Impulzom má byť, že deň pred vystúpením Ruska medzinárodný súd označil minuloročnú ruskú anexiu Krymu za medzinárodný ozbrojený konflikt, s čím však krajina nesúhlasí. „Odchod Ruska z jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu môže začať koniec medzinárodného práva v súčasnej podobe. Tento stav je neprijateľný a platnosť medzinárodného práva by sa mala obnoviť pre všetky krajiny vrátane USA a Ruska,“ píše vo svojom komentári bloger Juraj Poláček. Myslí si, že formálne vystúpenie Ruska zo záväzkov Rímskeho štatútu sa však dalo očakávať.
Rusko sa podľa neho snaží týmto krokom priblížiť k multipolárnemu rozdeleniu sveta. Národnú legislatívu nadradenú medzinárodnému trestnému právu totiž má dlhodobo aj USA. Pre Spojené štáty to v praxi znamenalo, že doposiaľ mali: „Výsadné právo hovoriť a konať podľa vlastnej vôle bez ohľadu na právo jednotlivých krajín, a dokonca aj medzinárodné právo,“ uvádza Poláček. Takýto stav je, pochopiteľne, pre Rusko nevyhovujúci a je teda logické, že rovnako suverénne postavenie chce Putin aj pre seba. Rusko sa teda čím ďalej viac vzďaľuje od medzinárodných inštitúcií a približuje sa svojím postavením k USA.
„Už tu nebude rovnováha rovnocenných krajín s USA ako nadstraníckym subjektom, ale vzniknutý systém bude pripomínať tzv Koncert veľmocí, aký vznikol 1815 po Viedenskom kongrese,“ myslí si Poláček. Ak k tomu nakoniec dôjde, nebude to podľa neho vôbec ideálny stav. Menšie krajiny ignoranciou medzinárodného práva totiž stratia „oporu toho jediného, čo držalo silnejšie krajiny na dištanc“.
Autor: Dominik F.
