Celá diskusia bola predovšetkým v réžii Magdy Vášáryovej, ktorá často odmietala pustiť svojho oponenta k slovu. Z publika však bolo cítiť, že v ňom panuje všeobecný nesúhlas s jej názormi, keďže potlesk zožal predovšetkým Plesl.
Tomu pritom väčšinou nezostalo nič iné, ako Vášáryovej oponovať. Malé občerstvenie v podobe čaju, kávy a slaných i sladkých „quiche“ (druh koláča) potom prispelo k uvoľneniu atmosféry.
Na úvod vyzvala Vášáryová na to, aby sme boli „trochu chladnokrvnejší” a stanovili si rozdiely medzi reálnymi a virtuálnymi problémami. „Ja si nemyslím, že zatvoria hranice,“ konštatovala a dodala, že je potrebné dať si pozor, čo si prajeme, keďže by sa naše prianie mohlo splniť a nám by potom došlo, že sme to tak vlastne nechceli.
Strach v číslach
„Mladí ľudia musia chodiť voliť. Nie je predsa možné, aby mal Jaroslaw Kaczyński v Poľsku ústavnú väčšinu len preto, že ho volilo 28,7 % zo všetkých voličov v Poľskej republike. Nie je predsa možné, že máme krajského župana, normálneho fašistu Kotlebu v Banskej Bystrici, keď ho volilo 4,7 % všetkých voličov Banskobystrického kraja. A to je všetko preto, že my v strednej Európe máme osobitný vzťah k slobode,“ povedala Vášáryová a opísala tento vzťah ako „jánošíkovský”.
„Máme pocit, že sme slobodní, a tak nemusíme nič. Ako správni občania by sme ale mali vedieť, že sloboda má svoje hranice.“
„Tá situácia, ktorú sledujeme v posledných mesiacoch vedie k tomu, že ten schengenský priestor buď padne úplne, alebo bude minimálne zúžený,“ povedal Plesl, podľa ktorého nastane problém vo chvíli, keď začneme presídlovať utečencov. Bez funkčných hraníc ich nemožno udržať v konkrétnom štáte.
„My nemôžeme prepnúť v hlave imigrantov, že nechcú ísť do iných krajín,“ hovorí Plesl. Schengen podľa neho skončí.
„Ja si to nemyslím, lebo Slovensko má prijať 800 migrantov. Pre 800 migrantov sa nezavrie 1 600 kilometrov českých schengenských hraníc,“ oponovala Vášáryová s tým, že na to jednoducho nikto nemá peniaze, a pripomenula, že sme už neraz boli cieľom veľkých migračných vĺn, a to aj vcelku nedávno. Tie však nevyvolali takú hystériu ako dnes.
„Ja sa najviac bojím emocionality, aká nás ovláda,“ povedala a začala vyvracať domnienky o budúcej islamizácii. „Keď nás nedonútili Turci pred viac ako 250 až 300 rokmi, a to mali 150 rokov chanát (politický subjekt používaný Mongolmi a vládne mu chán) na juhu Slovenska a nedonútili nás, tak my teraz prestupujeme?“
Zauvažovala a dodala, že čo sa týka kresťanských hodnôt, tak po tých sme si „40 rokov šliapali a ešte sme si pri tom spievali“. „Strašiť nás islamizáciou, keď tu nemáme ani jednu poriadnu mešitu?“
Jeden z problémov je podľa Vášáryovej skutočnosť, že médiá a verejná diskusia v ľuďoch podporujú onen iracionálny strach, ktorý však nie je na smiech. Plesl následne pripomenul prognózu na budúci rok, keď podľa odhadov majú prísť ďalšie 3 milióny utečencov, ktoré prinesú do Európy veľa problémov.
„Pán redaktor, na tomto československom území žilo 150-tisíc sovietskych vojakov, každý z nich mal najmenej jednu manželku, dve alebo tri deti, a to sme všetko 20 rokov živili,” povedala Vášáryová. S tým však nesúhlasil ani Plesl, ani publikum.
„To platil Sovietsky zväz,” povedal Plesl a z publika sa ozvalo, že je to ako s americkými vojakmi v Nemecku. Plesl následne ukončil úvodnú časť diskusie slovami: „Ja si myslím, že by sme sa fakt mali zaoberať realitou a hovoriť o tom, aký je výhľad.“ Za to si zaslúžil vlažný potlesk časti publika. Z jeho pohľadu to boli tí, čo sedeli vpravo.
O Merkelovej
„Úprimne, ja si myslím, že najviac ľudí v Európe vystrašila nemecká kancelárka Angela Merkelová svojím neobmedzeným pozvaním pre utečencov,” konštatoval Plesl, na čo nadviazala Vášáryová, že už v sedemdesiatych rokoch si Nemci rovnakým spôsobom ako dnes vybrali veľké množstvo Turkov, ktoré integrovali do spoločnosti.
„Je zrejmé, že tá vec je zorganizovaná,” hodnotil súčasnú migračnú vlnu Plesl.
„Nehovoril som s pani Merkelovou, ale čítam noviny,“ odpovedal Plesl, na čom zakladá svoje presvedčenie, že Merkelová nedoslúži celé svoje funkčné obdobie. Na jeho vyhlásenie nadviazala Vášáryová s tým, že Merkelová vedie najväčšiu krajinu Európskej únie a nikto nie je v pozícii ju kritizovať.
„Vy ste ľudia, ktorí ste v núdzi, a ak môžeme, my vás príjmeme,“ uviedla Vášáryová na pravú mieru vyjadrenia Merkelovej, ktoré médiá pretlmočili ako pozvanie pre utečencov.
Potom začala vysvetľovať, že jedna vec je realita, ktorú prezentujú médiá, a druhá vec je skutočnosť na mieste, čo dokladá svojou nedávnou návštevou Viedne. Potom sa ospravedlnila, že v ľuďoch verejná diskusia vyvoláva úzkosť a dodala, že tá migračná vlna je stále, akurát teraz práve sme si ju všimli.
Tajné služby
„Čo naozaj nemám rád, je lakovanie situácií na ružovo, ktoré nie sú jednoznačné,“ predniesol Plesl a opäť dostal vlažný potlesk od rovnakej časti publika. Diskusia sa potom presunula k fungovaniu spravodajských služieb. A práve Plesl je presvedčený, že EÚ nikdy nebude mať jednu všeobjímajúcu tajnú službu.
„Tá dôvera je vždy obmedzená a nebude to fungovať. Vždy tajná služba slúži predovšetkým záujmom toho štátu, ktorý reprezentuje,“ konštatoval Plesl.
Vášáryová potom začala preberať začiatky Európskej únie, ktorej už od samého vzniku chýba spoločná energetická, zahraničná a bezpečnostná politika, a dodala, že európski politici vlastne nemajú zodpovednosť.
Obaja sa potom zhodli, že tajné služby sú naozaj vysoko komplexné a previazané, a nemožno mať jednu celoeurópsku, keďže každá krajina má svoje vlastné záujmy. Plesl následne označil CIA ako predstaviteľa výbornej tajnej služby, s tým však Vášáryová nesúhlasila a ako najlepší príklad uviedla tajné služby Izraela.
„Slovensko by nikdy nebolo v NATO a v Európskej únii, keby sme mali naozaj dobré tajné služby,“ nakoniec povedala Vášáryová a uviedla, že ak by Ivan Lexa bol naozaj dobrý rozviedčik, tak by ruské tajné služby Slovensko nikdy do EÚ nepustili, našťastie, slovenské tajné služby ruským odovzdávali len tie informácie, ktoré vedeli, a tých naozaj veľa nebolo. Nakoniec dodala, že ak má z niečoho strach, sú to práve tajné služby krajín strednej Európy.
„Rozbil sa na slovenskom území pašerácky vrtuľník, dva dni ho hľadali aj napriek tomu, že bol 500 metrov od dediny, lebo bola hmla,“ pripomenula a dodala, že v NATO sme predovšetkým preto, že nemáme žiadny spôsob, ako sami seba brániť.
Problémy s integráciou
Potom nastal čas na otázky divákov. Každý jednotlivý účastník diskusie mal potrebu najskôr vyjadriť svoj názor a potom sa eventuálne pýtať. A hneď prvý pán začal rovno vysvetľovať, že predsa vieme z médií, ako tá situácia vyzerá v Nemecku, vo Francúzsku a aj na Slovensku. „Slovensko má tú nevýhodu, že tam je veľký počet cigánov… Z toho dôvodu tam treba viac policajtov,“ zhodnotil pán situáciu na Slovensku. Vysvetlil tiež, že vo Francúzsku je nezamestnanosť a všetko je zlé.
„Podľa môjho názoru, moslimovia sú dobrí vojaci,“ hodnotil pán a potom prišla jeho otázka. „Či nie je oprávnená obava z tej moslimskej migrácie, keď všetci vieme, aká je situácia vo Francúzsku? Ľudia, Česi, ktorí žijú vo Francúzsku, utekajú späť a hovoria, že sa tam nedá žiť,“ opýtal sa pán. Vášáryová sa ho spýtala, či bol niekedy vo Francúzsku. Na to odpovedal, že áno, v Paríži, 14 dní na dovolenke, a že sleduje videá na internete. „Pozrite sa na YouTube, pozrite sa do novín,“ vyzýval pán Vášáryovú a následne uviedol, že nemá strach z teroristických útokov v cudzine, ale z tých, ktoré môžu nastať v našej vlasti.
„Ja vidím, aké máte obavy, lenže vy citujete novinára, vy citujete noviny, vy citujete virtuálne, čo ste videli,“ povedala Vášáryová s tým, že mediálna realita nereprezentuje skutočnosť. „My sme vedeli, keď sme čítali komunistické noviny, že to nie je pravda,“ pripomenula. Pán sa jej potom ešte opýtal, či niekedy Vášáryová bola v Košiciach, na čo mu odpovedala, že, samozrejme, áno.
„Tie teroristické útoky v Európe páchajú deti,“ povedal Plesl a začal vysvetľovať, že problém je v tom, že sa imigranti nedokázali integrovať ani počas niekoľkých generácií. Riešenie tejto situácie však zatiaľ neexistuje.
„Nikto ten recept nepozná, nepoznajú ho politici v Európskej únii, nepozná ho pani Vášáryová, nepoznáte ho vy, nepoznám ho ja,“ konštatoval Plesl a pripomenul, že na juhu Európy je ohromná nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi a že veľká časť z nich sú práve deti imigrantov, ktoré sa nedokázali alebo nechceli zapojiť do pracovného procesu, a v súčasnosti nám sem prúdia ďalšie.
Čo do budúcnosti?
Pokiaľ to však máme zvládnuť, musíme urobiť niekoľko zásadných vecí. „Zatvoriť vonkajšiu schengenskú hranicu, poslať čo najviac lodí do Egejského mora, strážiť to, dohovoriť sa s Turkami, ako sa teraz pokúša dohovárať Angela Merkelová na tom, že ich aspoň dočasne podplatíme, že tam tých ľudí budú držať a nebudú ich púšťať k tým člnom a tých, ktorí sa k tým člnom dostanú, budeme našimi armádami vracať späť,“ povedal Plesl a Vášáryová len neveriacky krútila hlavou pri poznámke o armádach. Plesl si myslí, že je potrebné riešiť problém v mieste vzniku.
„Podieľať sa na tom programe pre príjem utečencov v mieste, kde sa teraz nachádzajú, to znamená Turecko, Libanon, Jemen…, ja neviem, čo tam sú za krajiny,“ poznamenal Plesl, čo nenechalo Vášáryovú chladnú a opravila ho s tým, že Jemen je trochu inde.
„Ja si myslím, že najväčším problémom najbližších dvoch-troch rokov bude, či budú pokračovať prístupové rokovania s Tureckom,” konštatovala Vášáryová. „Pretože Turecko je 70-miliónová moslimská krajina, ktorá rokuje o vstupe do EÚ od roku 1958,” dodala. Ak totiž zlyhávame v integrácii moslimov do Európy, samotná EÚ jednoducho nemôže prijať do svojich radov moslimskú krajinu. Podľa Vášáryovej ale Turci ani nechcú ani do EÚ.
„Ja sa nečudujem, že každá krajina chce rokovať o prístupovom procese s Európskou úniou, lebo nie je dôležité byť len členom EÚ, tam je veľmi dôležitá tá cesta, pretože tú Európania financujú,“ povedala Vášáryová. Nakoniec sa vyjadrila v zmysle, že rovnako na túto krízu zabudneme, tak ako sme zabudli na všetky ostatné. „Európa má problémy stále.“
Potom predostrela možnosť budúcej krízy, ktorá by podľa nej mohla prísť z Poľska. Tam sa totiž k moci dostal Jaroslaw Kaczyński, podľa nej nacionalista, ktorý si „myslí, že sú dva národy, ktoré sú veľmi nepriateľské pre Poľsko. Jedným sú Rusi a druhí Nemci“.
Pričom podčiarkla, že väčšina strednej Európy je práve od Nemecka ekonomicky závislá, vrátane Poľska. „Viete, pán šéfredaktor, aby som vám povedala pravdu, ja sa viac bojím našich domácich fašistov než toho, čo sa podľa vás stane budúci rok,“ povedala potom Vášáryová a Plesl jej pritakal. Následne dovysvetlila dôvody svojho strachu. „Pretože tu nebudú mešity, nebudú tu tisíce moslimov, nebude tu nič, ale tá nenávisť sa proti niekomu obráti, proti niekomu, kto je tu.”
Otázky divákov
Potom prišiel čas na ďalšiu otázku z publika. „My sme vychovávaní od najútlejšieho detstva k nenávisti ku všetkému nemoslimskému,“ hovorí pán o moslimoch, a keď je upozornený, aby sa opýtal, tak podotkol, že jeho úvaha je príliš dôležitá na to, aby ju povedal. To však vyvolalo vlnu nevôle aj v samotnom publiku. „Tak ale otázku snáď zvládnete nie?” Ozvalo sa. Následne sa pán spýtal pani Vášáryovej, či by sa napila jednej z desiatich čiaš vína, keby vedela, že tri poháre sú otrávené, a týmto prirovnaním poukázal na moslimský radikalizmus. Na to Vášáryová povedala, že nepije alkohol. Na druhú otázku už prakticky nemal čas, lebo zanikla v proteste moderátora a protestujúceho publika.
Ďalšie otázky z publika boli iba formou citácie. „Rádio nebolo, noviny neboli, kto im mal povedať pravdu?“ Na to reagoval Plesl s tým, že médiá prenášajú základné obrazy toho, čo sa vo svete deje, a že nemožno spochybňovať úplne všetko. Problém však vidí v tom, že niektorí novinári chcú informovať len o tom, čo sa im páči a pasujú sa tak do úlohy politikov; už neinformujú, ale veľakrát informácie používajú vo vlastnom záujme. „Médiá prekrucujú realitu len jedným smerom alebo majú k tomu tendenciu,“ dodal a spomenul aj rozhovor ČT s Asadom, na ktorý sa zniesla kritika, že robíme propagandu neľudskému režimu.
Následne dostala slovo mladá študentka, ktorá najprv poďakovala pani Vášáryovej. Zaujímalo ju, či náhodou riešenie situácie neleží aj v otázke, prečo vôbec existujú rôzne getá. „Ešte by som chcela povedať, že ja som sama Rómka, a vy nepredpokladáte, že na takúto debatu Rómka príde, pretože nevyzerám tak, ako nás médiá zobrazujú každodenne,” ešte poznamenala na adresu prvého anketára, ktorý spájal vyššiu prítomnosť polície na slovenskom práve s rómskou menšinou.
Plesl súhlasí, že getá a sociálne vylúčené oblasti rozhodne súvisia s problémom integrácie. Nejde podľa neho ale o problém čisto etnický. Vášáryová potom uviedla, že by si nikdy nedovolila generalizovať, lebo každý človek je iný a rovnako tak ako nemožno povedať, že „všetci cigáni“, nemožno ani povedať „všetci plešatí“. „Stále všetkých hádžeme do jedného vreca, toto sú moslimovia, toto sú teroristi… a Breivik, kde sa neintegroval? A zabil koľko? Deväťdesiat ľudí? Kde sa neintegroval ten blonďatý viking?“ povedala Vášáryová a partnerka postaršieho pána, ktorý má problém so slovenskými cigánmi, zahlásila, že u Breivika ide o duševnú poruchu. „Nechcem paušalizovať, pretože to je cesta do pekla. A to peklo už sme si párkrát v strednej Európe prežili,“ zhrnula svoju úvahu Vášáryová.
Na záver sa stihlo ešte niekoľko otázok publika, ktoré sa týkali konkrétnych prejavov utečeneckej krízy. Slečna sa pýtala pána Plesla, či si myslí, že ochranou vonkajších hraníc EÚ sa vyrieši konflikt na Blízkom východe, čo Plesl celkom, samozrejme, zavrhol.
Na otázku, čo máme robiť na pomoc krajinám Blízkeho východu, ktoré tvoria hlavnú časť utečeneckej vlny, povedal, že na to tu máme nadnárodné inštitúcie a že možno napríklad zvolať Valné zhromaždenie OSN. Na to Vášáryová utrúsila poznámku, že väčšina členov Valného zhromaždenia sú práve arabské krajiny. Posledná z troch otázok potom znela, či si Plesl myslí, že tí utečenci sa vrátia do svojich rodných krajín, keď sa konflikt skončí.
Plesl odpovedal, že v to dúfa, ale že si nemyslí, že konflikt sa skončí, a preto sa vlastne nikam nevrátia. Dodal, že možnosť ich návratu do vlasti, ktorá žije v mieri, je to jediné, čo si naozaj želá.
V samotnom závere sa moderátor spýtal, či si diskutujúci myslia, že budeme za rok ukazovať na hraniciach pasy. Vášáryová povedala, že dúfa, že nie, Plesl sa však vyjadril, že je dosť dobre možné, že áno.
