Merkelová nebude mať do nedele pokojný spánok. Na nočné mory má pádny dôvod

    0
    Angela Merkelová (Autor: SITA)

    Keby 4. septembra vo voľbách dalo viac voličov prednosť AfD než CDU, znamenalo by to s najväčšou pravdepodobnosťou koniec Angely Merkelovej v politike. Za poslankyňu do Bundestagu bola totiž 62-ročná rodáčka z Hamburgu zvolená v roku 1990 práve za spolkovú krajinu Meklenbursko-Predpomoransko. Keby neuspela na svojom „domácom ihrisku“, jej vyhliadky na ďalšie funkčné obdobie na čele vlády by utŕžili povážlivé trhliny.

    Merkelovú opakovane označovali magazíny Forbes a Times za najvplyvnejšiu političku na svete a zlé jazyky tvrdia, že kancelárka okrem Nemecka riadi aj celú Európsku úniu. Ani to jej však za pár dní nemusí v Meklenbursku-Predpomoransku pomôcť. Pred utečeneckou krízou by nikto nepredpokladal, že by práve v tejto spolkovej krajine mohla jej Kresťanskodemokratickej únii vážne konkurovať Alternatíva pre Nemecko. Kancelárkina prisťahovalecká politika však absolútne zmenila rovnováhu politických síl.

    AfD len o percento

    Dva od seba nezávislé augustové prieskumy nemeckých televízií ARD a ZDF zhodne ukazujú, že CDU by volilo 22 % voličov, zatiaľ čo AfD len o percento menej voličov. Po vyhlásení volebných výsledkov sa tak môže ľahko stať, že kancelárkina CDU skončí až na treťom mieste. Už pred piatimi rokmi však volebné výsledky naznačili klesajúcu obľubu kresťanských demokratov, ktorí získali o niečo viac ako 23 %, a tak zaostali za víťaznými socialistami z SPD o priepastných trinásť percent.

    Aj tento rok majú najväčšiu šancu na víťazstvo socialisti, ktorí v Meklenbursku-Predpomoransku vládnu od roku 1998, keď na pomyselnom tróne vystriedali práve CDU. Aj SPD sa však vraj oproti minulým voľbám značne oslabí a podľa najnovších prieskumov by mohla získať až o desať percent menej hlasov. AfD vznikla pred tromi rokmi a v zatiaľ posledných voľbách sa teda nezúčastnila. Aj napriek tomu je pravdepodobné, že skončí v najhoršom prípade na treťom mieste a predstihne nielen Zelených, ale aj Die Linke.

    Zelená Zeleným?

    Kancelárka mala oznámiť svoju kandidatúru už začiatkom tohto roka, ale nakoniec to pre spory so sesterskou CSU z Bavorska v súvislosti s prijímaním utečencov neurobila. Dokonca padol už aj jesenný termín a situácia sa vyjasní až na začiatku roka 2017. To svedčí o jej značnej neistote a nedostatku politickej podpory vo vnútri vlastnej strany. Navyše sa špekuluje, že by odbojnú CSU mohli vo vládnej koalícii s SPD vystriedať Zelení. V Meklenbursku-Predpomoransku síce nie sú veľmi silní, ale v ostatných spolkových krajinách sa im darí.

    Mnoho optimizmu nedodávajú oslabenej Merkelovej ani celoštátne prieskumy verejnej mienky. Podľa jedného z nich, ktorý zverejnil Bild am Sonntag, si polovica Nemcov jej pokračovanie vo funkcii nepraje. Opačný názor má len 42 % oslovených respondentov, čo sú pre Merkelovú vôbec najnižšie čísla od roku 2005, keď sa ako vôbec prvá žena v histórii krajiny postavila na čelo vlády. Tešiť kancelárku však môže aspoň skutočnosť, že jej pokračovanie vo štvrtom funkčnom období si praje 70 % voličov CDU. Budúca nedeľa ukáže, či majú rovnaký názor aj voliči v Meklenbursku-Predpomoransku.

    autor: Josef Provazník

    - Reklama -