Podľa správy sa na Slovensku dáva na lieky a zdravotnícke pomôcky v prepočte na obyvateľa viac peňazí ako v Česku, Poľsku a Maďarsku. Kým ich priemer je 465 amerických dolárov na obyvateľa, výdavky na Slovensku mali dosiahnuť 719 dolárov. Slováci nadpriemerne užívajú lieky na tráviaci trakt, kardiovaskulárny, nervový, muskuloskeletárny a respiračný systém a viac antiinfektív. Tieto čísla sa však nezdajú prezidentovi Slovenskej lekárnickej komory Ondrejovi Sukeľovi. Ako vyplynulo z jeho vyjadrenia, náklady nemuseli byť také vysoké.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2013 predstavovali náklady na lieky 1,53 miliardy eur, teda 380 dolárov na obyvateľa, priblížil. Sukeľ má pocit, že kompetentné inštitúcie zrejme nemajú dostatok relevantných údajov o pohybe a spotrebe liekov na realizáciu kvalifikovaných rozhodnutí. “Som na pochybách, či v aktuálnej situácii dokážeme zodpovedne povedať, že sa užíva zbytočne veľa liekov a takéto tvrdenie považujem v kontexte uvedeného za zjednodušujúce,” povedal. Pri odpovedi na túto otázku treba podľa neho zohľadniť osobitne spotrebu liekov vydávaných na lekársky predpis, bez predpisu a nemocničných liekov.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková vidí ako príčinu vysokej spotreby liekov chýbajúcu edukáciu pacientov o ich ochoreniach, zdravom životnom štýle či liečebnom režime. “Slovenskí lekári majú na svojich pacientov málo času. A nám pacientom zase chýba motivácia starať sa o svoje zdravie, aby sme svoje zdravotné problémy neriešili len tabletkami,” poznamenala.
Podľa vládnej analýzy môže byť dôvodom situácie s vysokými nákladmi na lieky nielen veľká spotreba, ale aj neefektívny systém úhrad. Platiť sa má aj za nákladné a neefektívne lieky. Pripisuje ju i nadmernej preskripcii. “Príčinou neštandardného predpisovania môže byť skutočná medicínska potreba, ale i nedostatočný manažment pacienta, duplikácie v predpisovaní, indukovaná preskripcia či iné nezrovnalosti. Revízia výdavkov v oblasti liekov sa preto hlbšie zameria na analýzu spotreby liekov,” konštatuje sa v správe.
Za situáciou môžu byť aj očakávania pacientov, že im lieky predpíšu, myslí si zdravotná poisťovňa Dôvera. “Časť nadmernej preskripcie je daná aj tým, že vysoký je aj počet návštev u lekára a zakorenené očakávanie, že každá návšteva v ambulancii má byť ukončená predpisom lieku. Dôvodom je aj chýbajúci eHealth, ktorý by jednoducho zabránil duplicitnému predpisovaniu liekov,” uviedol PR špecialista poisťovne Matej Štepianský.
K efektívnejšiemu využívaniu peňazí v zdravotníctve by mohli prispieť aj generiká, teda náhrady originálnych liekov. Napriek tomu, že na Slovensku sa v porovnaní s ostatnými krajinami OECD užíva viac generík, ktoré sú lacnejšie, ich spotreba klesá. “Spomedzi sledovaných krajín OECD v rokoch 2000 a 2013 nedošlo k poklesu podielu generík na celkovom množstve spotrebovaných liekov v žiadnej inej krajine okrem Slovenska,” konštatuje sa v správe z revízie.
Ich väčšiemu využívaniu malo pomôcť zavedenie generickej preskripcie v rámci liekovej reformy z roku 2011. Ako však poukázal Sukeľ, na Slovensku sa zaviedol “neúčinný hybrid”, v ktorom lekár k firemnému názvu lieku dopisuje aj generický názov liečiva. “Analýzy poukazujú na to, že pacienti vďaka tomu stále platia o cca 30 percent viac doplatkov, než by reálne mali,” upozornil.
Kafková považuje využívanie generík za správnu voľbu. Pripomína však, že aj v tomto prípade treba zlepšiť komunikáciu lekárov s pacientmi. Myslí si, že pacienti, ktorí dlhodobo užívajú rovnaké lieky, by sa ich vzdávali ťažko. Riešenie vidí v ich predpisovaní novým pacientom s chronickými ochoreniami.
Pojem “generikum” sa podľa Sukeľa na Slovensku pejoratizoval. “Z hľadiska liečby, kvality lieku nie je rozdiel medzi originálnym a generickým liekom. Treba si uvedomiť, že aj pred zavedením slovenskej formy generickej preskripcie sa väčšina pacientov liečila generickými liekmi a rovnako je to aj dnes. Potrebné je ubezpečiť pacienta o bezpečnosti a účinnosti každého registrovaného lieku, čo, bohužiaľ, časť lekárskej verejnosti nerobí. Za úvahu by stálo sprísnenie vstupu nových generík na trh a do kategorizácie,” zhrnul.
Dôvera pripomína, že problém so spotrebou pre nadmerné predpisovanie generická preskripcia však nerieši. “Prináša úsporu len v nákladoch za doplatky za lieky na predpis, ktoré platí pacient,” doplnil Štepianský.
