Maďarské paradoxy, vlaňajšie sľuby vo hviezdach, koniec Schengenu a kto ide Ficovi po krku. Ľubo Lintner premiérovi a médiám zďaleka netlieska

    0
    Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik (Autor: Archív ĽL)

    „Paradoxom plota, pre ktorý sa rozhodli Maďari pri riešení pohybu utečencov, je fakt, že to boli práve oni, ktorí začali v roku 1989 ako prví strihať ploty dôkladne stráženej hranice – ´železnej opony´. Na začiatku mája 1989 začala maďarská armáda odstraňovať technické zariadenia, ktoré bránili nelegálnym prechodom na hraniciach s Rakúskom,“ upozorňuje Lintner. Bol to práve Gyula Horn, bývalý minister zahraničných vecí, ktorý sa ocitol na fotografiách zahraničných médií s veľkými nožnicami v rukách. S Aloisom Mockom z Rakúska vtedy strihali prvý meter ostatného drôtu, ktorý rozdeľoval krajiny totalitného komunistického sovietskeho bloku od krajín demokratického Západu, a to viac ako 40 rokov, pripomína Lintner.

    „Tentoraz sa plot nezačal stavať ako dôsledok ostrého ideologického rozdelenia medzi totalitou a demokraciou, ale je výsledkom neschopnosti krajín Európskej únie poradiť si s fenoménom pohybu viac ako stotisíc utečencov, z ktorých väčšia časť je vychovaná v inom náboženstve, ako je európske kresťanstvo,“ myslí si  analytik. Podľa neho sa utečenecká kríza môže stať zlomovým bodom z hľadiska ďalšej existencie Európskej úne. „Potvrdzuje to nielen neschopnosť zvládnuť aj takú, z pohľadu jednotlivých nutných riešení, minimalistickú požiadavku, ako je ústretovosť pri rozdelení určitého počtu utečencov. Napriek tomu, že k téme sa od jari viac razy stretli ministri zahraničných vecí, ministri vnútra, uskutočnili sa dva samity na najvyššej úrovni, tak riešenie je stále rozdrobené a ponechané na jednotlivé krajiny,“ komentuje. Na jednej strane je tak krajina, ktorá stavia ploty a argumentuje tým, že je to len ochrana proti nelegálnej migrácii a takto plní migračné pravidlá, ktoré sú dohodnuté, na druhej strane sú krajiny, ktorá sa otvárajú utečencom doširoka a celú situáciu vnímajú ako humanitárny problém. Nezohľadňujú však pritom bezpečnostné riziká, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Okrem pochopenia si totiž treba uvedomiť aj množstvo presúvajúcich sa.

    Ako hádzanie sendvičov psom

    Lintner poukazuje na aktuálnu situáciu, ktorá je výsledkom neschopnosti krajín EÚ, pretože z neriešenia alebo zlého riešenia nemožno viniť Európsku komisiu či skrátene len Brusel.  Bruselská vláda je totiž závislá od ekonomických i politických záujmov jednotlivých členov alebo, lepšie povedané, od ich egoizmu. „Na jednej strane vnímame reči o sile Európskej únie, na druhej už čoraz väčšiu animozitu lídrov,“ uvádza analytik. Napríklad rakúsky kancelár Werner Faymann prirovnal Orbánov postup v utečeneckej kríze k nacistickej rasovej politike. „Strčiť utečencov do vlakov s presvedčením, že pocestujú niekde úplne inde, to vyvoláva spomienky na najtemnejšie časy nášho kontinentu,“ konštatoval Faymann s dodatkom, za ktorým sa mohlo už vidieť aj Slovensko: „Rozdeľovať ľudské práva podľa náboženstiev je neprijateľné.“ Do toho všetkého prišla aj výmena názorov medzi lídrami zo Srbska a Chorvátska. Krajiny, ktoré tiež čelia návalu utečencov, ale aj zastaveniu nákladnej dopravy, svojou situáciou potvrdzujú neexistenciu spoločného riešenia. Situáciu teda riešia všetci podľa svojho uváženia.

    „Ak sa nepodarí dohodnúť, kto a za akých okolností bude spracovávať žiadosti o azyl, tak to, čo dnes vidíme ako dočasné opatrenia na hraniciach štátov, až také dočasné nebude,“ cituje Lintner analytika Euroactivu Radovana Geista. Podľa Lintnera si treba uvedomiť, že kontroly, ktoré sú zavedené na hraniciach, spomaľujú prepravu tovaru a doplácajú na to dopravcovia, ale i spoločnosti, ktoré exportujú. „Pritom až tri štvrtiny tovarov prepravujú v EÚ kamióny. A práve región nemeckého Bavorska, kde sú aktuálne kontroly, je tepnou pre európsky tranzit, dopravcovia už hovoria o stratenom čase a zvýšených nákladoch,“ upozorňuje analytik. Pripomína, že práve ideou schengenského priestoru bol nielen voľný pohyb osôb, ale aj tovaru bez hraničnej kontroly pre lepšiu hospodársku spoluprácu, čo malo za cieľ ekonomický rast Únie ako celku.

    „Ďalším paradoxom súčasného diania je fakt, že schengenský priestor sa otriasa vo svojich základoch práve v okrúhlom tridsiatom roku trvania.  Zakladajúce štáty Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko a Nemecko podpísali dohodu o bezcolnej únii v luxemburskom Schengene 14. júna 1985,“ vyratúva Lintner. Samozrejme, nájdu sa aj takí, čo sa z opätovného obnovenia kontrol tešia, resp. sú im naklonení. To je aj prípad Nigela Farageho, známeho britského euroskeptika v europarlamente, ktorý sa vyjadril, že Schengen nemôže prežiť. Z toho vyplýva aj paradox pre históriu. „Ak bolo Maďarsko vnímané pozitívne, že prvé začalo strihať ostnaté drôty niekdajšej „železnej opony“, tak rozhodnutia o opätovnej výstavbe plotov s ostnatým drôtom a správanie sa k utečencom (už len také hádzanie sendvičov ako psom) vrátilo krajinu pod politickým vedením Orbána späť do obdobia rozdelenej, nie jednotnej Európy,“  myslí si Lintner.

    Pri eure na utečencov nikto nemyslel

    Podľa Lintnera sa problém utečeneckej krízy nezrodil zo dňa na deň, napriek tomu je nepripravenosť EÚ zjavná. Ako ďalej tvrdí, už minulý rok v novembri, po katastrofe jednej z lodí s migrantmi vyhlásil eurokomisár pre migráciu a občianstvo Dimitris Avramopoulos, že predloží efektívnejší prístup v otázke nelegálneho prisťahovalectva. „Je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s krajinami, ktoré slúžia ako východiskový bod pre prisťahovalcov, ktorí sa snažia dostať do krajín EÚ. Toto je mojou hlavnou prioritou. Mám v úmysle predložiť komplexný prístup k účinnejšiemu riešeniu tohto problému,“ cituje eurokomisára Lintner. Avramopoulus je, mimochodom, z Grécka, krajiny, ktorú nápor utečencov zasiahol ako prvú, v časoch snahy o záchranu ekonomiky a eura, v časoch zmeny vlády. „Plnenie podmienok ochrany schengenskej hranice a dublinských kritérií azylového procesu s utečencami zostali úplne bokom. Aj pre EÚ a najmä krajiny eurozóny bolo prioritou euro, na utečencov nepomyslel nikto. Len tak na margo, keď už spomínam paradoxy – kto by aj išiel pomáhať Grékom  ochraňovať hranicu, keď európska armáda, o ktorej vytvorení rozhodol už samit v Helsinkách v roku 2011, stále neexistuje. Nuž ale to by musela mať Európska komisia väčšie kompetencie, aby sa stala skutočnou vládou Európskej únie,“ pripomína analytik.

    Politickí egoisti

    Utečenecká kríza pritom veľa odhalila aj o slovenských politických elitách. „Nezvyklé zjednotenie sa na odpore voči kvótam sa ukázalo ako kontraproduktívne. Z politického hľadiska pre medzinárodné vnímanie našej krajiny, ale aj dovnútra. Politici, ale aj veľká časť verejnosti prezentujúca sa na sociálnych sieťach, ukázali značný stupeň egoizmu, niekedy by sa dalo povedať, že išlo až o prejavy nenávisti. To neveští nič dobré pre budúcnosť v atmosfére spoločnosti. Prejavilo sa totiž veľa z toho neslávneho obdobia slovenských dejín, keď sa zdôrazňovalo: Cudzie nechceme, svoje si nedáme!“ kritizuje Lintner. V našom tvrdohlavom postoji sa totiž podľa neho prejavuje dedičstvo slov Jozefa Tisa. Ten v roku 1938 na zhromaždení v Banskej Štiavnici povedal aj toto: „Odkazujeme na sever aj na juh, na západ aj na východ, že náš samostatný národ a naše Slovensko si nikomu nedáme! Národné povedomie a láska k slobode v slovenskom národe má také hlboké korene, že vykynožiť sa nedá. Slovensko je malé, ale je naše.“

    Teraz počúvame slová o národe od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý podľa Lintnera vždy pôsobil kozmopolitne. „Pre náš postoj ku kvótam nás, samozrejme, neoslavujú. Ale našou úlohou nie je, aby nás len oslavovali. Myslím si, že naša úloha je, aby vláda zastupovala pozíciu národa a tento národ sa podľa mňa vyjadril jasne, čo od nás očakáva,“ povedal Lajčák. Lintner sa pýta, čo tým minister myslel? Je to azda prieskum alebo sociálne siete? „Iné vyjadrenie´národa´ nie je totiž známe. Ak sa konanie politika odvíja od prieskumov a diskusií na sociálnych sieťach, tak to nepomáha napredovaniu spoločnosti. Politik by mal verejnú mienku utvárať v prospech pozitívneho riešenia, nemal by verejnej mienke nadbiehať, lebo vtedy sa stáva len populistom,“  myslí si analytik.

    Na paškál si vzal aj premiéra Roberta Fica, ktorý svojím vyhlásením, že nebudeme rešpektovať rozhodnutie, ktoré je prijaté v demokracii obvyklým spôsobom, vyznieva navonok tak, že pre  Fica je EÚ len akési podivné zoskupenie, ktoré nám chce prikazovať. “Tak potom treba robiť kroky na vystúpenie z EÚ. Dovnútra premiérov postoj len napomáha uvažovanie ľudí, že zákonné rozhodnutia sa nemusia rešpektovať. Ale potom už prichádza na rad anarchia. Vystúpenia predsedu vlády a ministra Roberta Kaliňáka len napomáhali zhoršovať atmosféru prirodzených obáv a strachu. Používané slová nebezpečný, neprispôsobivý, nechcený používa voči moslimom krajná pravica, tentoraz však zneli z úst socialistov,“ upozorňuje Lintner. Ako príklad uvádza status na sociálnej sieti od mediálneho a politického analytika Eduarda Chmelára. Ten výstižne reagoval na Kaliňákove slová o tom, že nelegálna migrácia je zločin. „Pripomínam pamätník nelegálnej migrácie Brána slobody pri devínskom nábreží Dunaja, na ktorom statoční súdruhovia zastrelili desiatky nevďačníkov, ktorým sa nepáčilo, že žili v bezpečnej zóne,“  napísal Chmelár.

    Pre úspech strany všetko

    Ten odpor ku kvótam počtu utečencov bol nezvyklý aj z toho dôvodu, že už aj pri riešení krízy Grécka boli stanovené kvóty. Je to len administratívne vyjadrenie Európskej komisie sa rozhodovať. Tie finančné boli však politikmi odsúhlasené, tie ľudské už robili problém. Akoby sa úplne zabudlo, že na súčasnom relatívne veľmi dobrom ekonomickom postavení Slovenska oproti stavu, keď sa rozdelila československá federácia, má zásluhu vstup do EÚ a peniaze z eurofondov, ktoré dodávajú veľké krajiny. Miera solidarity, ktorú prejavili krajiny Západu pri našom prijímaní do únie, môže vinou našich egoistických postojov slabnúť,“ obáva sa Lintner.  Premiér podľa neho obetoval dobrú medzinárodnú pozíciu Slovenska. Tú sme získali vďaka postojom pri riešení krízy Grécka. A to všetko pre úspech svojej strany v blížiacich sa parlamentných voľbách. „Zrejme si spomenul na obdobie schvaľovania Lisabonskej zmluvy, v ktorej je aj mechanizmus hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Proti jeho využitiu pri kvótach Fico teraz brojí. Z pozície vtedajšieho premiéra zmluvu výrazne podporoval a kritizoval opozíciu, ktorá mala výhrady, že nie je dostatočne európska. V časti nacionalistickej slovenskej verejnosti však stratil a nepodarilo sa mu v roku 2010 zostaviť vládu. Teraz využijúc atmosféru obáv a strachu vo väčšej časti slovenskej spoločnosti nepostupoval a ani ďalej nepostupuje ako politik, ktorý by mal obavy rozptylovať, ale ako politik, ktorý sa rozhodol dať prednosť úspechu vlastnej strany na úkor negatívneho obrazu Slovenska v Európe,“ kritizuje ďalej Lintner.

    Servilná TA3

    Mediálny analytik ako príklad uvádza aj Ficove vystúpenia v diskusných reláciách. Moderátorke Lucii Vírostkovej v relácii Z prvej ruky verejnoprávneho rozhlasu položil otázku, či si vie predstaviť integráciu dvetisíc moslimov na Slovensku. Bolo to 23. septembra. Škoda, že mu moderátorka v tej chvíli nekontrovala, že s predstavou nemá žiadny problém, pretože také čísla o počte moslimov na Slovensku uviedol Štatistický úrad na základe sčítania v roku 2011. „Politológ  Jozef Lenč, ktorý o islame hovorí ako o svojej viere v Boha, uviedol, že celkovo komunitu moslimov na Slovensku tvorí 4 700 ľudí, 500 je moslimov slovenského pôvodu. Podľa neho sú u nás moslimské komunity arabské, afganské a balkánske a moslimovia patria do strednej alebo vyššej spoločnosti, sú finančne zabezpečení, vysokoškolsky vzdelaní, podnikajú, pracujú ako lekári či manažéri,“ uvádza ako príklad Lintner.

    „Ale späť k spomínanej relácii Z prvej ruky. Mali by si ju nakrútiť na záznam všetky školy, ktoré sa zaoberajú mediálnou výučbou a používať ju na ukázanie príkladu toho, ako si súčasný slovenský premiér predstavuje fungovanie verejnoprávneho média. Nečudujem sa moderátorke, že predchádzajúce fakty nepoužila, hoci podľa jej otázok a snahy dostať od Fica relevantné odpovede verím, že mala spomínanú argumentáciu pripravenú. Bolo to pred záverom debaty s premiérom a musela byť vystresovaná z jeho útokov počas relácie. Robert Fico: Nerobte mi tu politickú oponentúru. Skôr by som očakával, že sa budete pýtať na vnútornú bezpečnosť. Toto je vláda Roberta Fica, ktorej treba ísť po krku vrátane verejnoprávneho rozhlasu. Neprislúcha redaktorovi verejnoprávneho rozhlasu, aby sa postavil proti vláde Slovenskej republiky,“ cituje mediálny analytik a pripomína, že otázky zneli, či Fico nemá pocit, že eskaluje v súvislosti s rozhodnutím o podaní žaloby napätie, alebo, či prijíma argument, že podľa náboženstva by sa ľudia nemali vyberať.

    „Podľa Európskej komisie pôjde len o utečencov, ktorých miera udeľovania azylov je nad 70 percent a sú občania Sýrie, Eritrey a Iraku. Nuž, zrejme Fico chce iba servilných novinárov, z jeho postoja v uvedenej relácii vyplýva, že práve takí by mali pôsobiť vo verejnoprávnom médiu,“  podal si premiéra Lintner. A aké debaty sa podľa neho predsedovi vlády páčia? Príkladom môže byť relácia spravodajskej televízie TA3 Téma dňa, kde dostal pri moderátorovi Petrovi Bielikovi možnosť opakovať svoju demagogickú argumentáciu. Tou je Ficov názor, že nemožno prijímať utečencov, keď tu ani nechcú byť. „V tejto relácii neodznela žiadna vecná argumentácia od moderátora, ak hovoríme, že moslimov nechceme, že sú iní, tak ťažko majú odvahu prísť a uchádzať sa o azyl na Slovensku.  Bielik úplne nenovinársky „podpichol“ premiéra, že či by po väčšinovom  schválení povinných kvót nebolo lepšie na samit nejsť,“ poukázal Lintner. Podľa neho sa televízia dostala do stereotypu, ktorý nepomáha zmene atmosféry, a do debát pozýva politikov ako Ľuboš Blaha (Smer-SD), Július Brocka (KDH), Andrej Danko (SNS), Igor Matovič (OĽaNO) či Juraj Miškov (SKOK!). Uvádza však aj príklady zloženia diskusných relácií v ďalších médiách: Sobotné dialógy verejnoprávneho rozhlasu: Šipošová (OĽaNO), Madej (Smer-SD) a Droba (SaS). O 5 minút 12 v RTVS: Lajčák (Smer-SD), Šebej (Most-Híd). Mimoriadnu reláciu k téme utečenci odvysielala aj televízia Markíza: Fico (Smer-SD) a B. Bugár (Most-Híd). Svetlou výnimkou bola relácia Správy, komentáre RTVS, kde moderátorka M. Jančkárová debatovala s ľuďmi, ktorí priniesli do témy racionalitu faktov. Tými boli Radovan Geist z portálu Euractiv.sk a Miroslav Slašťan, expert na medzinárodné právo,“ chváli RTVS  Lintner. Podľa neho sa však politici v utečeneckej téme zacyklili a súhlasí s M. Šimečkom, ktorý povedal: „Mám strach zo Slovákov, nie z utečencov. Mám strach z politikov, mám strach z toho, že naším vkladom je absencia solidarity, my si kazíme naše postavenie v EÚ, za ktoré zaplatíme.“ Slovenské paradoxy, zakončil týmito dvomi slovami svoj komentár Lintner.
     

    - Reklama -