Medzinárodný analytik českého pôvodu, poradca amerických prezidentov odkrýva washingtonskú stopu odporu proti Zemanovi. Na prvom mieste menuje Madeleine Albrightovú

    0
    Miloš Zeman (Autor: Hans Štembera)

    Akademik Jiří Valenta pôsobiaci dlhé desaťročia v Spojených štátoch sa na internetových stránkach konzervatívneho think tanku Gatestone Institute venuje téme prezidentských volieb v Česku. Ohradil sa najmä proti tomu, v akých kontúrach je v hlavných spravodajských médiách vykresľovaný súčasný prezident Českej republiky Miloš Zeman.

    Valenta predkladá názor, ktorý by z českej mediálnej perspektívy mohol znieť až provokatívne či kontroverzne. Miloš Zeman totiž podľa neho rozhodne nie je proruský. Agentúra Bloomberg napríklad Miloša Zemana nazvala nadšeným Putinovým fanúšikom.

    Podľa Valentu má Zeman v USA stále svojich oponentov v podaní amerických politikov sústredených okolo Madeleine Albrightovej a tiež administratívy bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu. Títo ľudia podľa Valentu „túžia po Zemanovej porážke“ rovnako, ako vraj „túžili po páde“ Donalda Trumpa. Práve Trumpa podľa Valentu Zeman v niektorých veciach pripomína.

    Donald J. Trump

    Donald J. Trump Zdroj: TASR

    Protivníci Zemana ho podľa Valentu v českých a amerických médiách vykresľujú ako „proruského“. Ale to, čo je podľa Valentu dôležité, je, ako sa český prezident nekompromisne stavia k migračným kvótam odsúhlaseným v Európskej únii, ktoré odmieta aj za cenu súdneho sporu s Bruselom a hrozby vysokých pokút.

    Valenta sa v texte stavia proti tvrdeniu, že by bol Zeman proruský politik. Zmieňuje sa o jeho úlohe počas Pražskej jari na konci šesťdesiatych rokov a aj o tom, že Zemana v tom čase vyhodili z komunistickej strany pre jeho nesúhlas s augustovou okupáciou. Spolu so Zemanom vraj totiž v roku 1968 obhajoval reformy Pražskej jari, a to pred „nepriateľsky naladeným akademickým obecenstvom v Leningrade a v Moskve“. Vraj sa tak stalo len „týždne pred sovietskou inváziou“.

    Za svoj odpor voči Sovietom podľa Valentu Zemana zo strany vyhodili. V dvoch dekádach, ktoré nasledovali, Zemana potom trikrát vyhodili z práce. Zatiaľ čo Drahoš, ako poznamenáva Valenta, „cestoval do zahraničia a západných krajín za starostlivého dohľadu štátnej tajnej polície“ (porovnanie životopisov oboch politikov ponúkol napríklad server iRozhlas.cz – pozn. red).

    Jiří Drahoš s manželkou Evou

    Jiří Drahoš s manželkou Evou Zdroj: TASR

    „Z tohto dôvodu je komické a znepokojujúce, keď vidíme, že mainstreamové médiá súboj Zemana s Drahošom vykresľujú ako voľbu medzi tým, či sa Praha prikloní na Západ, alebo na Východ,“ píše Valenta. „Zatiaľ čo Havel vo svojom úrade podcenil koncept národného záujmu, Zeman ako ekonóm uprednostňuje dobré vzťahy s Ruskom, pretože ich geoekonomika ČR potrebuje,“ pokračuje. Česká republika podľa Valentu závisí od dodávok energií z Ruska, čo podľa akademika vedie Zemana k tomu, aby vo veci ukrajinsko-ruského konfliktu zachovával neutrálne stanovisko. „Zároveň však Zeman berie vážne záväzok, ktorý má Česká republika splniť voči NATO,“ dodáva Valenta.

    Zeman podľa Valentu vehementne vyjadruje podporu štátu Izrael. Valenta sa napríklad zmieňuje o prezidentovej kritike bývalého dlhoročného vodcu Palestínčanov Jásira Arafata alebo Zemanovej podpore rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa presunúť veľvyslanectvo Spojených štátov z Tel Avivu do Jeruzalema. „Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil Zemana za najlepšieho priateľa, ktorého má Izrael v súčasnej Európe,“ uvádza. Zemanovo znovuzvolenie je podľa neho aj v národnom záujme Spojených štátov amerických.

    Výsledok českých prezidentských volieb sa v Európe podľa Valentu prejaví. Význam prezidentských volieb v Česku je, ako podotýka, vo Washingtone podceňovaný vzhľadom na malú rozlohu a politický význam Českej republiky. To je však podľa akademika zlé a predstavuje to vraj „tragickú chybu“.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

    Dr. Jiří Valenta

    Jiří Valenta sa narodil v roku 1945 v Československu okupovanom nacistami. V roku 1968 opustil Československo v reakcii na augustovú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Do USA sa dostal v roku 1971 vo veku 25 rokov. Na pražskej VŠE bol koncom šesťdesiatych rokov spolužiakom súčasného českého prezidenta Miloša Zemana.

    Jiří Valenta v súčasnosti pracuje ako prezident Inštitútu postkomunistických štúdií a terorizmu v Miami na Floride. Je medzinárodne uznávaným expertom v oblasti medzinárodných vzťahov, pričom svoj hlavný záujem obracia na ruskú vojenskú stratégiu a spory medzi veľmocami. Zameriava sa aj na problematiku postkomunizmu. V minulosti pôsobil ako konzultant v Bushovej a Reaganovej administratíve. Okrem toho radil aj Václavovi Havlovi.

    autor: Jonáš Kříž

    - Reklama -