Bývalý minister socialistickej vlády a poradca neobľúbeného prezidenta Francoisa Hollanda síce dokázal presvedčivo zvíťaziť v pomere 66 ku 34, ale ani to by podľa Asha nemalo Európu príliš ukolísať. „Ak sa Európa nezmení, bude znamenať Macronovo víťazstvo len odloženie osudného dňa. Vychutnajte si šampanské, kým môžete. Ale čoskoro bude potrebné si na vytriezvenie dať trojité espresso reality. Viac ako tretina voličov totiž hlasovala za Marine Le Penovú,” píše Ash v britskom the Guardian.
„V akých časoch to žijeme, keď oslavujeme takýto výsledok?” čuduje sa Ash, ale zároveň konštatuje, že po „desivom” vystúpení Le Penovej v televízii bol výsledok hlasovania vopred jasný. „Aj Nigel Farage proti nej vyzeral ako rozumný politik. Francúzsko dalo v roku 1789 svetu násilnú revolúciu a v našich časoch sa stalo centrom pre antiliberálnu kontrarevolúciu. Le Penová predstavuje moderný model národného populizmu. Existujú vážne obavy, že boj proti globalizácii a liberalizácii bude trvať ďalej.”
Podľa Asha síce Macron vie, čo je potrebné s Francúzskom urobiť, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu to nepodarí zrealizovať v praxi. „K podporovateľom Le Penovej treba pripočítať tých, ktorí sa zdržali hlasovania, vrátane ľavicových voličov, pre ktorých bolo druhé kolo voľbou medzi cholerou a morom. Nový prezident za sebou nemá žiadnu ukotvenú politickú stranu a nie je jasné, ako sa skončia o pár mesiacov parlamentné voľby.”
„Ak sa nepodarí Macronovi reformovať Francúzsko, v roku 2022 sa môže hlavou krajiny stať Marine Le Penová. Veľká Británia prestala byť po brexite spojencom pre presadenie reforiem EÚ. Taliansko má vyšší verejný dlh ako Francúzsko a zraniteľný bankový sektor. Kríza v eurozóne je tak na spadnutie. A to sú tu ešte Maďarsko a Poľsko, ktoré riadia antiliberálni populisti,” obáva sa liberál Ash o budúcnosť Európy.
V žiadnej veľkej eufórii nie je ani komentátorka vplyvného nemeckého denníka Die Welt Sascha Lenartzová. Francúzsko a s ním celá Európa si síce podľa jej názoru môžu na chvíľu oddýchnuť, ale samotné Francúzsko zostáva hlboko rozdelené a Macronova plánovaná reforma je tvrdo atakovaná „sprava aj zľava”. „Prízrak v podobe odchodu Francúzska z EÚ, a tým pádom aj koniec Európskej únie bol v každom prípade na nasledujúcich päť rokov zažehnaný,” konštatuje Lenartzová.
„Macronovi sa podarilo prvýkrát od víťazstva Francoisa Mitteranda v roku 1981 rozšíriť medzi voličmi vlnu optimizmu. Tridsaťdeväťročný Macron to dosiahol bez toho, aby musel sľubovať jednoduché riešenia zložitých problémov,” píše Lenartzová, ale zároveň dodáva, že Macronovi chýba celonárodná podpora. „Vo väčších mestách má síce veľa priaznivcov, ale na vidieku je takmer nenávidený,” spomína nemecká komentátorka a rovnako ako Ash vyjadruje obavy nad budúcimi prezidentskými voľbami.
„Prvým testom pre Macrona bude vymenovanie premiéra po blížiacich sa parlamentných voľbách. Je zrejmé, že odpor zľava i sprava je značný. Ale včerajší večer bol pre Európu a Francúzsko dôvodom na malú oslavu, lebo vo Francúzsku zvíťazila sloboda, osvietenstvo aj EÚ. Macron má teraz päť rokov, aby uspel. V opačnom prípade sa bude Európa pri prezidentských voľbách vo Francúzsku v roku 2022 otriasať ešte vo väčších obavách z výsledku,” uzatvára Lenartzová.
