Podľa Kechlibara treba v prvom rade vedieť, že arabské spoločnosti sú „mladé“, teda že „v ich demografických stromoch sú mladé vekové kategórie mohutnejšie ako v Európe“. „To znamená, že ak hovoríme o prianí mladých ľudí emigrovať ako práve v predtým uvedenom článku, ide o oveľa väčší podiel populácie, ako keby išlo dajme tomu o Českú republiku,“ uviedol.
Mladí Arabi, ktorí dnes snívajú o sťahovaní sa do Európy, vraj majú spravidla troch až štyroch ďalších súrodencov. A do budúcna to pre Európu nemá byť lepšie, pretože v arabskom svete majú ženy stále dve až tri deti, zatiaľ čo Európanky v priemere klesli pod dve.
Za týmito číslami cíti Kechlibar ešte jedno varovanie. „Všeobecne treba na vedenie vojny dostatočné množstvo mladých mužov, ktorí sú jej ,palivom‘, a v krajinách arabského sveta je v súčasnosti mladých mužov relatívny prebytok. To môže vysvetľovať dnešné pomery na Blízkom východe oveľa lepšie ako vonkajšie zásahy mocností,“ upozornil.
Ešte v 19. storočí, respektíve na prelome 19. a 20. storočia, to bývalo tak, že v Európe žilo podstatne viac ľudí ako v arabskom svete. Aj preto sa tak darilo kolonizátorom. Dnes je to inak. V Pakistane, Iráne, Iraku, Egypte a v ďalších krajinách žije neporovnateľne viac ľudí ako pred sto rokmi.
A tu sa Kechlibar dostal k jadru veci a rozhodol sa jasne povedať, prečo téme migrácie venuje toľko pozornosti.
„Obzvlášť ma v tejto súvislosti dráždi prístup niektorých organizácií zaoberajúcich sa migráciou a migrantmi, ktorý by som zhrnul slovami ,len pár Sýrčanov a Iračanov tam strčíme a hneď zase pôjdeme‘. Takí jedinci sa bežne oháňajú výrokmi typu ,tritisíc ľudí sa tu stratí ako nič‘. Áno, keby to bol konečný počet, tak áno. Ale vzhľadom na tie predtým uvedené demografické a sociálne pomery rozvojového sveta je prijatie povedzme len tritisíc ľudí zhruba rovnako bezpečné, ako guľovať sa na lavínovom svahu po tom, ako nasnežilo. Nemusíte tú lavínu odtrhnúť, ale môžete,“ napísal.
„Ak polovica mladých v arabskom svete či v Pakistane túži po vysťahovaní sa inam, už sa nebavíme o tisícoch, ale o desiatkach miliónov, ak nie o stovkách (ak vezmem do úvahy Afriku). Aj keby ich ten zámer realizovalo len pár percent, boli by to zástupy,“ varoval Kechlibar.
Celý text nájdete na webe Kechlibar.net.
