Médiá najprv Maticu obvinili, potom zhodne mlčali. Jej správca sa vracia ku kauze Hložníkových ´plesnivých´ obrazov

    0
    Na snímke zakladateľ modernej slovenskej grafiky, maliar európskeho rozmeru, ilustrátor, pedagóg a národný umelec Vincent Hložník, ktorý by sa 22. októbra 2019 dožil 100 rokov. (Autor: TASR)

    Tento týždeň chcete verejnosti pri príležitosti stého výročia narodenia významného slovenského maliara a umelca Vincenta Hložníka ukázať verejnosti jeho diela – presne sto obrazov. O týchto dielach, ktoré má Matica slovenská v zbierke národného pokladu SR, sa v minulosti špekulovalo, že sú poškodené vplyvom zlého uskladnenia a neodbornej manipulácie. Ako to teda je?

    Matica slovenská sa pred dvoma rokmi stala terčom nevyberaných útokov za údajnú nekompetentnosť pri skladovaní výtvarných diel darovaných na zbierku na národný poklad ešte začiatkom deväťdesiatych rokov.

    Novinári sa doslova „odbavovali” nad tým, ako najmä diela majstra Vincenta Hložníka rozožiera pleseň. Z takýchto útokov sme boli prekvapení. Osobne som dohliadal na uskladnenie obrazov, vetranie v miestnosti a podobne. 

    Obrazy neboli viditeľne napadnuté – okrem miernych poškodení na niektorých rámoch. Okamžite sme kontaktovali Slovenskú národnú galériu a požiadali o skríning (posúdenie) obrazov diplomovú reštaurátorku, ktorá uviedla: „Je možné konštatovať, že zbierka diel, ktorá je súčasťou národného pokladu SR, v súčasnosti deponovaná v Matičnom dome v Martine, je v dobrom stave. (…)  Na záver môžem konštatovať, že zbierka 154 diel je v celkom dobrej kondícii, najmä vďaka konštantným klimatickým podmienkam, v ktorých bola uskladnená.“  

    Počas tzv. dôkladného skríningu reštaurátorka objavila menšie poškodenia farebnej vrstvy, mierne povrchové znečistenia depozitom, nepatrné škrabance, odtlačený ochranný baliaci papier, ale i nízky výskyt mikroorganizmov.

    Nič však natoľko závažné, s čím by nemali skúsenosti aj iné galérie, čo by sa nedalo očistiť a čo by poškodzovalo vzácne diela majstra Hložníka. Zo skúmaných diel bolo najčastejšie práve poškodenie farebnej vrstvy.

    Len jediný obraz bol navrhnutý na komplexné reštaurovanie, a to starý obraz od J. Haiera Matka s dieťaťom, ktorý však bol už darovaný s poškodeniami. Čiže nebol to obraz Vincenta Hložníka. 

    O zbierku sa po medializácii začala zaujímať aj dcéra majstra Hložníka akademická maliarka Zuzana Hložníková. Deviateho októbra si zbierku v Matici prezrela.

    Publikujeme jej reakciu: „Keď som 9. 10. 2017 navštívila sídlo Matice slovenskej v Martine so zámerom vidieť veľkorysý dar môjho otca Vincenta Hložníka, ktorý pred viac ako dvadsiatimi rokmi daroval Matici slovenskej, a predovšetkým slovenskému národu, bola som veľmi prekvapená.

    Po rozsiahlom mediálnom útoku na Maticu, ktorý bol uprostred leta a ktorý deklaroval, že sto obrazov Vincenta Hložníka ničí nebezpečná pleseň, som bola zmierená s takmer všetkými možnými katastrofickými scenármi. Opak bol však pravdou. Všetkých sto obrazov je vo výbornom stave.

    Úložný priestor, ktorý nám ochotne ukázali pracovníci Matice, by sme mohli označiť za vyhovujúci, a dokonca za porovnateľný s depozitmi, ktorými disponujú niektoré slovenské galérie. Navyše som mala možnosť preštudovať si odborný posudok o stave jednotlivých obrazov.

    Na záver sme spolu s vedením Matice slovenskej konštatovali, že celá ‚kauza‘, týkajúca sa obrazov Vincenta Hložníka, vyniesla na povrch iba jednu myšlienku, ktorá by bola pravdivá – a tou je potreba pracovať s týmto veľkolepým darom, to znamená vyňať ho zo správy Nadácie Matice slovenskej, vybrať ho z depozitu, vystavovať ho a opakovane predstavovať verejnosti. Iba tak nadobudne dar svoju podstatu.“ 

    Keď sme médiám poslali stanovisko a informáciu o dobrom stave umeleckej zbierky, zhodne mlčali. Žiaľ, aj toto je jasný príklad „objektivity“ slovenských médií. 

    O Hložníkových dielach napísala hodnotiacu správu aj riaditeľka Turčianskej galérie, ktorá uviedla, že diela sú poškodené. „Poškodené rámy, zvlnené papiere pri grafikách a takisto podozrenie na pleseň,” opísala vtedy stav Alexandra Rybárová. Ako si to vysvetľujete?

    Zo strany Turčianskej galérie to bol úder pod pás. Ich zamestnankyňa, ktorá obrazy hodnotila, napísala svoju správu ešte na písacom stoji, akoby nepoužívala ani počítač.

    Turčianskej galérii sme chceli poskytnúť niekoľko obrazov do stálej galérie, aby boli vystavené verejnosti. Ostatné mali byť uložené v ich skladových priestoroch, ktoré sú isto vhodnejšie ako naše. Mali sme za úschovu aj platiť.

    Je zrejmé, odkiaľ informácia unikla.

    Turčianska galéria vám Hložníkove diela vtedy odmietla uskladniť, kde ich mimo výstav držíte a v akých podmienkach?

    Sú uschované v správne vetraných priestoroch v jednej matičnej budove v Martine. Nie sú v pivniciach, ale v miestnosti.

    Hložníkov vnuk v tom čase hovoril, že diela jeho deda boli plesnivé, keď boli ešte v umelcovej pivnici. Vy ste ich nejako reštaurovali?

    Niektoré diela boli čistené takzvanou fumigáciou. Pleseň na nich nebola. Takéto čistenie vykonávajú pravidelne aj slovenské galérie, ktoré majú obrazy uložené vo vyhovujúcich depozitoch. Je to normálny postup. 

    Nakoniec experti na reštaurovanie výtvarných diel potvrdili, že diela sú v poriadku. Zmenili ste potom ich uskladnenie?

    Nie. Stále boli v uvedených priestoroch odložené, pokiaľ sme ich neposkytli RTVS na ročnú výpožičku, aby ich verejnosť videla. Okrem toho sme ich už vystavovali v Terchovej i Prahe. Nie všetky, len časť.

    Bývalý riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Dušan Katuščák, kde boli diela kedysi uskladnené, povedal, že ste si ich vydanie z knižnice vynútili. Prečo?

    V Archíve MS sa nachádza protokol z roku 2005, podľa ktorého 152 kusov obrazov prechádza zo Slovenskej národnej knižnice (SNK) do správy Nadácie MS. Presun obrazov sa zrealizoval priamo na návrh Nadácie Matice slovenskej.

    Podpísaný je bývalý riaditeľ SNK Dušan Katuščák a bývalý správca Nadácie MS Porubský. Po odčlenení SNK od Matice slovenskej po roku 2000 sa najskôr ocitli v majetku knižnice.

    Preto ich bezproblémovo v roku 2005 previedla späť na nadáciu. Neviem o tom, že by sme si ich vynucovali. V tom čase som ešte nebol správcom MS. 

    Akú hodnotu má Hložníkova zbierka v Národnom poklade SR?

    Cena jedného obrazu sa pohybuje od niekoľko sto eur do tisíc eur za kus. Je to rôzne.  

    Koľko umelcových diel máte v zbierke? V akom stave sú tie ostatné? Jeho vnučka sa vraj vyjadrila, že sú lepšie uskladnené ako v iných galériách, je to pravda?

    Máme 100 obrazov Vincenta Hložníka a ďalších 52 umeleckých diel iných autorov. Stav obrazov iných autorov je zodpovedajúci. Nie sú zničené ani poškodené.

    Nezrovnalosti okolo pokladu siahajú do čias predsedu Jozefa Markuša, v akom stave je poklad dnes?

    Je to otázka vzťahu Matice slovenskej a Nadácie Matice slovenskej. Aktuálne sa snažíme tento vzťah usporiadať. Obrazy sú v majetku Nadácie MS, uskladnené boli však v našej nehnuteľnosti.

    Predstavitelia Nadácie MS nám ponúkli vstup do ich orgánov, aby sme mohli spolurozhodovať o tomto subjekte. Predsedníctvo MS sa touto ponukou zaoberá. 

     

    - Reklama -