Máš iný názor? Tresk po hlave! Chceš nezávislosť? Zlomíme ti ruky. Škandál, na ktorý by mala Európa reagovať, tvrdia analytici v súvislosti s referendom v Katalánsku

2. 10. 2017 15:00

Poslanci odsudzujú násilie represívnych zložiek v Katalánsku a žiadajú návrat k rokovaciemu stolu. Europoslanec Ivan Štefanec hovorí, že po prípadnom vyhlásení nezávislosti Katalánsko musí začať prístupový proces. Podľa analytika Eduarda Chmelára je snaha Madridu zabrániť hlasovaniu o nezávislosti Katalánska silou neprijateľná a mimoriadne hlúpa. Poukazuje pritom na separatistické hnutia v Baskicku, Galícii, na Korzike, v Tirolsku a Benátkach. Treba zadefinovať, ktoré menšiny majú právo na právo, myslí si zase politický analytik Ján Baránek.

Máš iný názor? Tresk po hlave! Chceš nezávislosť? Zlomíme ti ruky. Škandál, na ktorý by mala Európa reagovať, tvrdia analytici v súvislosti s referendom v Katalánsku
Foto: TASR
Popis: Protestné zhromaždenie v Barcelone za nezávislosť Katalánska.

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) je presvedčený, že na Slovensku vieme možno 40 % z toho, čo sa tam naozaj deje, na dianie v Katalánsku má preto veľmi zdržanlivý názor. Mala by však podľa neho byť politická vôľa rozdeliť sa na oboch stranách ako pri rozdelení Československa a mali by si obe strany dopredu ujasniť budúce formy spolupráce. To nebolo splnené ani pri brexite a preto prebieha tak, ako prebieha, povedal pre Parlamentné listy.

„Policajti mlátia ľudí, ktorí si ich pre ochranu bezpečnosti a ľudských práv platia z vlastných daní. Miesto toho ich však policajti tlčú a strieľajú po nich,“ napísal národniar Jaroslav Paška na sociálnej sieti. „Vykladači demokracie z Bruselu“ podľa neho hrajú mŕtveho chrobáka a zásah v Španielsku je ukážkou uplatňovania ľudských práv, demokracie a slobody v Európskej únii. Viac sme o tom písali TU.

Tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus považuje brutálne zásahy španielskej polície v súvislosti s referendom o nezávislosti v Katalánsku za zlú správu pre celú Európu, lebo predpokladá, že tieto udalosti posilnia nenávisť a radikalizáciu aj v iných regiónoch so separatistickými tendenciami. „Sme presvedčení, že policajné násilie nepatrí do demokratickej Európy 21. storočia. Len návrat k rokovaciemu stolu je východiskom zo súčasnej situácie, a preto žiadame slovenskú aj európsku diplomaciu, aby v takomto duchu zatlačila na španielskeho premiéra Rajoya a nestrkala hlavu do piesku,“ napísal Klus v tlačovej správe s tým, že najhoršie by bolo tváriť sa, že sa nič nedeje.

„Policajti nesmú biť ľudí. Odsudzujem takéto násilie represívnych zložiek, nech sa to deje kdekoľvek na svete. To, čo sa dnes udialo v demokratickej Európe 21. storočia, je tristné a šokujúce,“ napísal na sociálnej sieti saskársky exminister obrany Ľubomír Galko a dodal, že politikov, ktorí pošlú policajtov na vlastné bezbranné obyvateľstvo a ešte ich pochvália, raz osud dobehne.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) to považuje za vnútornú záležitosť Španielska a Španieli si podľa neho musia svoje problémy vyriešiť sami. „Samozrejme, že katalánska vláda musí rešpektovať existujúcu ústavu a na druhej strane madridská centrálna vláda musí prehodnotiť svoj prístup, pretože násilie naozaj k ničomu nevedie. Čo sa týka európskych záležitostí, všetci vieme, že prípadné vyhlásenie nezávislosti Katalánska by znamenalo, že nová krajina musí začať prístupový proces, tak ako každá iná nová kandidátska krajina,“ zdôraznil pre Parlamentné listy. Uviedol tiež, že Katalánci si musia zariadiť svoje záležitosti do budúcnosti sami a musia rešpektovať existujúce pravidlá Španielska.

EÚ by mala chápať, že ide o posilňovanie demokracie, inak zvíťazí trend dezintegrácie

Podľa politického analytika Eduarda Chmelára je katalánsky ľud vystavený „absolútne neopodstatnenému brutálnemu teroru“ zo strany španielskej vlády. „Snaha Madridu zabrániť hlasovaniu o nezávislosti Katalánska silou je v demokratickej spoločnosti nielen neprijateľná, ale aj mimoriadne hlúpa, lebo dnešné násilie ešte viac vzdiali Barcelonu od Španielska,“ domnieva sa a dodáva, že brutalita polície Kataláncov zjednotila, pričom podľa posledného prieskumu bolo za odtrhnutie regiónu len 41 percent obyvateľov.

Postup štátu v Katalánsku označil za škandál, na ktorý by mala reagovať celá Európa. „Polícia strieľa do pokojných demonštrantov gumovými projektilmi, mláti dokonca hasičov, ktorí sa rozhodli vlastnými telami chrániť demonštrantov, rozbíja volebné miestnosti a ľudí, ktorí z nej nechcú odísť, ťahá za vlasy von, mláti ich obuškami, láme im prsty…,“ vymenoval Chmelár nedemokratické postupy polície.

Analytik doplnil, že chápe, že Macron sa bojí prípadnej nezávislosti Baskicka a dezintegrácie Francúzska, no ak si Brusel neuvedomí, že Škótsko, Katalánsko či Flámsko si chcú spravovať veci sami, podobne ako kedysi Slovensko, pričom ide o posilňovanie demokracie, potom podľa neho zvíťazí dezintegračný trend. Poukazuje na separatistické hnutia v Baskicku, Galícii, na Korzike, v Tirolsku a Benátkach. „Výsledkom môže byť akýsi neofeudalizmus – návrat do raného stredoveku a stavu rozdrobenosti,“ predstavil Chmelár možný smer vývoja. Európa by si podľa neho mala uvedomiť, že v tejto chvíli už nič nezabráni Katalánsku dosiahnuť nezávislosť.

Katalánci si podľa jeho slov zaslúžia morálnu i politickú podporu bez ohľadu na náš postoj k nezávislosti. „Nech nikto nepochybňuje, že ako Slovák, Európan i občan Zeme stojím na strane pokojných katalánskych demonštrantov vzdorujúcich policajnej brutalite. Nech žije slobodné Katalánsko!“ zaželal obyvateľom regiónu.

Strach bol vždy najhorší radca

„Fascinovane sledujem ´demokratickú´ diskusiu ´demokratov´ o Katalánsku. Netrvalo dlho a, samozrejme, vytiahli svoj najsilnejší tromf. Našich Maďarov,“ napísal na sociálnej sieti analytik Ján Baránek, pričom poukázal na „hrubé trhliny“ takejto logiky. Pýta sa, kam do minulosti by sme sa mali vrátiť? „Rakúsko-Uhorsko? Rímska ríša? Perzia? Starý Egypt? Je to, samozrejme, nezmysel,“ odpovedal si vzápätí.

Zdôraznil, že momentálne žije na juhu stredného Slovenska a nestretol jediného Maďara, ktorý by chcel odtrhnutie od Slovenska. Zároveň sa pýta, kto by na Slovensku také referendum vyhlásil. Maďari žijúci na Slovensku podľa neho podpisy za referendum zbierať nebudú, lebo na Slovensku bolo platné zatiaľ iba jedno referendum, „aj to len tak-tak“. Poukázal na to, že na rozdiel od Kataláncov, Maďari majú svoj štát.

Prispôsobovať, resp. obmedzovať demokraciu pre nejakú menšinu nie je podľa neho demokracia. „S pobavením sledujem bojovníkov za práva menšín, napr. sexuálnych alebo etnických, ako zrazu inej menšine – Kataláncom spochybňujú práva. Prosím vás, treba teda zadefinovať, ktoré menšiny majú právo na práva,“ vtipkuje, odkazujúc na dvojaký meter používaný v súvislosti s rôznymi menšinami. „Takéto členenie menšín na menšiny s právom a menšiny bez práva sme tu už mali. Volalo sa to fašizmus,“ dodal Baránek.

„Máš iný názor? Tresk po hlave! Chceš nezávislosť? Zlomíme ti ruky. Chceš ísť hlasovať? Kopneme ťa do brucha! A teraz si to porovnajte s Veľkou Britániou a Škótskom. Čo by sa stalo, keby si Škóti odhlasovali nezávislosť? Nič. No, problémy by boli. To nič znamená, že by to s najväčšou pravdepodobnosťou prebehlo bez násilia,“ konštatoval analytik. Upozornil, že na rozdiel od Írskej republikánskej armády alebo Baskov Katalánci nebojujú so zbraňami.

„Nemôžeme zo strachu pred našimi Maďarmi zakrývať oči pred tým, čo sa udialo v Katalánsku. Lebo – potom nemôžeme kritizovať niekoho, kto zo strachu pre našimi Židmi prijal protižidovské zákony. Alebo - kto zo strachu pred našimi Rómami bude chcieť prijať niečo podobné,“ uzavrel Baránek s tým, že strach bol vždy najhorší radca.

Španielske súdy nariadili polícii, aby za pomoci kordónov uzavrela v Katalánsku školy, kde sa malo hlasovať, a skonfiškovala urny a hlasovacie lístky. Polícia použila na rozohnanie davu gumené projektily. Za takýchto okolností bola volebná účasť necelých 43 %, teda 2,26 milióna hlasov. V prípade menej výbušnej atmosféry by šlo zrejme voliť viac ľudí. Napríklad tridsaťdvaročný vyštudovaný právnik Jordi z Barcelony by sa „za normálnych okolností“ referenda zúčastnil. Písali sme o tom TU.

Predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont v nedeľu večer vyhlásil, že Katalánsko „získalo právo stať sa nezávislým štátom“. Podľa zákona prijatého katalánskym parlamentom môže byť nezávislosť vyhlásená do 48 hodín od referenda v prípade, ak sa za osamostatnenie vysloví viac ako polovica zúčastnených voličov bez ohľadu na účasť. Španielsky ústavný súd platnosť zákona pozastavil, katalánska vláda referendum napriek tomu uskutočnila.

Odborový zväz CCOO a ďalšie organizácie v Katalánsku zvolali na utorok generálny štrajk na protest proti násiliu policajných zložiek počas nedeľňajšieho referenda o nezávislosti. Odbory UGT, ktoré patria popri CCOO k najvplyvnejším v Španielsku, rozhodnú o účasti na štrajku v priebehu dneška. Písali sme o tom viac TU.

Reakcie európskych politikov sme priniesli TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Brutálna smrť mladíka v centre Bratislavy. Polícia už obvinila dvoch Srbov zo zabitia

15:53 Brutálna smrť mladíka v centre Bratislavy. Polícia už obvinila dvoch Srbov zo zabitia

Dvaja muži, ktorí mali v nedeľu (8. 12.) nadránom v bratislavskom Starom Meste napadnúť a usmrtiť 22…