Macron bol hosťom utorňajšieho zasadnutia PZ RE, ktoré slávi 70. výročie existencie Rady Európy, a mal na programe aj “hodinu otázok” s poslancami tejto inštitúcie. Tlačová agentúra AP uviedla, že v rámci svojho vystúpenia Macron dôrazne obhajoval prítomnosť Ruska v Rade Európy, paneurópskej organizácii, ktorá je zameraná na ochranu ľudských práv.
Rusko si to podľa neho zaslúži aj napriek tomu, že v roku 2014 anektovalo polostrov Krym patriaci Ukrajine. V tejto súvislosti zdôraznil, že členstvo Ruska v Rade Európy je v prospech ruských občanov, lebo im umožňuje brániť svoje práva pri sporoch s vládou či štátnymi orgánmi na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
Ruská federácia mala po anexii Krymu na päť rokov zmrazené hlasovacie práva v Rade Európy, zloženej zo 47 európskych krajín.
Francúzsky prezident svoj pobyt v Štrasburgu využil aj na stretnutie s ukrajinským filmárom Olehom Sencovom, ktorý sa začiatkom septembra dostal na slobodu v rámci rusko-ukrajinskej výmeny väzňov.
Počas stretnutia, ktoré trvalo asi 30 minút a konalo sa v priestoroch francúzskeho zastúpenia pri Rade Európy, obaja hovorili o potrebe urovnať rusko-ukrajinský konflikt a vyslovili sa za prepustenie 86 ukrajinských väzňov, ktorí zostávajú uväznení v Rusku. Macron privítal skutočnosť, že sa Sencov dostal na slobodu, a 43-ročný ukrajinský režisér zasa poďakoval Francúzsku za “nestálu podporu” pri snahách o jeho prepustenie z ruského väzenia.
Tlačová agentúra AFP pri tejto príležitosti upozornila, že Francúzsko a Nemecko dúfajú, že v nadchádzajúcich týždňoch sa podarí nadviazať na takzvaný normandský formát rokovaní a v rámci rozhovorov s ruským aj ukrajinským prezidentom sa podarí pokročiť pri nastoľovaní mieru na východe Ukrajiny.
