Uplynulý rok 2015 niektorí označujú dokonca za najzložitejší rok od zamatovej revolúcie. Masová nelegálna migrácia, občianska vojna na Ukrajine, grécka kríza, teroristické útoky a hrozba ich pokračovania… Bol podľa vás rok 2015 niečim prelomový?
Áno. Kríza doterajšieho svetového usporiadania sa dostala do všeobecne viditeľnej fázy. Ukázalo sa, že Západ nie je schopný riešiť otvorený útok (islamistov) na doterajšie usporiadanie najmä na Blízkom východe, ale čiastočne už aj v Európe, že doterajšie mocenské páky, najmä NATO, nie sú schopné chrániť bezpečnosť Európy, že Európska únia je vazalom Spojených štátov. Ukázalo sa, že Rusko je schopné výrazne podporiť bezpečnosť Európy a keby EÚ nebola vazalom USA, bezpečnosť Európy by bola oveľa lepšie zabezpečená.
Mám na mysli, že od čias, čo Rusko vojensky zasiahlo v Sýrii, Islamský štát sa ocitol v defenzíve a Sýria aj Irak mu berú obsadené územia. Európska únia by mala podľa bežnej logiky podporiť Rusko a legálnu Sýriu, čiže Asada. Politické problémy Sýrie sa môžu riešiť po porážke Islamského štátu. Spojené štáty to však EÚ zatiaľ nedovolia.
Francúzsko muselo stratiť 130 obetí po útoku islamistov, aby si dovolilo podporiť Rusko v Sýrii. Až keď bude Islamský štát vojensky porazený, Európa bude schopná neprijímať imigrantov z Ázie a Afriky, a dokonca vrátiť Sýrčanov aj tých, ktorí sa za Sýrčanov vydávajú, do Sýrie. Mocensky to zabezpečuje len Rusko.
Témou číslo jeden sa stala migračná kríza. Do Európy sa dostávajú stovky tisíc ľudí, o ktorých údajne nič nevieme. Keď sa s odstupom pozrieme na priebeh krízy v roku 2015, čo možno považovať za úspech v rokovaní Európskej únie v tomto kontexte a v čom naopak európske elity zlyhali?
Za úspech Európskej únie v migračnej kríze nie je možné považovať nič. Všetky technické pokusy EÚ o zvládnutie migračné krízy, typu kvóty pre prijímanie utečencov, majú chybu, že neposkytujú záruku, že budúci rok nepríde do Európy ešte viac migrantov. Migrantov, ktorí sú už v Európe, by Európa ešte mohla zvládnuť, ale migrantov, ktorí ešte môžu prísť, už nezvládne.
Jediným politickým riešením je vojenská porážka Islamského štátu. Viď moja predchádzajúca odpoveď. EÚ zvolila najhoršie možné riešenie – ponúkla Turecku ďalšie peniaze a pokračovanie diskusie o vstupe do EÚ. Ponúkla to Turecku, ktoré umožňuje (stále) financovanie IS prostredníctvom prevozu ukradnutej ropy zo Sýrie a Iraku na morské pobrežie, Turecku, ktorému hrozí rozpad odtrhnutím sa Kurdov a vojna s Arménskom, ktorá je podporovaná Ruskom, Turecku, ktoré bude mať vždy priepustné hranice pre islamských teroristov.
Všetci Arméni považujú Ararat za svoju posvätnú horu, ale Ararat je zatiaľ na tureckom území. Všetky tieto problémy chce EÚ preniesť do Európy, čiže aj k nám, problém utečencov cez Turecko ale ani tak nevyrieši.
Akoby sa časť Európanov odklonila od doterajších elitných politikov typu Merkelovej alebo predstaviteľov EÚ a priklonila sa k euroskeptickým a antiutečeneckým silám. Je to zdravý vývoj? Ide o reakciu na konkrétnu situáciu alebo na dlhodobo neutešený stav spolužitia menšín v Európe s väčšinou? Objavujú sa tiež názory, že ku „krajnej pravici“ sa prikláňajú ľudia, ktorým sa zdá, že ich prestala obhajovať bežná ľavica. Čo na to všetko povedať a čo v tejto súvislosti čakať budúci rok? Bude mnoho volieb, hovorí sa aj konkrétne o prežití Angely Merkelovej.
Ak je pravda, čo som uviedol vyššie, bude to mať za následok výraznú zmenu doterajšieho aj vnútropolitického systému kdekoľvek vo svete, aj v Európe. Vzostup tzv. nesystémových strán, napr. krajnej pravice, bude skôr miernym prejavom takejto zmeny.
Angela Merkelová sa dostala do kancelárskeho kresla tak, že zradila Helmuta Kohla, mierového zjednotiteľa Nemecka. Merkelová sa pridala k útočníkom na jeho osobu, hoci práve Kohl priviedol Merkelovú do vysokej politiky. Merkelová nikdy neprekročila hranice k politickej korektnosti. Čím skôr Merkelová odíde z vysokej politiky, tým lepšie.
Stabilitou Európskej únie zatriasla tiež dlhová kríza v Grécku, keď sa rozhodovalo o jeho ďalšom pôsobení v eurozóne. Výsledkom je, že Grécko dostalo preklenovací úver, zostáva v eurozóne, zavádza reformy. Ako hodnotiť tento stav?
Predseda gréckej vlády Tsipras ešte ako predseda opozičnej strany Syriza vyhlásil odvážnu politiku pre Grécko. Vonkajší pozorovatelia (vrátane mňa) si museli klásť otázku, či má kroky vypočítané dostatočne dopredu. Ukázalo sa, že nemal. Grécko zatiaľ kapitulovalo.
Pre Grécko vidím tri alternatívy. Prvá je pokračovanie existujúceho stavu, ožobračovanie Grécka až do ďalšieho výbuchu. Druhá je pozdvihnutie Grécka v rámci celkovej zmeny spoločenských pomerov v Európe po prekonaní Pax Americana. Tretia je vznik akejsi novej Syrizy s lepšie prepočítanými kroky na prekonanie súčasného stavu.
Ako sa zmenilo v uplynulom roku postavenie Ruska vo svete a ako situáciu ovplyvnili nedávne udalosti ako konflikt s Tureckom alebo bombardovanie cieľov v Sýrii mieriace na radikálov z Islamského štátu?
Rusko je politickým víťazom uplynulého roka. Dokázalo zastaviť pokusy kyjevskej Ukrajiny poraziť Doneck a Luhansk. Dohoda Minsk II. Rusko politicky uspokojuje. Teraz Rusku stačí čakať, až Ukrajinci zvrhnú terajšiu kyjevskú vládu. Možno sa potom dostane v Kyjeve k moci vláda, ktorá pochopí, že americká politika na Ukrajine nie je pre Ukrajinu optimálna.
Letecká – a politická – operácia v Sýrii dostala Rusko do pozície záchrancov civilizačných hodnôt na Blízkom východe. Aj ruská armáda sa dostáva cez Sýriu do rešpektovaného svetla. Na Rusko toto všetko, samozrejme, kladie vysoké nároky a Rusi si musia veľa vecí odoprieť. Zatiaľ to zvládajú a aj za to im patrí úcta. Pripomínam, že na konci vlády Petra Veľkého malo Rusko o štvrtinu menej obyvateľov než na jej začiatku, taká náročná bola jeho politika. Ale na aké výslnie Rusko priviedla!
Bývalý dlhoročný novinár Mladej fronty, odborník na rusko-ukrajinské vzťahy aj Francúzsko Milan Syruček uviedol v rozhovore pre Parlamentné Listy: „Som vnútorne presvedčený, že vlna utečencov nebola živelná, ale bola to prvá etapa tohto boja, za ktorou nasledovala druhá etapa, teroristické útoky. Potom môže prísť tretia etapa, ktorá zasiahne napríklad aj USA; to zase z hľadiska mocenskej pozície. Je to teda ideologický boj, ktorý nepotrebuje sofistikované zbrane, ale fanatikov.“ Čo si o takej klasifikácii myslíte?
Publicistiku Parlamentných listov a podobných médií niektoré médiá obviňujú, že podlieha konšpiračným teóriám. Mimochodom, najväčšími konšpiračnými teóriami bolo tvrdenie v roku 2003, že Irak má jadrové zbrane. Ktoré z tzv. mainstreamových médií túto teóriu vtedy nešírilo?
Ale aj tak nikdy neodôvodňujú svoje výroky, že som „vnútorne presvedčený“. Hovorím, že je potrebné vojensky poraziť Islamský štát, potom sa vlna utečencov zastaví, a keď sa sama nezastaví, Európa ich bude môcť odmietať a posielať späť na južný breh Stredozemného mora. Nech si Európa spoločne sadne (bez USA) a dohodne sa, ako je možné Islamský štát vojensky poraziť. V predchádzajúcich odpovediach som povedal svoj názor, ako je to možné dosiahnuť.
Po ekonomickej stránke vraj predbieha Spojené štáty Čína. Napríklad podľa politológa Oskara Krejčího „je striedanie hegemóna najcitlivejšie obdobie v medzinárodných vzťahoch, keď najviac hrozí veľká vojna“. Ako sa ekonomická sila či slabosť Spojených štátov môže prejaviť na medzinárodných vzťahoch?
Čína už Spojené štáty ekonomicky predbehla. Má vyšší HDP než USA. Ale ekonomické prvenstvo Číny ešte neznamená, že USA prestávajú byť hegemónom medzinárodných vzťahov. Rozhoduje vojenská sila a v nej sú USA vo svete č. 1.
Spojené štáty si stále môžu tlačiť doláre podľa svojej vôle. Kým je dolár rozhodujúcou svetovou rezervnou menou, USA budú hegemónom. Spojenectvo ekonomickej veľmoci Číny a vojenskej veľmoci Ruska vytvára pre USA konkurenciu, ktorú musí brať do úvahy. Štáty BRICS založili Ázijskú banku, ktorá si kladie za cieľ vytlačiť dolár z hegemónneho postavenia. Keď to dosiahnu, bude to pre USA vážne.
Ako veľmi ovplyvní globálny vývoj výsledky, ale aj priebeh a predvolebnú kampaň prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických? Vyhrá „normálny“ kandidát alebo napríklad Donald Trump či Bernie Sanders?
„Normálni“ kandidáti v prezidentských voľbách USA sa nedokážu vymaniť z pút existujúcich politických pomerov a ani vybočiť z terajšej hegemonistickej línie USA. Podľa toho, čo hovorí Donald Trump, ako prezident by dokázal nadviazať lepšie vzťahy s Ruskom, čiže aj s Čínou, a to by bola nová kapitola medzinárodných vzťahov. Ale rozhodnú až prezidentské voľby, nie kampaň.
Aká je vaša prognóza budúceho vývoja Európy v roku 2016? Poradíme si s migračnej krízou alebo sa nakoniec staneme obeťou džihádu a európska civilizácia nastúpi na cestu k postupnému zániku a spáchame samovraždu, ako varujú niektorí analytici?
Európa sa v súčasnom stave nedokáže vymaniť z vazalstva USA. Ak sa nepodarí Rusku a Asadovi, pridajme aj Francúzsko, rýchlo poraziť Islamský štát, utečenecká kríza bude pokračovať. Verím však, že skôr alebo neskôr Európa zhodnotí svoje sily a vykročí na cestu k svojej záchrane.
Pripomeňme si španielske dejiny. V siedmom storočí počas niekoľkých desaťročí obsadil islam takmer celý Pyrenejský polostrov. Kresťania boli len v severnej časti, ovládali asi len 10 % územia polostrova. Ale potom 700 rokov bojovali, až oslobodili celý polostrov od mohamedánov. V krajnom prípade to zopakuje celá Európa.
Keď pozorujete českú a slovenskú politickú scénu, kto sa stal z vášho pohľadu najvýraznejšou figúrou politiky v Česku a u vás? Čo všetko o našich politikoch a štátnych predstaviteľoch ukázala migračná kríza, ktorá mnohokrát vyostrila rétoriku? A ak by ste mali zhodnotiť prezidentov Kisku a Zemana, ako by obstáli?
Slovenská politická scéna nemá výraznú postavu. V Česku je výraznou postavou prezident Zeman. Migračná kríza odhalila odvahu niektorých politikov ísť ďalej pri odhaľovaní príčin krízy aj pri hľadaní východísk.
Ani v Česku, ani na Slovensku sa však nenašiel politik, ktorý by sa pokúsil organizovať konštruktívne východisko z krízy. Predovšetkým pri pomenovaní, že len Rusko a Asad v úzkom zmysle majú šancu poraziť Islamský štát, a tým zastaviť migračnú krízu a vytvoriť predpoklady, aby európske štáty mohli poslať Sýrčanov aj tých, ktorí sa za Sýrčanov vydávajú, z Európy do Sýrie.
Z času na čas padne termín „vojna“. Či už svetová, alebo lokálna. Počuli sme, že Rusko môže napadnúť Pobaltie. Amerika Rusko. Čína Ameriku. Amerika Čínu. Irán Izrael. Izrael Irán… Priblíži sa na základe udalosti roku 2016 niečo z toho?
Prezident Putin uviedol na zasadnutí Valdajského klubu v októbri minulého roka, že sa zvyšuje pravdepodobnosť stretu veľkých mocností. To sú len USA, Rusko a Čína. Všetky majú atómové zbrane. Čiže pravdepodobnosť vojny sa zvyšuje. Ale začať by ju mohli len Spojené štáty, pretože USA sú stále najsilnejšou vojenskou mocnosťou.
Rusko vždy začínalo veľkú vojnu až ako druhé a Čína za 5 000 rokov svojich dejín žiadnu agresívnu vojnu nezačínala. Radšej stavala grandiózny múr na svojich hraniciach, ktorý je obranným vojenským zariadením.
