Hlavnými predstaviteľmi takzvanej neliberálnej demokracie boli v 90. rokoch podľa Mikloša napríklad Vladimír Mečiar či Alexandr Lukašenko, bieloruský prezident. „Potom však nastúpil v Maďarsku Viktor Orbán a to, čo sa najskôr zdalo krátkodobým, neakceptovateľným a neopakovateľným excesom a extrémom, sa po siedmich rokoch jeho vlády a po ostatných voľbách v Poľsku stáva vo vyšehradskom priestore namiesto excesu a extrému pomaly normou,“ upozorňuje Mikloš.
Ako varenie žiab
Liberálna demokracia je slobodná trhová ekonomika, ktorá má také hodnotové či inšitucionálne rámce, že vďaka nim vďačia vyspelé krajiny za svoju prosperitu. „Bez slobodnej a férovej súťaže sa demokracia mení na autokraciu a slobodná trhová ekonomika na skorumpovaný štátny kapitalizmus. Výstižným príkladom je dnešné Rusko,“ porovnáva Mikloš vo svojom komentári na webovom portáli Hospodárskych novín. No zároveň upozorňuje, že v súvislosti s uvedeným fenoménom sa najviac hovorí o Maďarsku. Nezaostáva však ani Poľsko.
Práve k nášmu severnému susedovi nás exminister financií prirovnáva. Vraj môže byť vývoj na Slovensku ešte nebezpečnejší, „lebo sa deje menej okázalo, skrytejšie, ale o to systematickejšie“. Pripomína tiež, že náš premiér Robert Fico už teraz ovláda aj to, čo by malo byť nezávislé, napríklad Najvyšší kontrolný úrad či generálnu prokuratúru. „Omnoho kratší je zoznam toho, čo neovláda – v zásade len prezident a ombudsmanka,“ porovnáva.
Situáciu s vládami vo V4 prirovnáva k vareniu žiab. Tá maďarská je podľa neho už upečená, Orbán ju vraj upiekol na ražni. Poliaci vraj pod kotlíkom prikladajú tak intenzívne, že stále existuje šanca, že tá žaba vyskočí. A čo Slovensko? „Z tohto uhla pohľadu sme na tom síce lepšie ako Maďari, ale určite nie lepšie ako Poliaci. Na pomalé prikurovanie si totiž naša žaba už zrejme zvykla,“ okomentoval Mikloš.
