľahlo pocitu, že západná spoločnosť môže prijať neobmedzené množstvo ďalších občanov a udržiavať ich v komforte a na sociálnych dávkach,“ doplnil Mareš.

    Mnoho z migrujúcich osôb nemá žiadne potrebné vzdelanie a je ťažké ich hneď zaradiť do pracovného procesu. Často pre nich zostáva len nekvalifikovaná práca v továrňach a montážnych halách, kam sa, pochopiteľne, len čo opadne najväčšie nebezpečenstvo vojny či hladu, nikto veľmi nehrnie. Dôležité je podľa Mareša vytvoriť adekvátne miesta a ďalšie vzdelávanie jednotlivcov, ktorí majú dlhodobejšiu perspektívu. „Zásadná tak zostáva aj otázka nepodmieneného príjmu pre všetkých. Je ťažké odhadnúť, nakoľko by však toto opatrenie mohlo zdvihnúť ďalšiu vlnu migrácie.“

    Ďalšou možnosťou je pomáhať „utečeneckým krajinám“ priamo na ich území, je presvedčený komentátor. A to nielen financiami, ktoré sa často k ľuďom v núdzi ani nedostanú a uviaznu v byrokratickom aparáte, ale skôr priamo konkrétnymi projektmi ako výučbou k samostatnému poľnohospodárstvu či ekonomickej sebestačnosti. Ponúka sa aj globálna koncepcia školstva, ktorú navrhuje Amin Maalouf, ktorá vychádza z premisy, že nielen materiálne statky robia človeka človekom, ale aj tie duchovné, ktoré nemožno tak dobre kvantifikovať.

    Ako poslednú možnosť potom Mareš uviedol postupné zaľudňovanie zatiaľ takmer neosídlených oblastí, ako sú severná Kanada, Grónsko, Austrália, južná Argentína alebo Sibír. „Toto by však už bolo možno mnohými považované za neetické sociálne inžinierstvo a ťažko realizovaný koncept,“ uzavrel Mareš s tým, že možnosti tu sú, takže spoločná stratégia riešenia je nutnosťou, nielen utopickým želaním.

    Jedným z posledných najvýraznejších masových prenikov na územie EÚ bol ten, keď z Maroka do severoafrickej španielskej enklávy Ceuta preniklo šesťsto migrantov. Enklávu oddeľuje od marockého územia dvojitý šesťmetrový plot zakončený ostnatým drôtom, ktorý má podobným prenikom zabrániť, ten však prekonali. Potom na policajtov hádzali rôzne predmety a nehasené vápno, zápalné fľaše či sprejové fľaše s horľavými látkami, ktoré slúžili ako podomácky zhotovené plameňomety. Zranilo sa dvadsaťdva policajtov, štyroch z nich hospitalizovali.

    autor: nab

    - Reklama -