Na poslednej júnovej parlamentnej schôdzi pred letnými prázdninami predstavili poslanci Smeru Ľubomír Petrák a Igor Choma spolu s Editou Pfundtner z Mosta-Híd novelizáciu zákona o miestnych daniach. Tento poslanecký návrh prešiel v parlamente do druhého čítania a ide do výborov s tým, že by účinnosť zákona mala byť od novembra 2017.
Pri dani zo stavieb chcú predkladatelia upraviť základ dane a v tejto súvislosti navrhujú upraviť aj výpočet dane zo stavieb.
Zmena prichádza aj v prípade dane z podlažia. Znamenalo by to, že každý, kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia, pričom sa doteraz väčšina domov zdaňovala najmä podľa zastavanej plochy.
Súhlasné stanovisko k tomuto návrhu dalo aj Ministerstvo financií SR, ktoré hovorí, že z návrhu vyplýva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vzniesla sa tu mediálna hystéria, tvrdí poslanec Smeru
Poslanec Smeru a starosta Hurbanovej Vsi Ľubomír Petrák tvrdí, že zmenu predkladajú preto, lebo si myslia, že predkladaný návrh výpočtu dane z nehnuteľnosti je spravodlivejší, keďže zavádza výpočty pre všetky daňové nehnuteľnosti podľa podlahovej a úžitkovej plochy.
„Tak ako sa dnes platí za byty, navrhujeme, aby sa platilo za viacpodlažné podnikateľské subjekty, ale aj za viacpodlažné rodinné domy. Vzniesla sa však extrémna vlna mediálnej hystérie, ktorá hovorí o tom, že strojnásobujeme dane za nehnuteľnosti, čo vôbec nie je pravda,“ hovorí Petrák s tým, že novela zákona uvádza dve možnosti výpočtu.
Prvý je taký, že máte projektovú dokumentáciu alebo si urobíte pôdorys pre každé podlažie a platíte iba za úžitkovú plochu. Druhá možnosť je taká, že sa využije pomocný vzorec pre prepočet, ktorý hovorí o tom, že podlahová plocha sa vynásobí koeficientom 0,85. To znamená, že z každej podlahovej plochy sa odpočíta 15 percent napríklad na priečky.
„Ak by som to porovnával, tak v prípade prízemných domov sa pri tejto novele znižuje minimálne o 15 percent daň z nehnuteľnosti. V prípade domov, ktoré sú poschodové, pričom väčšina domov má obytné podkrovie, tak sa do úžitkovej plochy berie taká plocha, ktorá má výšku minimálne meter tridsať. Nikdy sa nezapočítava celá plocha. Znovu platí, že znižujeme vymeranú daň za každé podlažie o 15 percent. Pri týchto domoch príde ku miernemu zníženiu dane, radovo v centoch alebo eurách. V prípade ‚kockových' domov je pravdou, že môže dôjsť k určitému zvýšeniu dane z nehnuteľnosti. Odhadujeme, že to môže byť o 20 až 40 percent,“ hovorí predkladateľ zákona Petrák, pričom tvrdí, že takýchto „kockových“ domov je na Slovensku najmenej.
Novelizácia je podľa Petráka spravodlivejšia a ak by sa malo nadmerne zvýšiť daňové zaťaženie pre starých ľudí a ľudí v hmotnej núdzi, ktorí žijú v starých socialistických „kockových“ domoch, tak zákon podľa neho túto situáciu predpokladá a správca dane má právo dať takýmto obyvateľom až 100-percentnú úľavu, pričom je to na individuálnom posúdení miest a obcí.
Chceli to mestá a obce
Poslankyňa Mosta-Híd Edita Pfundtner tvrdí, že touto novelizáciou iba reagujú na dlhodobú požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), pričom päť mesiacov trval vyjednávací proces aj s ministerstvom financií.
„Mestá a obce dlhodobo upozorňovali na to, že súčasná metodika výpočtu za dane z nehnuteľností nie je spravodlivá, pretože majitelia viacpodlažných domov platia daň zo zastavanej plochy. Chcem zdôrazniť, že my sme sa naozaj snažili o spravodlivosť. V súčasnosti je o tom veľká hystéria, že budeme platiť až trojnásobok, ale nie je to pravda, pretože sa ráta, že pri niektorých rodinných domoch sa sadzby znížia,“ hovorí poslankyňa s tým, že výška dane je plne v kompetencii miest a obcí.
Pfundtner si myslí, že cez leto bude dostatočný priestor na pripomienky, a hoci návrh nepodlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tvrdí, že sa snažili komunikovať s veľkými mestami. Osobne očakáva pripomienky aj od predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska, pričom sú ochotní pristúpiť k rôznym úpravám.
„Narazilo to na veľkú nevôľu zo strany vlastníkov starších rodinných domov. Úprimne tomu rozumieme, ale tá metodika je veľmi dôležitá a v médiách bola skresaná. Odrátavajú sa napríklad lodžie, balkóny, terasy či chodby. Základom dane by mala byť iba úžitková plocha, a nie zastavaná plocha. Myslíme si, že to je spravodlivejšie voči obyvateľom bytov, bungalovov či menších rodinných domov. Musíme priznať, že to bude mať negatívny dosah na podnikateľov a vlastníkov veľkých administratívnych budov,“ dodáva poslankyňa Mosta-Híd, pričom chcú pracovať na pozmeňujúcom zákone, aby sa to príliš negatívne nedotklo obyčajných ľudí, a možno sa na začiatku zamerajú skôr na nebytové priestory.
Je to snaha samospráv o zvyšovanie príjmov, tvrdí liberálka
Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Jana Kiššová si myslí, že je to nenáležitá daň pre občanov v kontexte celkového daňového zaťaženia, ktoré je na Slovensku, pričom sme krajina s mimoriadne vysokým daňovým a odvodovým zaťažením.
„Je nesprávne takýmto spôsobom zvyšovať dane. Navyše si myslím, že spôsob, akým sa to robí, je nenáležitý. Takto rozsiahly poslanecký návrh je bez riadneho pripomienkového konania a bez toho, aby sa k tomu vyjadrili napríklad zástupcovia zamestnávateľov či široká odborná verejnosť. Vnímam to ako snahu samospráv o zvýšenie svojich príjmov. Oni si nechcú zvyšovať sadzbu daní z nehnuteľnosti, pretože je to pre nich nepohodlné a boja sa, že by ich voliči opäť nezvolili. Chcú to preto robiť inými rukami a prichádza to do parlamentu cez primátora Chomu a starostu Petráka,“ tvrdí Kiššová, ktorej chýba v prípade celej novelizácie zákona široká odborná diskusia a analýza vplyvov, kde by sa povedalo, aké to bude mať celé následky, pričom jej to pripomína proces s cenami energií, keď nikto nevedel povedať, aký to bude mať dosah na občanov.
Pre poslankyňu za SaS je tento poslanecký návrh neprijateľne rozsiahly, čo nebýva zvykom, preto sa budú snažiť presadiť procedurálny návrh na stiahnutie celej novelizácie zákona.
Čo sa zbláznil ten idiot? Pýta sa Kollár
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár prirovnal spomínaný návrh zákona k obludnosti, ktorá vytiahne všetkým z vreciek peniaze. Zároveň zdôraznil, že je tam aj zmena, keď sa ročná sadzba dane zo stavieb z 0,033 eura za každý štvorcový meter zmení na 0,1 eura základu dane. Viac sme o tom písali TU.
Stanovisko jeho poslancov k predkladanej novelizácii bolo podľa Kollára jasné, pričom oni ako ôsmi poslanci z celého parlamentu hlasovali proti tomuto zákonu. „V najbližšej schôdzi pôjdem do rozpravy a budem tento návrh napádať. Budem chcieť, aby to stiahli. Ja nechcem opravovať blbosť, chcem ho zrušiť. Ten Petrák trepe také nezmysly. Načo ten zákon robia, keď to nebude mať dopad? Na jednej strane povedia, že budú mať väčší výber dane o 18 miliónov, tak od koho tie peniaze prídu? Od Marťanov? Tie nezmysly, že sa to odpočíta o nejaké múry, čo sa zbláznil ten idiot?“ pustil sa do predkladateľa návrhu Kollár, ktorý nechápe, či teraz štát chce naozaj naháňať dôchodcov, aby si merali priečky.
Kollár nerozumie ani argumentu Petráka, ktorý hovoril o tom, že by samospráva mohla dať 100-percentnú úľavu dôchodcom či sociálne slabším ľuďom. „Nech ide do čerta. Mohla by im dať? A keď im nedá? Čo potom? Chceli vybrať viacej daní, tak to spravili takýmto šalamúnskym spôsobom. Celé je to choré. Nech si Petrák zoberie centimeter a chodí po Slovensku vymeriavať múry,“ uzavrel predseda hnutia Sme rodina.
Boľševik sa dvakrát vypomstil pracovitým ľuďom
Predseda mimoparlamentného KDH Alojz Hlina sa taktiež vyjadril k tejto téme, kde vo svojom videu na sociálnej sieti Facebook hovorí o tom, že tento návrh bude v konečnom dôsledku znamenať zvýšenie dane.
„Nedotkne sa to len Bašternáka, ale tisícov ľudí, ktorí si za komunistov stavali domy, ktoré podľa platných projektov museli. Domy boli veľké, pričom sa hovorí, že to malo slúžiť ako záloha v prípade vojnového konfliktu na ubytovanie ľudí z veľkých miest. Boľševik sa vypomstil pracovitým ľuďom raz, že museli postaviť veľké domy, ktoré nedokázali vykúriť. Boľševik im to teraz druhýkrát zdaní. Toto urobí socialistická vláda spolu s jej prisluhovačmi,“ hovorí Hlina, ale zdôrazňuje to, že na celú záležitosť upozornili novinári a nie poslanci, ktorí mali o tom diskutovať v parlamente.
Hlina pripomína, že občania Slovenska platia milióny eur poslancom, ale do rozpravy sa v parlamente k tejto novelizácii zákona prihlásil iba jeden poslanec Martin Fecko, ktorý hovoril o cestách. „Poslanci nevedeli, o čom je reč. Nemali ani páru o tom. Sto percent poslancov ani nevedelo, o čom sa rozpráva v parlamente,“ hovorí predseda Kresťanskodemokratického hnutia s tým, že on mal naštudovaný vždy každý jeden zákon, keď bol v parlamente.
