Francúzsky prezident Emmanuel Macron volá po užšej integrácii Európy. Čo to presne znamená? Ekonómka Markéta Šichtařová v texte uverejnenom na blogu iDnes.cz varuje, že to neznamená nič viac len to, že grécke dlhy s definitívnou platnosťou zaplatia Slováci, pobaltské krajiny a ďalší členovia eurozóny, ktorí sú na tom lepšie ako Gréci. A ak bude Česko patriť k tvrdému jadru EÚ, po čom niektorí politici volajú, bude grécke dlhy splácať aj Česko.
Ako sa to zariadi? Napríklad tým, že sa vydá spoločný dlhopis eurozóny, takže by všetky štáty platiace eurom dlhovali rovnako. Tým sa fakticky dlh juhu Európy, predovšetkým Grécka, ale nielen Grécka, rozložil medzi viac štátov. Opticky sú na tom Gréci či Taliani oveľa lepšie, zatiaľ čo Slovákom sa priťaží. A ak vstúpia do eurozóny, priťaží sa vraj aj Čechom.
Všetky volania po vstupe do tvrdého jadra EÚ nie sú ničím iným ako vťahovaním do tejto federácie, v ktorej by sme hrali užitočného vola platiaceho za ostatných,” upozornila Šichtařová.
O splátky by sa všetci svorne podelili bez ohľadu na to, kto dlh spôsobil. A ak by sme aj my boli súčasťou tvrdého jadra EÚ alebo eurozóny, tento dlh by sa následne splácal z našich daní. To, čo my odvedieme štátu z našej výplaty, by sa teda nepoužilo na zlepšenie vybavenia našej polície, na vyššie platy učiteľov, na vyššie dôchodky u nás, ba ani na lepšiu liečbu onkologicky chorých pacientov bez vedľajších následkov – tieto peniaze by sa použili na zlepšenie splácania dlhov, ktoré si nasekali Gréci, Taliani, Španieli, Portugalci… a Francúzi,” vykreslila možnú budúcnosť Česka.
Ak sa situácia nevyrieši touto cestou, sú ešte ďalšie možnosti. Môžeme Grécku dlhy odpustiť, ale to sa nebude páčiť mnohých bankám, ktoré Grékom požičali peniaze. Alebo môžeme nechať Grécko skrachovať, lebo podľa Šichtařovej je už dnes nepochybne jasné, že sú tamojšie dlhy v podstate nesplatiteľné. Lenže ak Grécko skrachuje, utrpia tým mnohé banky, ktoré Grécku požičali peniaze. Zaplačú predovšetkým Nemci. Tí istí Nemci, ktorí až doteraz veľmi razantne bránia prijatiu spoločného dlhopisu eurozóny, lebo by ich ekonomiku poškodil najviac.
Pritom by podľa Šichtařovej možno stačilo, keby sa francúzsky prezident Emmanuel Macron prestal miešať do toho, kto všetko má zaplatiť grécke, francúzske či talianske dlhy, a presadil vyššiu spotrebnú daň vo vlastnej krajine, čím by získal peniaze na splatenie časti francúzskych dlhov, pričom by dôrazom na nepriame spotrebné dane rozprestrel daňovú záťaž rovnomernejšie medzi všetkých Francúzov. Bohatší Francúzi, ktorí si môžu kupovať viac tovaru, by tak cez nepriame dane zaplatili viac peňazí.
- Reklama -
