„Namiesto posilnenia vonkajších hraníc EÚ a nastolenia funkčného systému preverovania azylantov sa Merkelová schádza so zakladateľom Facebooku Zuckerbergom a žiada ho, aby jej pomohol obmedziť slobodu slova Európanov. Vlani v septembri sa ho dokonca pýtala, čo by sa dalo robiť proti kritikom jej migračnej politiky. Doslova sa ho pýtala, či na tom pracuje. Odpoveď Zuckerberga bola kladná,“ čuduje sa Murray s tým, že ich spoločné stretnutia rozhodne neboli bezúčelné.
„V januári sme sa dozvedeli, že Facebook podporil miliónmi eur neziskové organizácie v boji proti údajnému rasizmu a xenofóbii. Zuckerberg zároveň prisľúbil odstraňovať prejavy rasizmu a xenofóbie z Facebooku,“ píše Murray a dodáva, že Facebook pritom nedokáže dôveryhodne definovať, čo vlastne znamenajú rasistické a xenofóbne komentáre v praxi. „Každá spoločnosť sa stavia k ochrane hraníc a ďalším problémom inak. Neexistuje žiadny univerzálny zákon platný pre všetkých.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
„Na to, aby sme mohli presadzovať zákaz istých symbolov, ideológií či komentárov, by sme museli dôkladne poznať históriu a fungovanie spoločností v jednotlivých európskych štátoch. Napríklad zákaz uctievania Stalina, Castra alebo Che Guevaru sa môže zdať rozumný v krajinách, ktoré v období komunizmu značne trpeli. Naopak v iných krajinách, napríklad v Spojených štátoch, kde veľa ľudí považuje Castra za ikonu slobody a nosí tričká s Che Guevarom, by bol vnímaný ako obmedzovanie slobodných názorov.“
Z tohto pohľadu je teda podľa Murraya nezmyselné, aby sa Facebook snažil presadzovať jednostranný názor na to, čo je podnecovanie k nenávisti. „Od samého začiatku je táto snaha politicky predpojatá. Pred niekoľkými dňami navyše EÚ zverejnila v spolupráci s Facebookom, Twitterom či databázou YouTube nový kódex správania, ktorý má pomôcť v boji proti šíreniu nenávisti. Nikým nevolenej vláde EÚ ide o kriminalizáciu jej kritikov. Správa sa preto fakticky rovnako ako ktorákoľvek iná autokratická vláda v krajinách tretieho sveta.“
Ako Murray upozorňuje, medzi prvé obete nového kódexu EÚ možno zaradiť švédsku publicistku Ingrid Carlqvistovú, ktorej facebookový profil bol na niekoľko hodín odstavený. A to len v súvislosti s jej reportážou, ktorá upozorňovala na problémy s integráciou moslimov vo švédskej spoločnosti. „Pritom je zrejmé, že Švédsko so svojím osobitým sociálnym modelom nemôže prijímať také obrovské počty ľudí bez značného dosahu na jeho financie. Švédsko je bez preháňania pod značným a neustále rastúcim tlakom,“ usudzuje Murray.
„Ľudia si to začínajú uvedomovať, ale Európska únia ani švédska vláda nechcú načúvať svojim kritikom. Chcú radšej riešenie problému odďaľovať, ako to len pôjde. Namiesto prijatia riešenia sa rozhodli proti kritickým názorom bojovať silou. V takejto situácii majú slobodomyseľní ľudia nielen právo, ale priamo povinnosť na tieto skutočnosti otvorene poukazovať. Iba krajiny s autokratickým zriadením sa snažia umlčovať to, čo nechcú vládnuce elity počuť. Ľudia musia už dnes odhodlane bojovať za právo slobody prejavu. Celá naša budúcnosť od toho závisí,“ myslí si Murray.
Murray je známy svojimi nekompromisnými výrokmi na adresu Európskej únie, kancelárky Merkelovej, multikulturalizmu a politickej korektnosti. Aktuálne sa na svojom Twitteri vyjadril aj k masakru v americkom gay klube, pri ktorom zahynulo viac ako päťdesiat jeho návštevníkov a rovnaký počet osôb bol zranený. „Vodcovia moslimského sveta nemlčia preto, že by azda nesúhlasili s naším vyvražďovaním. Im len prekáža to načasovanie,“ napísal Murray vo svojom tweete, ktorý zdieľalo vyše 1 000 ľudí a ďalších takmer 2 000 ľudí ho označilo prostredníctvom „páči sa mi to“.
