Ako informovala agentúra AFP, pred vyšetrovateľa boli ako svedkovia predvolaní Macronov personálny šéf Alexis Kohler a riaditeľ prezidentskej kancelárie Patrick Strzoda.
Obaja majú vypovedať v súvislosti s kauzou, ktorá sa týka neoprávneného používania diplomatických pasov Benallom. Benalla na túto výhodu po prepustení z Elyzejského paláca nemal nárok. Tretím predvolaným je Francois-Xavier Lauch, dodala AFP.
Vyšetrovatelia sa snažia zistiť, za akých podmienok mohol Benalla v čase od augusta do decembra 2018 používať diplomatické pasy. Benalla bol v tom čase už prepustený zo zamestnania v Elyzejskom paláci, a to v súvislosti s kauzou zo začiatku mája 2018, keď počas protestu na parížskom námestí Place de la Contrescarpe zaútočil na ženu a muža.
Tento incident, ktorý sa v médiách objavil v júli 2018, vyvolal vo Francúzsku politickú krízu a prejavil sa aj ako jeden z faktorov, ktoré prispeli k zníženiu Macronovej obľúbenosti u voličov.
Nové podozrenia v tejto kauze sa objavili krátko pred Vianocami 2018, keď francúzska tlač priniesla články o tom, že Benalla na jeseň cestoval do Čadu a Kamerunu a stretol sa tam s vysokopostavenými vládnymi úradníkmi, pričom počas ciest využíval diplomatické pasy.
Komisia francúzskeho Senátu zaoberajúca sa kauzou Benalla v marci tohto roku konštatovala, že v spôsobe, akým vedenie krajiny riešilo túto krízu, sa vyskytli “veľké nedostatky”, pričom niektorí z Macronových poradcov sa snažili zakryť niektoré detaily.
Senát odporučil ďalej vyšetrovať Strzodu, Kohlera a šéfa Macronovej ochranky Lionela Lavergnea. Všetci traja sú podozriví z krivej výpovede pod prísahou. Členovia senátnej komisie majú tiež podozrenie, že pri informovaní o škandále súvisiacom s Benallom si občas protirečili, alebo vynechávali niektoré súvislosti.
Za vyše pol roka vyšetrovatelia voči Benallovi vzniesli už viacero obvinení vrátane nezákonného držania zbrane či podozrení, napríklad vo veci korupcie.
